Lidové noviny: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Aktuálna revízia z 14:05, 1. október 2019

Logo Lidových novin

Lidové noviny sú český denník založený v roku 1893 v Brne.

V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal vychádzať a po komunistickom prevrate bolo jeho vydávanie nakoniec v roku 1952 zastavené. V roku 1987 bolo vydávanie denníka obnovené ilegálne a v roku 1989 legálne.

Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v Česku uverejňovali politickú karikatúru. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. Karel Čapek, Josef Čapek, Eduard Bass, Karel Poláček, Rudolf Těsnohlídek, Jiří Mahen, Jan Drda, Václav Řezáč, ale i prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.

V roku 1987 titul Lidové noviny obnovila skupina disidentov, ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novín sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári 1988. Pretože až do novembra 1989 sa noviny nedarilo oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku 1990 začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou Lidovou demokraciou (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.

Lidové noviny patria mediálnej skupine MAFRA, ktorá v Česku vydáva i denník Mladá fronta DNES. Mediálna skupina MAFRA bola v rokoch 1994 – 2013 súčasťou nemeckého vydavateľstva Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft, v júni 2013 skupinu MAFRA kúpil Agrofert vlastnený Andrejom Babišom.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Lidové noviny

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 '''Lidové noviny''' sú [[Česko|český]] denník založený v roku [[1893]] v [[Brno|Brne]].
-V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku [[1952]] zastavené. V roku [[1987]] bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku [[1989]] legálne.
+V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal vychádzať a po komunistickom prevrate bolo jeho vydávanie nakoniec v roku [[1952]] zastavené. V roku [[1987]] bolo vydávanie denníka obnovené ilegálne a v roku [[1989]] legálne.
 Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v Česku uverejňovali politickú [[karikatúra|karikatúru]]. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. [[Karel Čapek]], [[Josef Čapek]], [[Eduard Bass]], [[Karel Poláček]], [[Rudolf Těsnohlídek]], [[Jiří Mahen]], [[Jan Drda]], [[Václav Řezáč]], ale i prezidenti [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a [[Edvard Beneš]].
-V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokracií]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.
+V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novín sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože až do novembra 1989 sa noviny nedarilo oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokraciou]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.
-Lidové noviny patria mediálnej skupine [[MAFRA]], ktorá v Česku vydáva i denník [[Mladá fronta DNES]]. Mediálna skupina MAFRA bola v rokoch 1994–2013 súčasťou [[Nemecko|nemeckého]] vydavateľstva [[Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft]], v júni 2013 skupinu MAFRA kúpil [[Agrofert]] vlastnený [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]].
+Lidové noviny patria mediálnej skupine [[MAFRA]], ktorá v Česku vydáva i denník [[Mladá fronta DNES]]. Mediálna skupina MAFRA bola v rokoch 1994 – 2013 súčasťou [[Nemecko|nemeckého]] vydavateľstva [[Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft]], v júni 2013 skupinu MAFRA kúpil [[Agrofert]] vlastnený [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]].
 == Externé odkazy ==