Multiverzum: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 2 843 bajtov ,  pred 1 rokom
chýba zhrnutie úprav
Značka: odstránenie referencie
'''Multiverzum''', '''multivesmír''' alebo '''meta-vesmír''' je hypotetický súbor viacerých možných [[vesmír]]ov (vrátane historického vesmíru, v ktorom žijeme), ktorý pozostáva zo všetkého, čo existuje a môže existovať: obsahuje všetok [[priestor]], [[čas]], [[hmota|hmotu]], [[energia|energiu]] a aj fyzikálne zákony a konštanty, ktoré ich definujú. Tento termín prvýkrát použil americký filozof a psychológ [[William James]] v roku 1895.<ref>James, William,''The Will to Believe'', 1895; and earlier in 1895, as cited in [[OED]]'s new 2003 entry for "multiverse": "1895 W. JAMES in Internat. Jrnl. Ethics 6 10. Visible nature is all plasticity and indifference, a multiverse, as one might call it, and not a universe."</ref> Jednotlivé vesmíry v rámci multivesmíru sa nazývajú aj '''paralelné vesmíry'''.
 
Štruktúra multivesmíru, povaha vesmírov v ňom a vzťahy medzi nimi závisia na konkrétnej teórii multivesmíru. Predpoklady viacerých vesmírov sa objavujú v [[kozmológia|kozmológii]], [[fyzika|fyzike]], [[astronómia|astronómii]], [[náboženstvo|náboženstve]], [[filozofia|filozofii]], transpersonálnej [[psychológia|psychológii]] a fikcii, hlavne v [[science fiction]] a [[fantasy]]. V tomto kontexte sa paralelné vesmíry nazývajú aj '''alternatívne vesmíry''', '''paralelné dimenzie''', '''paralelné svety''', '''alternatívne reality''', '''alternatívne časové línie''' a iné.
 
=====Úroveň I: Za naším kozmologickým horizontom=====
Všeobecný predpoklad pre chaotickú infláciu je nekonečný [[ergodický vesmír]], ktorý musí obsahovať [[Hubblov objem]], na realizáciu počiatočných podmienok.
 
Následkom toho nekonečný vesmír obsahuje nekonečný počet Hubblových objemov. Vo všetkých platia rovnaké fyzikálne zákony a konštanty. Čo sa týka konfigurácie, ako napríklad distribúcie hmoty, takmer všetky sa budú líšiť od nášho Hubblovho objemu. Napriek tomu budú existovať Hubblove objemy s podobnou, alebo dokonca identickou konfiguráciou, pretože existuje nekonečný počet Hubblových objemov veľmi ďaleko za našim kozmologickým horizontom. Tegmark odhadol vzdialenosť objemu, ktorý je identický s našim, na 2<sup>10<sup>118</sup></sup> metrov od nás.<ref>{{cite journal |author1=Max Tegmark |journal=In "Science and Ultimate Reality: from Quantum to Cosmos", honoring John Wheeler's 90th birthday. J. D. Barrow, P.C.W. Davies, & C.L. Harper eds. Cambridge University Press (2003) |title=Parallel Universes |year=2003 |arxiv=astro-ph/0302131|bibcode = 2003astro.ph..2131T }}</ref> Pri predpoklade nekonečného vesmíru by existoval nekonečný počet Hubblových objemov identických s našímnašim.<ref name="TegmarkPUstaple">"Parallel universes. Not just a staple of science fiction, other universes are a direct implication of cosmological observations.", Tegmark M., Sci Am. 2003 May;288(5):40–51.</ref> A to zodpovedá priamo kozmologickému princípu, ktorý hovorí, že náš Hubblov objem nie je výnimočný ani unikátny.
 
=====Úroveň II: Vesmíry s rozdielnymi fyzikálnymi konštantami=====
[[File:Multiverse - level II.svg|thumb|"Bublinový vesmír": Každý disk je bublinový vesmír (Vesmír 1 až Vesmír 6 predstavujú rozdielne bubliny; ich fyzikálne konštanty sa líšia od našich); náš vesmír je len jednou z bublín.]]
V teórii chaotickej inflácie, variácii teórie [[Inflácia (vesmír)|kozmickej inflácie]], sa multivesmír ako celok [[Rozpínanie vesmíru|rozpína]] a bude rozpínať naveky, ale niektoré oblasti priestoru sa prestali rozpínať a vytvorili samostatné bubliny, podobnéako bublinámbubliny plynu vo vriacej vode. Takéto bubliny sú embryamiembriami multivesmírov úrovne I. Linde a Vanchurin vypočítali množstvo týchto vesmírov rádovo v 10<sup>10<sup>10000000</sup></sup>.<ref>Zyga, Lisa[http://www.physorg.com/news174921612.html "Physicists Calculate Number of Parallel Universes"], ''[[PhysOrg]]'', 16 October 2009.</ref>
 
V rozličných bublinách by nastal rozdielny spontánny rozpad symetrie, čo by vyústilo do rozdielnych vlastnosti ako napr. rozdielnych fyzikálnych konštánt.<ref name="TegmarkPUstaple"/>
 
=====Úroveň IV: Konečný súbor=====
Konečný súbor ale [[Hypotéza matematického vesmíru]] je hypotéza samotného Tegmarka. Táto úroveň považuje všetky vesmíry, ktoré sa dajú popísať pomocou rozličných matematických štruktúr, za rovnako reálne. Tegmark tvrdí, že abstraktná matematika je takátak všeobecná, že každá [[Teória všetkého]] (TOE), definovateľná čisto formálnym spôsobom, je zároveň matematickou štruktúrou. Napríklad TOE zahŕňajúca súbor rozličných typov entít a vzťahov medzi nimi nie je nič iné, ako to, čo matematici nazývajú [[model teórie množín]] a vo všeobecnosti sa dá nájsť formálny systém tohoto modelu. Tvrdí, že to znamená, že akákoľvek možná teória paralelných vesmírov sa dá opísať pomocou IV. úrovne a zahŕňa všetky možnosti, a preto uzatvára hierarchiu multivesmírov a neexistuje niečo ako úroveň V.<ref>{{cite book
| first = Max
| last = Tegmark
 
===[[M-teória]]===
Mierne odlišný typ multivesmíru predpokladá [[teória strún]] a jej viac dimenzionálne rozšírenie, [[M-teória]].<ref>Steven Weinberg (2005) "[http://arxiv.org/abs/hep-th/0511037v1 Living in the Multiverse]"</ref> Tieto teórie vyžadujú 10 alebo 11 rozmerov. 6 alebo 7 pridaných rozmerov môže byť stlačených do veľmi malých rozmerov alebo náš vesmír môže byť lokalizovaný na dynamickom 3+1 rozmernom objekte, D-bráne. To otvára možnosť existencie ďalších membrán, ktoré môžu obsahovať ďalšie vesmíry.<ref name="Richard J Szabo 2004"/><ref name="Maurizio Gasperini 2007"/> Toto je opakom vesmírov v kvantovom multivesmíre, ale oba koncepty môžu existovať súčasne.
Niektoré scenáre hovoria, že náš Veľký tresk spolu s našímnašim vesmírom, vznikol kolíziou dvoch membrán.<ref name="Richard J Szabo 2004">Richard J Szabo, ''An introduction to string theory and D-brane dynamics'' (2004)</ref><ref name="Maurizio Gasperini 2007">Maurizio Gasperini, ''Elements of String Cosmology'' (2007)</ref>
 
===[[Kozmológia čiernej diery]]===
Kozmológia čiernej diery je kozmologický model, v ktorom pozorovateľný vesmír predstavuje vnútro [[čierna diera|čiernej diery]], existujúcej ako jednej z mnohých v rámci väčšieho vesmíru.
 
===[[Fine-tunedAntropický universeprincíp]]problém ===
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor teoretickej fyziky Paul Davies hovorí: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“<ref>Dr. Paul Davies, Dr. John Wheeler, Dr. David Deutsch, Dr. Dennis Sciama, Dr. Frank Tipler, Dr. Martin Rees, Dr. Michael Redhead, Dr. Brandon Carter: The Anthropic Principle. BBC science documentary video. Horizon Library, Room 8, 2058 at BBC Enterprises Ltd., London</ref> <ref>The "Fine-tuning" of the Universe. http://www.2001principle.net/2005.htm</ref> V súčasnosti je medzi fyzikmi a kozmológmi široko prijímaný náhľad, že z fyzikálneho hľadiska vesmír je „jemne-vyladený“ pre život a už niekoľko desaťročí sa vedie široká diskusia o možných príčinách tohto pozoruhodného javu.
Koncept iných vesmírov bol navrhnutý ako vysvetlenie toho, že náš vesmír ja zdá byť precízne nastavený pre uvedomelý život. Ak by existovalo mnoho vesmírov, pravdepodobne s rozdielnymi fyzikálnymi zákonmi, tak aj keď veľmi málo, tak niekoľko z nich by obsahovalo kombináciu zákonov a základných parametrov vhodných pre vznik hmoty, astronomických štruktúr, základnej rozličnosti, hviezd a planét, ktoré by mohli existovať dostatočne dlho na to, aby na nich vznikol život. Použitím slabého antropického princípu by sme mohli prísť k záveru, že my (uvedomelé bytosti) by sme existovali len v jednom z tých pár vesmírov, ktoré umožnili existenciu života s vyvinutým vedomím. A teda aj pri extrémne nízkej pravdepodobnosti bude niektorý z vesmírov mať vhodné podmienky pre život. [[Inteligentný dizajn]] ako teologický argument ako jediné vysvetlenie našej existencie preto nie je potrebný.
Táto teória je v súčasnosti jednak prijímaná, jednak kritizovaná kvôli problému jej testovateľnosti respektíve falzifikovateľnosti, ale niektorí vedci venujúci sa najnovším teóriám gravitácie dúfajú, že čoskoro by sa mohlo podariť nájsť niektoré pozitívne zistenia.<ref>Davies, P.: "A Brief History of the Multiverse". New York Times. http://www.nytimes.com/2003/04/12/opinion/a-brief-history-of-the-multiverse.html?pagewanted=all</ref> Teória priamo nevyplýva zo súčasných fyzikálnych teórií, ale skôr z ich hypotetických až špekulatívnych rozvinutí.<ref> Carr B. J., Ellis G. F. R., 2008, Astronomy & Geophysics, 49, 2.29</ref>
 
==Hypotézy multivesmíru vo filozofii a logike==
===[[Modálny realizmus]]===
Možné svety sú spôsobom ako vysvetliť pravdepodobnosť, hypotézy. Niektorí filozofi, napr. [[David Lewis]], veria, že všetky možné svety existujú a sú takétak reálne ako náš svet.<ref>{{cite book
| first = David
| last = Lewis
 
===[[Viacsvetová identita]]===
Metafyzikálny problém, vyskytujúci sa v schémach multivesmíru, ktorý predpokladá nekonečný počet identických kópií daného vesmíru. Vychádza z predstavy,. že v rôznych vesmíroch môžu existovať identické objekty. Táto teória je náprotivkom teórie Davida Lewisa, tá hovorí, že objekty by sme mali považovať za podobné, no nie za identické.<ref>[http://plato.stanford.edu/archives/sum2002/entries/identity-relative/ Deutsch, Harry, "Relative Identity", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer '02), Edward N. Zalta (ed.)]</ref><ref>[http://www.scils.rutgers.edu/~kantor/601/Ex_1Overview.html Paul B. Kantor "The Interpretation of Cultures and Possible Worlds", 1 October 2002]</ref>
 
===[[Fiktívny realizmus]]===
Hovorí, že ak existuje fikcia, tak fiktívny objekt existuje tiež. Existujú fiktívne entity, v rovnakom zmysle, ako existujú aj ľudia.<ref>[http://www.ingentaconnect.com/content/bpl/phiq/2009/00000059/00000234/art00009 IngentaConnect Home]</ref><ref>[http://web.archive.org/web/20100806152229/http://consciousness.anu.edu.au/thomasson/Fictional%20Entities.doc The Australian National University]</ref>
 
== Väčšie celky ==
Aj Multivesmír môže existovať v jednom celku nazývaného Metavesmír. Tie môžu existovať v ešte väčšom celku, Xenovesmír, ktorý je v hypervesmíru. Pokračuje Megavesmír, Hectovesmír, Kilovesmír, Gigavesmír, Teravesmír, Petavesmír, Exavesmír, Zettavesmír, Yottavesmír, Omnivesmír, Okolie (vonkajšok), Box a NEKONEČNO
 
POZRI VIDEO https://www.youtube.com/watch?v=mLn08Hlv9-E
 
== Pozri aj ==
[[Kategória:Astronómia]]
[[Kategória:Kozmológia]]
[[Kategória:Hypotetické astronomické objekty]]

Navigačné menu