Bitka pri Varne: Rozdiel medzi revíziami
d iné projekty |
Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre Android |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
== Následky == |
== Následky == |
||
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že [[České kráľovstvo|Česko]] a [[Uhorsko]] zostali v rukách 4 ročného [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]]. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera. |
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Straty Osmanov boli takmer dvojnásobné, predstavovali teda asi až 10-tisíc mužov. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že [[České kráľovstvo|Česko]] a [[Uhorsko]] zostali v rukách 4 ročného [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]]. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera. |
||
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše. |
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše. |
Verzia z 18:24, 25. október 2019
Bitka pri Varne | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Uhorsko-Tureckých vojen | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Uhorsko, Poľsko a spojenci | Osmanská ríša | ||||||
Velitelia | |||||||
Vladislav III. Ján Huňady |
Murad II. | ||||||
Sila | |||||||
30 000 | 120 000 | ||||||
Straty | |||||||
12 000 mužov | 20 000 mužov | ||||||
Uhorsko-turecké vojny |
---|
Rovine – Nicopolis – Varna – Kosovo – Belehrad – Moháč |
Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána Murada II. porazili poľské a uhorské vojská pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho.
Príčiny
Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12 ročného syna Mehmeda II.
Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, no jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."
Armády
Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Valašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo aj dodržali, ale ich najväčší obchodný konkurenti - Janov, aby si získali obchodné privilégiá od Turecka, previezli osmanské vojská na svojich obchodných lodiach cez prieliv a zaskočili križiacke vojská, pochodujúce na Varnu.
Následky
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Straty Osmanov boli takmer dvojnásobné, predstavovali teda asi až 10-tisíc mužov. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4 ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Varne
Externé odkazy
- Bitka pri Varne (česky)
- Popis bitky (česky)
- Posledná krížová výprava (česky)