Chránená krajinná oblasť Kysuce: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
rozšírenie článku |
||
Riadok 32: | Riadok 32: | ||
| range2 = [[Kysucké Beskydy]] |
| range2 = [[Kysucké Beskydy]] |
||
| range3 = [[Moravsko-sliezske Beskydy]] |
| range3 = [[Moravsko-sliezske Beskydy]] |
||
| range4 = [[Turzovská vrchovina]] |
|||
| city = |
| city = |
||
| landmark = |
| landmark = |
||
Riadok 104: | Riadok 105: | ||
| footnotes = |
| footnotes = |
||
}} |
}} |
||
'''Chránená krajinná oblasť Kysuce''' je jedna zo 14 [[chránená krajinná oblasť|chránených krajinných oblastí]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch [[ |
'''Chránená krajinná oblasť Kysuce''' je jedna zo 14 [[chránená krajinná oblasť|chránených krajinných oblastí]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch [[Javorníky]], [[Turzovská vrchovina]], [[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Kysucké Beskydy]] a [[Kysucká vrchovina]]. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská. |
||
Krajinu tvorí vrchy [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]], tvorené [[pieskovec|pieskovcami]], [[zlepenec|zlepencami]], [[ílovec|ílovcami]] a [[ílovitá bridlica|ílovitými bridlicami]]. Klimaticky patrí územie do oblasti mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy, prevažné [[Smrek obyčajný|smrekové]] monokultúry, ktoré sú v posledných rokoch výrazne zasiahnuté premnožením [[Lykožrút smrekový|lykožrúta smrekového]]. Nachádza sa tu 25 území zaradených do siete [[Natura 2000]].<ref name="opis">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opis územia|url=http://chkokysuce.sopsr.sk/priroda/opis-uzemia/|dátum prístupu=2019-10-24}}</ref> |
|||
⚫ | |||
⚫ | Vyhlásená bola v roku [[1984]] a má rozlohu {{ha|65462|m}}. Rozkladá sa na severe [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], na území okresov [[okres Bytča|Bytča]], [[okres Čadca|Čadca]], [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]], [[okres Považská Bystrica|Považská Bystrica]], [[okres Púchov|Púchov]] a [[okres Žilina|Žilina]], v [[región (tradičný, Slovensko)|regiónoch]] [[Horné Považie]] a [[Kysuce]]. Správa CHKO sídli v meste [[Čadca]]. |
||
== Javornícka časť == |
|||
Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí štátna hranica v [[Javorníky|Javorníkoch]] na území obce [[Lysá pod Makytou]], odkiaľ pokračuje na východ cez [[Lazy pod Makytou]], [[Horná Mariková|Hornú Marikovú]] a [[Papradno]] do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí [[Štiavnik (obec)|Štiavnik]], [[Petrovice (okres Bytča)|Petrovice]] až k [[Veľké Rovné|Veľkému Rovnému]]. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline [[Kysuca|Kysuce]], kde do CHKO patrí časť medzi [[Makov (okres Čadca)|Makovom]] a [[Turzovka|Turzovkou]]. Tu vstupuje do [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchoviny]] a stále severným smerom zaberá územie [[Korňa|Korne]] a [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočova]]. Po vstupe do [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravsko-sliezskych Beskýd]] sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Staškov]] a [[Raková (okres Čadca)|Raková]], kde končí masívom [[Veľký Polom|Veľkého Polomu]]. |
|||
Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako [[Chránená krajinná oblasť Beskydy]]. |
|||
CHKO Kysuce tvorí západnú hranicu výskytu veľkých šeliem ([[medveď hnedý]], [[vlk dravý]], [[rys ostrovid]]) na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa CHKO Kysuce|url=http://www.sopsr.sk/web/?cl=11215|dátum prístupu=2019-10-24|vydavateľ=Štátna ochrana prírody SR}}</ref> |
|||
=== Maloplošné chránené územia === |
|||
*[[Malý Polom|Národná prírodná rezervácia Malý Polom]] |
|||
*[[Veľký Javorník (národná prírodná rezervácia)|Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník]] |
|||
*[[Čertov (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Čertov]] |
|||
*[[Hričovec|Prírodná rezervácia Hričovec]] |
|||
*[[Klokočovské skálie|Prírodná rezervácia Klokočovské skálie]] |
|||
*[[Polková|Prírodná rezervácia Polková]] |
|||
*[[Veľký Polom (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Veľký Polom]] |
|||
*[[Korniansky ropný prameň|Prírodná pamiatka Korniansky ropný prameň]] |
|||
== Beskydská časť == |
|||
Beskydská časť sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod od doliny potoka [[Oščadnica (potok)|Oščadnica]] v [[Oščadnica (okres Čadca)|rovnomennej obci]] oblasťou [[Kysucké Beskydy|Kysuckých Beskýd]] cez [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]], [[Zborov nad Bystricou]], [[Klubina|Klubinu]] po [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickú dolinu]]. Tu nadväzuje [[Kysucká vrchovina]] a CHKO pokračuje cez [[Stará Bystrica|Starú]] a [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] do [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovky]], kde končí na hranici s [[Oravské Beskydy|Oravskými Beskydami]] a [[Podbeskydská vrchovina|Podbeskydskou vrchovinou]]. V týchto pohoriach bezprostredne nadväzuje [[Chránená krajinná oblasť Horná Orava]]. Severovýchodnú hranicu tvorí slovensko-poľská štátna hranica, kde chránené územie pokračuje ako [[Żywiecki park krajobrazowy]]. |
|||
V [[Chmúra (dolina)|doline Chmúra]] sa nachádza [[Múzeum kysuckej dediny]]. |
V [[Chmúra (dolina)|doline Chmúra]] sa nachádza [[Múzeum kysuckej dediny]]. |
||
== Maloplošné chránené územia == |
|||
*[[Veľká Rača|Národná prírodná rezervácia Veľká Rača]] |
|||
*[[Čierna Lutiša|Prírodná rezervácia Čierna Lutiša]] |
|||
*[[Javorinka (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Javorinka]] |
|||
*[[Klubinský potok (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Klubinský potok]] |
|||
*[[Zajačkova lúka|Prírodná rezervácia Zajačkova lúka]] |
|||
*[[Vychylovské prahy|Prírodná pamiatka Vychylovské prahy]] |
|||
*[[Vychylovské skálie|Prírodná pamiatka Vychylovské skálie]] |
|||
*[[Chmúra (chránený areál)|Chránený areál Chmúra]] |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
* [[Kysuce]] |
* [[Kysuce]] |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http:// |
* [http://chkokysuce.sopsr.sk/ Chránená krajinná oblasť Kysuce] |
||
* [https://www.openstreetmap.org/relation/6897966 CHKO Kysuce] na [[OpenStreetMap]] |
|||
{{slovenský výhonok}} |
{{slovenský výhonok}} |
Verzia z 08:21, 24. október 2019
Chránená krajinná oblasť Kysuce | |
Chránená krajinná oblasť | |
Pohľad z Veľkej Rače
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
Okresy | Čadca, Žilina, Bytča, Púchov, Pov. Bystrica, D. Kubín |
Pohorie | Javorníky, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy |
Súradnice | 49°23′38″S 18°31′23″V / 49,394°S 18,523°V |
Najvyšší bod | Veľká Rača |
- výška | 1 236 m n. m. |
Rozloha | 654,62 km² (65 462 ha) |
Bióm | les |
Vznik | 1984 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chránená krajinná oblasť Kysuce je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy a Kysucká vrchovina. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská.
Krajinu tvorí vrchy flyšového pásma, tvorené pieskovcami, zlepencami, ílovcami a ílovitými bridlicami. Klimaticky patrí územie do oblasti mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy, prevažné smrekové monokultúry, ktoré sú v posledných rokoch výrazne zasiahnuté premnožením lykožrúta smrekového. Nachádza sa tu 25 území zaradených do siete Natura 2000.[1]
Vyhlásená bola v roku 1984 a má rozlohu 65 462 ha. Rozkladá sa na severe Trenčianskeho a Žilinského kraja, na území okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina, v regiónoch Horné Považie a Kysuce. Správa CHKO sídli v meste Čadca.
Javornícka časť
Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí štátna hranica v Javorníkoch na území obce Lysá pod Makytou, odkiaľ pokračuje na východ cez Lazy pod Makytou, Hornú Marikovú a Papradno do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí Štiavnik, Petrovice až k Veľkému Rovnému. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline Kysuce, kde do CHKO patrí časť medzi Makovom a Turzovkou. Tu vstupuje do Turzovskej vrchoviny a stále severným smerom zaberá územie Korne a Klokočova. Po vstupe do Moravsko-sliezskych Beskýd sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí Olešná, Staškov a Raková, kde končí masívom Veľkého Polomu.
Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako Chránená krajinná oblasť Beskydy.
CHKO Kysuce tvorí západnú hranicu výskytu veľkých šeliem (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) na Slovensku.[2]
Maloplošné chránené územia
- Národná prírodná rezervácia Malý Polom
- Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník
- Prírodná rezervácia Čertov
- Prírodná rezervácia Hričovec
- Prírodná rezervácia Klokočovské skálie
- Prírodná rezervácia Polková
- Prírodná rezervácia Veľký Polom
- Prírodná pamiatka Korniansky ropný prameň
Beskydská časť
Beskydská časť sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod od doliny potoka Oščadnica v rovnomennej obci oblasťou Kysuckých Beskýd cez Kalinov, Zborov nad Bystricou, Klubinu po Bystrickú dolinu. Tu nadväzuje Kysucká vrchovina a CHKO pokračuje cez Starú a Novú Bystricu do Vychylovky, kde končí na hranici s Oravskými Beskydami a Podbeskydskou vrchovinou. V týchto pohoriach bezprostredne nadväzuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Severovýchodnú hranicu tvorí slovensko-poľská štátna hranica, kde chránené územie pokračuje ako Żywiecki park krajobrazowy.
V doline Chmúra sa nachádza Múzeum kysuckej dediny.
Maloplošné chránené územia
- Národná prírodná rezervácia Veľká Rača
- Prírodná rezervácia Čierna Lutiša
- Prírodná rezervácia Javorinka
- Prírodná rezervácia Klubinský potok
- Prírodná rezervácia Zajačkova lúka
- Prírodná pamiatka Vychylovské prahy
- Prírodná pamiatka Vychylovské skálie
- Chránený areál Chmúra
Pozri aj
Referencie
- ↑ Opis územia [online]. [Cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Správa CHKO Kysuce [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.