Vodopád: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 07:21, 22. október 2019

Vodopád tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok.

Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu riečiska náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu (horniny voči erózii), v dôsledku tektonických zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.

Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - tzv. krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách Slovenského raja, Malej Fatry a Jarabinského prielomu v Ľubovnianskej vrchovine.

Na Slovensku sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, prechádzajúce do kaskád. Najväčší je Kmeťov vodopád s výškou 80 m.

Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom.

Rekordy^[1]

Angelov vodopád, najvyšší vodopád 979 m
Livingstonove vodopády, najmohutnejšie vodopády 35 110 m³/s
Khône, najširšie vodopády, 10,8 km

Referencie

↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Pozri aj

Portál vied o Zemi

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vodopád
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodopád

Zdroj

Pôvodné informácie pochádzajú z www.sopsr.sk

[čeman-1] ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Sutovsky vodopad.jpg|thumb|38 metrový [[Šútovský vodopád]] v [[Malá Fatra|Malej Fatre]].]]
 [[Súbor:Salto del Angel-Canaima-Venezuela20.JPG|thumb|979 metrový [[Angelov vodopád]] vo Venezuele je najvyšším vodopádom na svete]]
+'''Vodopád''' tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok.
-Má malí penis ktorí meria 90m.
+Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu [[riečisko|riečiska]] náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu ([[hornina|horniny]] voči [[erózia|erózii]]), v dôsledku [[tektonika|tektonických]] zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.
+Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - tzv. krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách [[Slovenský raj|Slovenského raja]], [[Malá Fatra|Malej Fatry]] a [[Jarabinský prielom|Jarabinského prielomu]] v [[Ľubovnianska vrchovina|Ľubovnianskej vrchovine]].
+Na [[Slovensko|Slovensku]] sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, prechádzajúce do kaskád. Najväčší je [[Kmeťov vodopád]] s výškou 80 m.
+Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom.
 == Rekordy<ref name="čeman">{{Citácia knihy