Karlova univerzita: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d náležitosti cit., wl., ext.o., typografia; ten tvar (Karlova univerzita), pokiaľ je definitívne primárny, bude treba zapracovať aj na ďalších miestach - fakulty, kat., ostatné výskyty |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Praha, Staré Město, Univerzita Karlova II EX.JPG|thumb|upright=1.4|Historické jadro Karolina s Veľkou aulou]] |
[[Súbor:Praha, Staré Město, Univerzita Karlova II EX.JPG|thumb|upright=1.4|Historické jadro Karolina s Veľkou aulou]] |
||
'''Karlova univerzita'''<ref> |
'''Karlova univerzita'''<ref>Karlova univerzita In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/karlova-univerzita | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-02 | miesto = Bratislava}}</ref> (po česky '''Univerzita Karlova''', skratka '''UK''') je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola. V súčasnosti sa skladá zo 17 fakúlt, väčšina ktorých sídli v [[Praha|Prahe]], dve fakulty v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] a jedna v [[Plzeň|Plzni]], ďalej z štyroch vysokoškolských ústavov, piatich ďalších pracovísk a piatich celouniverzitných účelových zariadení. |
||
== Založenie == |
== Založenie == |
||
Riadok 9: | Riadok 10: | ||
Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou [[sedem slobodných umení|slobodných umení]] (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou. |
Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou [[sedem slobodných umení|slobodných umení]] (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou. |
||
Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie [[Ján Viklef|Johna Wyclifa]], ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ [[Václav IV.]] [[Kutnohorský dekrét|Kutnohorským dekrétom]] rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku. |
Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku [[1403]] bolo na univerzite zakázané šíriť učenie [[Ján Viklef|Johna Wyclifa]], ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku [[1409]] upravil kráľ [[Václav IV.]] [[Kutnohorský dekrét|Kutnohorským dekrétom]] rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku. |
||
== Názov == |
== Názov == |
||
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov ''Univerzita Karlova'' (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení [[Karolinum|Karolina]] a [[Klementinum|Klementina]] bola univerzita roku [[1654]] premenovaná na ''Univerzitu Karlo-Ferdinandovu'' (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku [[1882]] sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“. |
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov ''Univerzita Karlova'' (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení [[Karolinum|Karolina]] a [[Klementinum|Klementina]] bola univerzita roku [[1654]] premenovaná na ''Univerzitu Karlo-Ferdinandovu'' (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku [[1882]] sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“. |
||
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. |
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa [[28. február]]a [[1882]], č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ Tak sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku [[1945]] nazývala ''Deutsche Universität zu Prag'' (zanikla na základe zákona č. 122/1945 Zb.) |
||
Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku [[1990]] nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil. |
Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku [[1990]] nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil. |
||
Riadok 21: | Riadok 22: | ||
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov. |
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov. |
||
Univerzita mala v roku 2012 okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov |
Univerzita mala v roku [[2012]] okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov Karlovej univerzity predstavuje približne šestinu všetkých vysokoškolských študentov v [[Česko|Česku]]. Študenti-cudzinci predstavovali v roku [[2011]] asi 18 % študujúcich UK. Študentov so občianstvom Slovenskej republiky bolo 7 % (t. j. približne 3 700). Akademických pracovníkov mala univerzita v roku [[2012]] takmer 4 500.<ref>http://cuni.cz/UK-4055.html</ref> |
