Protón: Rozdiel medzi revíziami

Protón
Zatriedenie
	Subatomárne častice
	Fermión
	Hadrón
	Baryón
	Nukleón
	Protón
Vlastnosti
Hmotnosť:	938 MeV/c2
Elektrický náboj:	1.6 × 10−19 C
Spin:	1/2
Izospin:	1/2
Polčas rozpadu:	stabilný
Stavebné kvarky:	horný, dolný
Pokojová energia:	938,271 998 (38) MeV
Camptonov efekt:	1,321 409 8555 (88)⋅10−15 m
Magnetický moment:	1,410 606 633 (58)⋅10−26 J T−1
g-Faktor:	5,585 694 701 (56)

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 23:26, 19. október 2019

Protón (p⁺, H⁺) (z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.

Protón je považovaný za stabilnú časticu, podľa niektorých teórií sa ale môže rozpadať s polčasom rozpadu vyše 10³⁵ rokov. Overenie tejto hypotézy je stále mimo rozlišovacie schopnosti súčasných experimentálnych zariadení a prípadný rozpad protónu preto nemohol byť doteraz pozorovaný. Jadrom najbežnejšieho izotopu vodíku je jediný protón. Ostatné atomárne jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov priťahovaných k sebe silnou interakciou. Protónové číslo určuje chemické vlastnosti atómu ako chemického prvku.

Protón ako časticu zaraďujeme medzi baryóny a skladá sa z dvoch kvarkov u a jedného d, ktoré sa priťahujú silnou interakciou, sprostredkovanou gluónmi. Antičastica protónu je antiprotón, ktorý má rovnako veľký náboj, len opačného znamienka.

Pretože elektromagnetická sila je rádovo silnejšia ako gravitačná sila, musí byť náboj protónu rovnako veľký ako náboj elektrónu, inak by celková kladná či záporná odpudivosť (podľa toho, ktorý by bol väčší – atómy by neboli elektricky neutrálne) spôsobila viditeľnú rozpínavosť vesmíru a telies priťahovaných k sebe gravitačnou silou (planét, hviezd, a podobne).

V chémii a v biochémii je protón aj označenie pre ión vodíka.

Stabilita

Pozorovania ukazujú, že protóny sú stabilné. Je ale známe, že protóny sa menia na neutróny procesom zachytávania elektrónov. Tento proces sa nedeje spontánne, ale iba v tedy, keď je dodaná energia.

\mathrm {p} ^{+}+\mathrm {e} ^{-}\rightarrow \mathrm {n} +{\nu }_{e}\,

Tento process je vratný: neutróny sa môžu zmeniť protóny pomocou beta rozpadu, čo je forma rádioaktívneho rozpadu.

Teória veľkého zjednotenia predpovedá výskyt protónového rozpadu, aj keď experimentálne tento ešte nebol potvrdený a z výsledkov experimentov bola dolná hranica životnosti protónu odhadnutá na 10³⁵ rokov.

História

Protón objavil Ernest Rutherford v roku 1918. Pozoroval, že alfa častica vystrelená do plynného dusíka sa v jeho oscilačnom detektore javí rovnako ako jadro vodíka. Rutherforf určil, že zdrojom jadier vodíka musí byť dusík a preto musí obsahovať jadro vodíka. Myslel si, že jadrá vodíka, o ktorých vedel, že majú atómové číslo 1, sú elementárne častice. Preto ich pomenoval protón, podľa gréckeho protos – prvý.

Technologické využitie

Protóny majú vlastnosť spin, ktorá bola objavená pomocou nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopie. Pri NMR sa magnetické pole využíva k detegovaniu zatienenia okolo protónov v jadre látky, ktoré spôsobuje okolitý mrak elektrónov. Vedci z neho môžu získať informácie o usporiadaní molekulárnej štruktúry látky.

Zámer využívať vlastnosti urýchlených protónov v medicíne na liečbu onkologických ochorení predložil Robert. R. Wilson v roku 1946. Táto idea bola prvýkrát uskutočnená v roku 1954 v Berkeley. Na Slovensku by mal zavedeniu protónovej terapie pomôcť projekt Cyklotrónového centra Slovenskej republiky.^[1]

Antiprotón

Hlavný článok, pozri Antiprotón.

