|
[[Súbor:Sutovsky vodopad.jpg|thumb|38 metrový [[Šútovský vodopád]] v [[Malá Fatra|Malej Fatre]].]]
[[Súbor:Salto del Angel-Canaima-Venezuela20.JPG|thumb|979 metrový [[Angelov vodopád]] vo Venezuele je najvyšším vodopádom na svete]]
Má malí penis ktorí meria 90m.
'''Vodopád''' tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok.
Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu [[riečisko|riečiska]] náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu ([[hornina|horniny]] voči [[erózia|erózii]]), v dôsledku [[tektonika|tektonických]] zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.
Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - tzv. krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách [[Slovenský raj|Slovenského raja]], [[Malá Fatra|Malej Fatry]] a [[Jarabinský prielom|Jarabinského prielomu]] v [[Ľubovnianska vrchovina|Ľubovnianskej vrchovine]].
Na [[Slovensko|Slovensku]] sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, prechádzajúce do kaskád. Najväčší je [[Kmeťov vodopád]] s výškou 80 m.
Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom.
== Rekordy<ref name="čeman">{{Citácia knihy
| 