Para: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie + obrázok |
→Vodná para: hlavný článok |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
== Vodná para == |
== Vodná para == |
||
{{Hlavný článok|Vodná para}} |
|||
V technických aplikáciách je vodná para najčastejším zástupcom pary. Napríklad [[parný stroj]] alebo [[parná turbína]] pracujú s vodnou parou, aj keď to nie je v ich názve uvedené. V energetike sa takáto para nazýva aj ''prehriata para''. [[Kritický bod]] vodnej pary má parametre: |
V technických aplikáciách je vodná para najčastejším zástupcom pary. Napríklad [[parný stroj]] alebo [[parná turbína]] pracujú s vodnou parou, aj keď to nie je v ich názve uvedené. V energetike sa takáto para nazýva aj ''prehriata para''. [[Kritický bod]] vodnej pary má parametre: |
||
* teplota: 374,2°C |
* teplota: 374,2°C |
||
Verzia z 21:05, 21. október 2019
O iných významoch výrazu Para pozri Para (rozlišovacia stránka).
Para je plynná fáza látky, ktorá sa nasýtená nachádza v styku (v termodynamickej rovnováhe) s pevnou alebo kvapalnou fázou tej istej látky, alebo ktorá by sa aspoň (teoreticky) v takomto styku mohla nachádzať. Ide teda o užší pojem ako pojem plyn.
V diagrame teplota-entropia (pozri obrázok) sa oblasť pary nachádza vpravo od krivky sýtych pár (pravá časť modrej zvonovitej krivky) a pod kritickou teplotou (dotyčnica k vrcholu zvonovej krivky). Stav nad kritickou teplotou sa v termodynamike považuje za plyn. [1]
Vodná para
V technických aplikáciách je vodná para najčastejším zástupcom pary. Napríklad parný stroj alebo parná turbína pracujú s vodnou parou, aj keď to nie je v ich názve uvedené. V energetike sa takáto para nazýva aj prehriata para. Kritický bod vodnej pary má parametre:
- teplota: 374,2°C
- tlak: 22,0453 MPa
- merný objem: 0,00304 m3.kg-1
Pozri aj
Referencie
- ↑ ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
