Neutrón: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Fine-tuned universe: wikilinky, wikilinky |
čo tak rovno citovať Bibliu? Značky: odstránenie sekcie odstránenie referencie |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
[[James Chadwick]] v tom istom roku zistil, že tieto lúče sú elektroneutrálne, teda nemajú žiadny náboj, a tieto častice pomenoval neutróny. |
[[James Chadwick]] v tom istom roku zistil, že tieto lúče sú elektroneutrálne, teda nemajú žiadny náboj, a tieto častice pomenoval neutróny. |
||
== Fine-tuned universe == |
|||
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} |
|||
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/</ref> Vychádza z pozorovania, že náš [[vesmír]] má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „''Ak sa pozrieme do tabuliek elementárnych častíc, zistíme, že hmotnosť protónu je približne o 1 [[promile]] menšia než hmotnosť neutrónu. Keby však tento rozdiel bol len trikrát menší, nemohli by sa neutróny spontánne meniť na [[protón]]y, takže väčšina jadrových premien prvkov by sa neuskutočnila. Keby bol naopak neutrón napr. len o 1 promile menej hmotný ako protón, rozpadli by sa protóny na neutróny a vo vesmíre by nevznikli vôbec žiadne [[atóm]]ové jadrá!''“<ref>Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997</ref> [[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „''zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností protónu a [[elektrón]]u... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.''“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref> |
|||
Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť [[elementárna častica|elementárnych častíc]]. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.<ref> Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011.http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 23:13, 19. október 2019
Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón. Hmotnosť neutrónu je 1,6749×10−27 kg.
V roku 1932 Walther Bothe a H. Becker pri bombardovaní berýlia alfa časticami pozorovali, že berýlium vysiela prenikavé lúče, na ktoré nevplýva ani elektrické, ani magnetické pole.
James Chadwick v tom istom roku zistil, že tieto lúče sú elektroneutrálne, teda nemajú žiadny náboj, a tieto častice pomenoval neutróny.
Referencie
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |