Chránená krajinná oblasť Kysuce: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
Hornokysučan (diskusia | príspevky)
rozšírenie článku
Riadok 32: Riadok 32:
| range2 = [[Kysucké Beskydy]]
| range2 = [[Kysucké Beskydy]]
| range3 = [[Moravsko-sliezske Beskydy]]
| range3 = [[Moravsko-sliezske Beskydy]]
| range4 = [[Turzovská vrchovina]]
| city =
| city =
| landmark =
| landmark =
Riadok 104: Riadok 105:
| footnotes =
| footnotes =
}}
}}
'''Chránená krajinná oblasť Kysuce''' je jedna zo 14 [[chránená krajinná oblasť|chránených krajinných oblastí]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch [[Kysucké Beskydy]], [[Turzovská vrchovina]], [[Javorníky]] a [[Kysucká vrchovina]]. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy.
'''Chránená krajinná oblasť Kysuce''' je jedna zo 14 [[chránená krajinná oblasť|chránených krajinných oblastí]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch [[Javorníky]], [[Turzovská vrchovina]], [[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Kysucké Beskydy]] a [[Kysucká vrchovina]]. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská.


Krajinu tvorí vrchy [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]], tvorené [[pieskovec|pieskovcami]], [[zlepenec|zlepencami]], [[ílovec|ílovcami]] a [[ílovitá bridlica|ílovitými bridlicami]]. Klimaticky patrí územie do oblasti mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy, prevažné [[Smrek obyčajný|smrekové]] monokultúry, ktoré sú v posledných rokoch výrazne zasiahnuté premnožením [[Lykožrút smrekový|lykožrúta smrekového]]. Nachádza sa tu 25 území zaradených do siete [[Natura 2000]].<ref name="opis">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opis územia|url=http://chkokysuce.sopsr.sk/priroda/opis-uzemia/|dátum prístupu=2019-10-24}}</ref>
Vyhlásená bola v roku [[1984]] a má rozlohu {{ha|65462|m}}. Rozkladá sa na území okresov [[okres Bytča|Bytča]], [[okres Čadca|Čadca]], [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]], [[okres Považská Bystrica|Považská Bystrica]], [[okres Púchov|Púchov]] a [[okres Žilina|Žilina]].

Vyhlásená bola v roku [[1984]] a má rozlohu {{ha|65462|m}}. Rozkladá sa na severe [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], na území okresov [[okres Bytča|Bytča]], [[okres Čadca|Čadca]], [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]], [[okres Považská Bystrica|Považská Bystrica]], [[okres Púchov|Púchov]] a [[okres Žilina|Žilina]], v [[región (tradičný, Slovensko)|regiónoch]] [[Horné Považie]] a [[Kysuce]]. Správa CHKO sídli v meste [[Čadca]].

== Javornícka časť ==
Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí štátna hranica v [[Javorníky|Javorníkoch]] na území obce [[Lysá pod Makytou]], odkiaľ pokračuje na východ cez [[Lazy pod Makytou]], [[Horná Mariková|Hornú Marikovú]] a [[Papradno]] do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí [[Štiavnik (obec)|Štiavnik]], [[Petrovice (okres Bytča)|Petrovice]] až k [[Veľké Rovné|Veľkému Rovnému]]. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline [[Kysuca|Kysuce]], kde do CHKO patrí časť medzi [[Makov (okres Čadca)|Makovom]] a [[Turzovka|Turzovkou]]. Tu vstupuje do [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchoviny]] a stále severným smerom zaberá územie [[Korňa|Korne]] a [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočova]]. Po vstupe do [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravsko-sliezskych Beskýd]] sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Staškov]] a [[Raková (okres Čadca)|Raková]], kde končí masívom [[Veľký Polom|Veľkého Polomu]].

Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako [[Chránená krajinná oblasť Beskydy]].

CHKO Kysuce tvorí západnú hranicu výskytu veľkých šeliem ([[medveď hnedý]], [[vlk dravý]], [[rys ostrovid]]) na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa CHKO Kysuce|url=http://www.sopsr.sk/web/?cl=11215|dátum prístupu=2019-10-24|vydavateľ=Štátna ochrana prírody SR}}</ref>

=== Maloplošné chránené územia ===
*[[Malý Polom|Národná prírodná rezervácia Malý Polom]]
*[[Veľký Javorník (národná prírodná rezervácia)|Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník]]
*[[Čertov (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Čertov]]
*[[Hričovec|Prírodná rezervácia Hričovec]]
*[[Klokočovské skálie|Prírodná rezervácia Klokočovské skálie]]
*[[Polková|Prírodná rezervácia Polková]]
*[[Veľký Polom (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Veľký Polom]]
*[[Korniansky ropný prameň|Prírodná pamiatka Korniansky ropný prameň]]

== Beskydská časť ==
Beskydská časť sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod od doliny potoka [[Oščadnica (potok)|Oščadnica]] v [[Oščadnica (okres Čadca)|rovnomennej obci]] oblasťou [[Kysucké Beskydy|Kysuckých Beskýd]] cez [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]], [[Zborov nad Bystricou]], [[Klubina|Klubinu]] po [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickú dolinu]]. Tu nadväzuje [[Kysucká vrchovina]] a CHKO pokračuje cez [[Stará Bystrica|Starú]] a [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] do [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovky]], kde končí na hranici s [[Oravské Beskydy|Oravskými Beskydami]] a [[Podbeskydská vrchovina|Podbeskydskou vrchovinou]]. V týchto pohoriach bezprostredne nadväzuje [[Chránená krajinná oblasť Horná Orava]]. Severovýchodnú hranicu tvorí slovensko-poľská štátna hranica, kde chránené územie pokračuje ako [[Żywiecki park krajobrazowy]].


V [[Chmúra (dolina)|doline Chmúra]] sa nachádza [[Múzeum kysuckej dediny]].
V [[Chmúra (dolina)|doline Chmúra]] sa nachádza [[Múzeum kysuckej dediny]].

== Maloplošné chránené územia ==
*[[Veľká Rača|Národná prírodná rezervácia Veľká Rača]]
*[[Čierna Lutiša|Prírodná rezervácia Čierna Lutiša]]
*[[Javorinka (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Javorinka]]
*[[Klubinský potok (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Klubinský potok]]
*[[Zajačkova lúka|Prírodná rezervácia Zajačkova lúka]]
*[[Vychylovské prahy|Prírodná pamiatka Vychylovské prahy]]
*[[Vychylovské skálie|Prírodná pamiatka Vychylovské skálie]]
*[[Chmúra (chránený areál)|Chránený areál Chmúra]]


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
* [[Kysuce]]
* [[Kysuce]]

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.skrz.sk/----a14-12271-sk.htm Chránená krajinná oblasť Kysuce]
* [http://chkokysuce.sopsr.sk/ Chránená krajinná oblasť Kysuce]
* [https://www.openstreetmap.org/relation/6897966 CHKO Kysuce] na [[OpenStreetMap]]


{{slovenský výhonok}}
{{slovenský výhonok}}

Verzia z 08:21, 24. október 2019

Chránená krajinná oblasť Kysuce
Chránená krajinná oblasť
Pohľad z Veľkej Rače
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Čadca, Žilina, Bytča, Púchov, Pov. Bystrica, D. Kubín
Pohorie Javorníky, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy
Súradnice 49°23′38″S 18°31′23″V / 49,394°S 18,523°V / 49.394; 18.523
Najvyšší bod Veľká Rača
 - výška 1 236 m n. m.
Rozloha 654,62 km² (65 462 ha)
Bióm les
Vznik 1984
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chránená krajinná oblasť Kysuce je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy a Kysucká vrchovina. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská.

Krajinu tvorí vrchy flyšového pásma, tvorené pieskovcami, zlepencami, ílovcami a ílovitými bridlicami. Klimaticky patrí územie do oblasti mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy, prevažné smrekové monokultúry, ktoré sú v posledných rokoch výrazne zasiahnuté premnožením lykožrúta smrekového. Nachádza sa tu 25 území zaradených do siete Natura 2000.[1]

Vyhlásená bola v roku 1984 a má rozlohu 65 462 ha. Rozkladá sa na severe Trenčianskeho a Žilinského kraja, na území okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina, v regiónoch Horné Považie a Kysuce. Správa CHKO sídli v meste Čadca.

Javornícka časť

Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí štátna hranica v Javorníkoch na území obce Lysá pod Makytou, odkiaľ pokračuje na východ cez Lazy pod Makytou, Hornú Marikovú a Papradno do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí Štiavnik, Petrovice až k Veľkému Rovnému. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline Kysuce, kde do CHKO patrí časť medzi Makovom a Turzovkou. Tu vstupuje do Turzovskej vrchoviny a stále severným smerom zaberá územie Korne a Klokočova. Po vstupe do Moravsko-sliezskych Beskýd sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí Olešná, Staškov a Raková, kde končí masívom Veľkého Polomu.

Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako Chránená krajinná oblasť Beskydy.

CHKO Kysuce tvorí západnú hranicu výskytu veľkých šeliem (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) na Slovensku.[2]

Maloplošné chránené územia

Beskydská časť

Beskydská časť sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod od doliny potoka Oščadnica v rovnomennej obci oblasťou Kysuckých Beskýd cez Kalinov, Zborov nad Bystricou, Klubinu po Bystrickú dolinu. Tu nadväzuje Kysucká vrchovina a CHKO pokračuje cez Starú a Novú Bystricu do Vychylovky, kde končí na hranici s Oravskými Beskydami a Podbeskydskou vrchovinou. V týchto pohoriach bezprostredne nadväzuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Severovýchodnú hranicu tvorí slovensko-poľská štátna hranica, kde chránené územie pokračuje ako Żywiecki park krajobrazowy.

V doline Chmúra sa nachádza Múzeum kysuckej dediny.

Maloplošné chránené územia

Pozri aj

Referencie

  1. Opis územia [online]. [Cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  2. Správa CHKO Kysuce [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.

Externé odkazy