Antiprotón je antičastica k protónu. Antičastica bola objavená v roku 1955 Emiliom Segrenom a Owenom Chamberlainom, za čo dostali v roku 1959 Nobelovu cenu za fyziku.

CPT symetria ukladá silné ohraničenia pre relatívne vlastnosti častíc a antičastíc a preto je otvorené prísnym testom. Napríklad súčet náboja protónu a antiprotónu musí byť v presne nulový. Táto rovnosť bola overená s presnosťou jedna ku 10⁸. Rovnosť hmotností bola tiež overená s presnosťou lepšou ako jedna ku 10⁸.

Referencie

↑ Hanula, M, Ružička, J, 2007, Proton Therapy of Tumours and the Possibilities of Its Introduction in the Slovak Republic, Acta Physica Universitatis Comenianae, Vol. XLVIII-XLIX, Number 1&2 (2007 – 2008) 143 – 160

Fyzikálny portál
Chemický portál

[1] Hanula, M, Ružička, J, 2007, Proton Therapy of Tumours and the Possibilities of Its Introduction in the Slovak Republic, Acta Physica Universitatis Comenianae, Vol. XLVIII-XLIX, Number 1&2 (2007 – 2008) 143 – 160

[1]

@@ Riadok 35: / Riadok 35: @@
 | [[Pokojová energia]]: || 938,271 998 (38) MeV
 |-
-| [[Camptonov efekt]]: || 1,321 409 8555 (88)⋅10<sup>−15</sup> [[Meter|m]]
+| [[Camptonov efekt]]: || 1,321&nbsp;409&nbsp;8555 (88)⋅10<sup>−15</sup>&nbsp;[[Meter|m]]
 |-
-| [[Magnetický moment]]: || 1,410 606 633 (58)⋅10<sup>−26</sup> [[Joule|J]] [[Tesla (Einheit)|T]]<sup>−1</sup>
+| [[Magnetický moment]]: || 1,410&nbsp;606&nbsp;633 (58)⋅10<sup>−26</sup>&nbsp;[[Joule|J]]&nbsp;[[Tesla (Einheit)|T]]<sup>−1</sup>
 |-
 | [[g-Faktor]]: || 5,585 694 701 (56)
 |}
-'''Protón''' ('''p<sup>+</sup>''', '''H<sup>+</sup>''') (z [[grécke jazyky|gréčtiny]] protos – ''prvý'') je [[subatomárna častica]] v jadre [[atóm]]u.
+'''Protón''' ('''p<sup>+</sup>''', '''H<sup>+</sup>''') (z [[grécke jazyky|gréčtiny]] protos&nbsp;–&nbsp;''prvý'') je [[subatomárna častica]] v jadre [[atóm]]u.
 Protón je považovaný za stabilnú časticu, podľa niektorých teórií sa ale môže rozpadať s [[polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] vyše  10<sup>35</sup>  rokov. Overenie tejto [[hypotéza|hypotézy]] je stále mimo rozlišovacie schopnosti súčasných experimentálnych zariadení a prípadný rozpad protónu preto nemohol byť doteraz pozorovaný. Jadrom najbežnejšieho [[izotop]]u [[vodík]]u je jediný protón. Ostatné atomárne jadrá sa skladajú z protónov a [[neutrón]]ov priťahovaných k sebe silnou interakciou. Protónové číslo určuje chemické vlastnosti [[atóm]]u ako chemického prvku.
@@ Riadok 48: / Riadok 48: @@
 Protón ako časticu zaraďujeme medzi [[baryón]]y a skladá sa z dvoch [[kvark]]ov ''u'' a jedného ''d'', ktoré sa priťahujú silnou [[interakcia|interakciou]], sprostredkovanou [[gluón]]mi. [[Antičastica]] protónu je [[antiprotón]], ktorý má rovnako veľký náboj, len opačného znamienka.
-Pretože [[elektromagnetická sila]] je rádovo silnejšia ako [[gravitačná sila]], musí byť náboj protónu rovnako veľký ako náboj [[elektrón]]u, inak by celková kladná či záporná odpudivosť (podľa toho, ktorý by bol väčší – atómy by neboli elektricky neutrálne) spôsobila viditeľnú rozpínavosť [[vesmír]]u a telies priťahovaných k sebe [[gravitačná sila|gravitačnou silou]] ([[planéta|planét]], [[hviezda|hviezd]], a podobne).
+Pretože [[elektromagnetická sila]] je rádovo silnejšia ako [[gravitačná sila]], musí byť náboj protónu rovnako veľký ako náboj [[elektrón]]u, inak by celková kladná či záporná odpudivosť (podľa toho, ktorý by bol väčší&nbsp;–&nbsp;atómy by neboli elektricky neutrálne) spôsobila viditeľnú rozpínavosť [[vesmír]]u a telies priťahovaných k sebe [[gravitačná sila|gravitačnou silou]] ([[planéta|planét]], [[hviezda|hviezd]], a podobne).
 V [[chémia|chémii]] a v [[biochémia|biochémii]] je protón aj označenie pre [[ión (častica)|ión]] [[vodík]]a.
@@ Riadok 62: / Riadok 62: @@
 == História ==
-Protón objavil [[Ernest Rutherford]] v roku [[1918]]. Pozoroval, že [[alfa častica]] vystrelená do plynného [[dusík]]a sa v jeho oscilačnom detektore javí rovnako ako jadro vodíka. Rutherforf určil, že zdrojom jadier [[vodík]]a musí byť [[dusík]] a preto musí obsahovať jadro vodíka. Myslel si, že jadrá vodíka, o ktorých vedel, že majú atómové číslo 1, sú elementárne častice. Preto ich pomenoval protón, podľa gréckeho ''protos'' – prvý.
+Protón objavil [[Ernest Rutherford]] v roku [[1918]]. Pozoroval, že [[alfa častica]] vystrelená do plynného [[dusík]]a sa v jeho oscilačnom detektore javí rovnako ako jadro vodíka. Rutherforf určil, že zdrojom jadier [[vodík]]a musí byť [[dusík]] a preto musí obsahovať jadro vodíka. Myslel si, že jadrá vodíka, o ktorých vedel, že majú atómové číslo 1, sú elementárne častice. Preto ich pomenoval protón, podľa gréckeho ''protos''&nbsp;–&nbsp;prvý.
 == Technologické využitie ==
 Protóny majú vlastnosť [[spin]], ktorá bola objavená pomocou [[nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia|nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopie]]. Pri NMR sa [[magnetické pole]] využíva k detegovaniu zatienenia okolo protónov v jadre látky, ktoré spôsobuje okolitý mrak [[elektrón]]ov. Vedci z neho môžu získať informácie o usporiadaní molekulárnej štruktúry látky.
-Zámer využívať vlastnosti urýchlených protónov v medicíne na liečbu onkologických ochorení predložil Robert. R. Wilson v roku 1946. Táto idea bola prvýkrát uskutočnená v roku 1954 v Berkeley. Na Slovensku by mal zavedeniu protónovej terapie pomôcť projekt [[Cyklotrónové centrum Slovenskej republiky|Cyklotrónového centra Slovenskej republiky]].<ref>Hanula, M, Ružička, J, 2007, Proton Therapy of Tumours and the Possibilities of Its Introduction in the Slovak Republic, Acta Physica Universitatis Comenianae, Vol. XLVIII-XLIX, Number 1&2 (2007 – 2008) 143 – 160</ref>
+Zámer využívať vlastnosti urýchlených protónov v medicíne na liečbu onkologických ochorení predložil Robert. R. Wilson v roku 1946. Táto idea bola prvýkrát uskutočnená v roku 1954 v Berkeley. Na Slovensku by mal zavedeniu protónovej terapie pomôcť projekt [[Cyklotrónové centrum Slovenskej republiky|Cyklotrónového centra Slovenskej republiky]].<ref>Hanula, M, Ružička, J, 2007, Proton Therapy of Tumours and the Possibilities of Its Introduction in the Slovak Republic, Acta Physica Universitatis Comenianae, Vol. XLVIII-XLIX, Number 1&2 (2007&nbsp;–&nbsp;2008) 143&nbsp;–&nbsp;160</ref>
 == Antiprotón ==