||
Finančné výnosy univerzity v roku 2011 dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.<ref>http://cuni.cz/UK-4054.html#9</ref> |
Finančné výnosy univerzity v roku [[2011]] dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.<ref>http://cuni.cz/UK-4054.html#9</ref> |
||
Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT). |
Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT). |
||
== Slávni absolventi == |
== Slávni absolventi == |
||
* [[Jozef Kvasnica]] (1930{{--}}1992) jadrový fyzik, profesor |
* [[Jozef Kvasnica]] (1930{{--}}1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity na Katedre jadrovej fyziky |
||
* [[Edvard Beneš]] (1884{{--}}1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska |
* [[Edvard Beneš]] (1884{{--}}1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska |
||
* [[Bernard Bolzano]] (1781{{--}}1848), matematik a filozof |
* [[Bernard Bolzano]] (1781{{--}}1848), matematik a filozof |
||
Riadok 35: | Riadok 36: | ||
* [[Eduard Čech]] (1893{{--}}1960), matematik |
* [[Eduard Čech]] (1893{{--}}1960), matematik |
||
* [[Carl Ferdinand Cori]] (1896{{--}}1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny |
* [[Carl Ferdinand Cori]] (1896{{--}}1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny |
||
* [[Gerty |
* [[Gerty Coriová]] (1896{{--}}1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny |
||
* [[Josef Dobrovský]] (1753{{--}}1829), filológ a historik |
* [[Josef Dobrovský]] (1753{{--}}1829), filológ a historik |
||
* [[Jaroslav Heyrovský]] (1890{{--}}1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny |
* [[Jaroslav Heyrovský]] (1890{{--}}1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny |
||
* [[Milada Horáková]] (1901{{--}}1950), politička a obeť justičnej vraždy |
* [[Milada Horáková]] (1901{{--}}1950), politička a obeť justičnej vraždy |
||
* [[Bohumil Hrabal]] (1914{{--}}1997), spisovateľ |
* [[Bohumil Hrabal]] (1914{{--}}1997), spisovateľ |
||
* [[ |
* [[Ján Hus]] (1369{{--}}1415), náboženský mysliteľ a reformátor |
||
* [[Jan Janský]] (1873{{--}}1921), objaviteľ krvných typov |
* [[Jan Janský]] (1873{{--}}1921), objaviteľ krvných typov |
||
* [[Franz Kafka]] (1883{{--}}1924), spisovateľ |
* [[Franz Kafka]] (1883{{--}}1924), spisovateľ |
||
* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I. Habsburský]] (1887{{--}}1922), posledný rakúsky cisár |
* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I. Habsburský]] (1887{{--}}1922), posledný rakúsky cisár |
||
* [[Egon Erwin Kisch]] (1885{{--}}1948), spisovateľ a novinár |
* [[Egon Erwin Kisch]] (1885{{--}}1948), spisovateľ a novinár |
||
* [[Luboš Kohoutek]] (*1935), astronóm |
* [[Luboš Kohoutek]] (* 1935), astronóm |
||
* [[Jaromír Korčák]] (1895{{--}}1989), geograf, demograf a štatistik |
* [[Jaromír Korčák]] (1895{{--}}1989), geograf, demograf a štatistik |
||
* [[Milan Kundera]] (*1929), spisovateľ |
* [[Milan Kundera]] (* 1929), spisovateľ |
||
* [[Jan Marek Marci]] (1595{{--}}1697), doktor |
* [[Jan Marek Marci]] (1595{{--}}1697), doktor |
||
* [[George Placzek]] (1905{{--}}1955), fyzik |
* [[George Placzek]] (1905{{--}}1955), fyzik |
||
Riadok 53: | Riadok 54: | ||
* [[Jan Evangelista Purkyně]] (1787{{--}}1869), fyziológ |
* [[Jan Evangelista Purkyně]] (1787{{--}}1869), fyziológ |
||
* [[Miloš Sovák]] (1905{{--}}1989), lekár, pedagód |
* [[Miloš Sovák]] (1905{{--}}1989), lekár, pedagód |
||
* [[Leoš Středa]] (*1963), lekár, pedagóg, spisovateľ |
* [[Leoš Středa]] (* 1963), lekár, pedagóg, spisovateľ |
||
* [[Ota Šik]] (1919{{--}}2004), ekonóm |
* [[Ota Šik]] (1919{{--}}2004), ekonóm |
||
* [[Ferdinand Stoliczka]] (1838{{--}}1874), paleontológ |
* [[Ferdinand Stoliczka]] (1838{{--}}1874), paleontológ |
||
Riadok 61: | Riadok 62: | ||
== Organizačná štruktúra == |
== Organizačná štruktúra == |
||
=== Fakulty === |
=== Fakulty === |
||
* Katolícka teologická fakulta |
* Katolícka teologická fakulta |
||
Riadok 81: | Riadok 83: | ||
=== Ďalšie súčasti === |
=== Ďalšie súčasti === |
||
==== Vysokoškolské ústavy ==== |
==== Vysokoškolské ústavy ==== |
||
* Ústav dejín UK a Archív UK |
* Ústav dejín UK a Archív UK |
||
Riadok 101: | Riadok 103: | ||
* Správa budov a zariadení |
* Správa budov a zariadení |
||
* Športové centrum |
* Športové centrum |
||
== Referencie == |
|||
{{referencie}} |
|||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
Riadok 106: | Riadok 111: | ||
* Čornejová, I. (ed.): ''Dějiny Univerzity Karlovy II (1622-1802)''. Karolinum, Praha 1995. ISBN 978-80-7184-050-3 |
* Čornejová, I. (ed.): ''Dějiny Univerzity Karlovy II (1622-1802)''. Karolinum, Praha 1995. ISBN 978-80-7184-050-3 |
||
* Havránek, Jan (ed.): ''Dějiny Univerzity Karlovy III (1802-1918)''. Karolinum, Praha 1997. ISBN 80-7184-320-2 |
* Havránek, Jan (ed.): ''Dějiny Univerzity Karlovy III (1802-1918)''. Karolinum, Praha 1997. ISBN 80-7184-320-2 |
||
* Pousta, Z. |
* Pousta, Z. – Havránek, J.: ''Dějiny Univerzity Karlovy IV (1918-1990)''. Karolinum, Praha 1998. ISBN 80-7184-539-6 |
||
* Varsik, B.: Slováci na pražskej universite do konca stredoveku. In: ''Sborník filosofickej fakulty University Komenského v Bratislave'', 1926, roč. IV, č. 45 (7). |
* Varsik, B.: Slováci na pražskej universite do konca stredoveku. In: ''Sborník filosofickej fakulty University Komenského v Bratislave'', 1926, roč. IV, č. 45 (7). |
||
== Odkazy == |
|||
<references /> |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.cuni.cz |
* [http://www.cuni.cz Oficiálna stránka] |
||
* http://www.cuni.cz/UK-1391.html |
* [http://www.cuni.cz/UK-1391.html Zakládací listina Univerzity Karlovy ze 7. dubna 1348] (český text) |
||
* [http://cupress.cuni.cz/cgi-bin/caroshow/recenze/r4.htm#sktf Recenzia historickej práce obhajujúcej dátum 1347] |
|||
[[Kategória:Karolova univerzita| ]] |
[[Kategória:Karolova univerzita| ]] |
Verzia z 23:03, 1. október 2019
Karlova univerzita[1] (po česky Univerzita Karlova, skratka UK) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola. V súčasnosti sa skladá zo 17 fakúlt, väčšina ktorých sídli v Prahe, dve fakulty v Hradci Králové a jedna v Plzni, ďalej z štyroch vysokoškolských ústavov, piatich ďalších pracovísk a piatich celouniverzitných účelových zariadení.
Založenie
Presný deň založenia univerzity je predmetom sporov, čo sa odvíja od otázky, ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny z hľadiska jej formálnej existencie. Drvivá väčšina literatúry už od Ottovho slovníka naučného uvádza 7. apríl 1348 ako deň založenia. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:
V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnické osoby, napr. cirkevné rády. Na potvrdenie svetských imunít cirkevných právnických osôb však bolo zvyčajne nevyhnutné i rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, konkrétne bullou pápeža Klementa VI. vydanou v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.
Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou.
Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.
Názov
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov Univerzita Karlova (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení Karolina a Klementina bola univerzita roku 1654 premenovaná na Univerzitu Karlo-Ferdinandovu (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku 1882 sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ Tak sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku 1945 nazývala Deutsche Universität zu Prag (zanikla na základe zákona č. 122/1945 Zb.)
Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku 1990 nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil.
Dnešný stav
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov.
Univerzita mala v roku 2012 okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov Karlovej univerzity predstavuje približne šestinu všetkých vysokoškolských študentov v Česku. Študenti-cudzinci predstavovali v roku 2011 asi 18 % študujúcich UK. Študentov so občianstvom Slovenskej republiky bolo 7 % (t. j. približne 3 700). Akademických pracovníkov mala univerzita v roku 2012 takmer 4 500.[2]
Finančné výnosy univerzity v roku 2011 dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.[3]
Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT).
Slávni absolventi
- Jozef Kvasnica (1930 – 1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity na Katedre jadrovej fyziky
- Edvard Beneš (1884 – 1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
- Bernard Bolzano (1781 – 1848), matematik a filozof
- Max Brod (1884 – 1968), spisovateľ
- Karel Čapek (1890 – 1938), spisovateľ
- Eduard Čech (1893 – 1960), matematik
- Carl Ferdinand Cori (1896 – 1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Gerty Coriová (1896 – 1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Josef Dobrovský (1753 – 1829), filológ a historik
- Jaroslav Heyrovský (1890 – 1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Milada Horáková (1901 – 1950), politička a obeť justičnej vraždy
- Bohumil Hrabal (1914 – 1997), spisovateľ
- Ján Hus (1369 – 1415), náboženský mysliteľ a reformátor
- Jan Janský (1873 – 1921), objaviteľ krvných typov
- Franz Kafka (1883 – 1924), spisovateľ
- Karol I. Habsburský (1887 – 1922), posledný rakúsky cisár
- Egon Erwin Kisch (1885 – 1948), spisovateľ a novinár
- Luboš Kohoutek (* 1935), astronóm
- Jaromír Korčák (1895 – 1989), geograf, demograf a štatistik
- Milan Kundera (* 1929), spisovateľ
- Jan Marek Marci (1595 – 1697), doktor
- George Placzek (1905 – 1955), fyzik
- Miroslav Plzák (1925 – 2010), lekár, spisovateľ
- Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869), fyziológ
- Miloš Sovák (1905 – 1989), lekár, pedagód
- Leoš Středa (* 1963), lekár, pedagóg, spisovateľ
- Ota Šik (1919 – 2004), ekonóm
- Ferdinand Stoliczka (1838 – 1874), paleontológ
- Nikola Tesla (1856 – 1943), vynálezca, fyzik
- Vladislav Vančura (1891 – 1942), spisovateľ
- Max Wertheimer (1880 – 1943), psychológ
Organizačná štruktúra
Fakulty
- Katolícka teologická fakulta
- Evanjelická teologická fakulta
- Husitská teologická fakulta
- Právnická fakulta
- 1. lekárska fakulta
- 2. lekárska fakulta
- 3. lekárska fakulta
- Lekárska fakulta v Plzni
- Lekárska fakulta v Hradci Králové
- Farmaceutická fakulta v Hradci Králové
- Filozofická fakulta
- Fakulta sociálnych vied
- Fakulta humanitných štúdií
- Pedagogická fakulta
- Fakulta telesnej výchovy a športu
- Prírodovedecká fakulta
- Matematicko-fyzikálna fakulta
Ďalšie súčasti
Vysokoškolské ústavy
- Ústav dejín UK a Archív UK
- Centrum pre teoretické štúdiá
- Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium
Iné pracoviská
- Ústav výpočtovej techniky
- Európske informačné stredisko
- Ústav jazykovej a odbornej prípravy
- Ústredná knižnica
- Centrum pre otázky životného prostredia
- Agentúra Rady vysokých škôl
Účelové zariadenia
- Internáty a menzy
- Arcibiskupský seminár
- Nakladateľstvo Karolinum
- Správa budov a zariadení
- Športové centrum
Referencie
- ↑ Karlova univerzita In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-10-02]. Dostupné online.
- ↑ http://cuni.cz/UK-4055.html
- ↑ http://cuni.cz/UK-4054.html#9
Literatúra
- Svatoš, M.: Dějiny Univerzity Karlovy I (1347/48-1622). Karolinum, Praha 1995. ISBN 80-7066-968-3
- Čornejová, I. (ed.): Dějiny Univerzity Karlovy II (1622-1802). Karolinum, Praha 1995. ISBN 978-80-7184-050-3
- Havránek, Jan (ed.): Dějiny Univerzity Karlovy III (1802-1918). Karolinum, Praha 1997. ISBN 80-7184-320-2
- Pousta, Z. – Havránek, J.: Dějiny Univerzity Karlovy IV (1918-1990). Karolinum, Praha 1998. ISBN 80-7184-539-6
- Varsik, B.: Slováci na pražskej universite do konca stredoveku. In: Sborník filosofickej fakulty University Komenského v Bratislave, 1926, roč. IV, č. 45 (7).