Ramiro II. (Aragónsko): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
|miesto pochovania = |
|miesto pochovania = |
||
|predchodca = [[Alfonz I. (Aragónsko)|Alfonz I.]] |
|predchodca = [[Alfonz I. (Aragónsko)|Alfonz I.]] |
||
|nástupca = [[ |
|nástupca = [[Petronila (Aragónsko)|Petronila]] |
||
|manželka = [[Agneša Akvitánska ( |
|manželka = [[Agneša Akvitánska (1105 – 1159)|Agneša Akvitánska]] |
||
|potomstvo = [[ |
|potomstvo = [[Petronila (Aragónsko)|Petronila]] |
||
|dynastia = [[Jiménezovci]] |
|dynastia = [[Jiménezovci]] |
||
|otec = [[Sancho I. |
|otec = [[Sancho I. (Aragónsko)|Sancho I.]] |
||
|matka = |
|matka = [[Felicia z Roucy]] |
||
|podpis = Signun_Regis_Remiro_II_d'Aragón.svg |
|podpis = Signun_Regis_Remiro_II_d'Aragón.svg |
||
}} |
}} |
||
| Riadok 22: | Riadok 22: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Ramiro sa narodil ako najmladší syn aragónskeho kráľa [[Sancho I. |
Ramiro sa narodil ako najmladší syn aragónskeho kráľa [[Sancho I. (Aragónsko)|Sancha I.]] a [[Felicia z Roucy|Felicie z Roucy]]. Pôvodne bol predurčený pre duchovnú dráhu, strávil preto podstatnú časť svojej mladosti v kláštore San Ponce de Tomeras v meste [[Huesca]]. Bol biskupom Barbastro-rodským, keď roku [[1134]] nastúpil po smrti staršieho bezdetného brata, [[Alfonz I. (Aragónsko)|Alfonza I.]] na opustený trón. |
||
Počiatok vlády nebol nijako pokojný - neudržal nadvládu nad [[Navarra|Navarrou]], ktorá sa osamostatnila pod kráľom Garcíom Obnoviteľom, a musel bojovať s ďalšími dvoma uchádzačmi o trón (jedným z nich bol [[Alfonz VII. (Kastília)|Alfonz VII. Kastílsky]]). Navyše musel potlačiť vzburu aragónskych šľachticov, ku ktorej sa viaže hrôzostrašná ''Povesť o zvone z Huesky''. |
Počiatok vlády nebol nijako pokojný - neudržal nadvládu nad [[Navarra|Navarrou]], ktorá sa osamostatnila pod kráľom Garcíom Obnoviteľom, a musel bojovať s ďalšími dvoma uchádzačmi o trón (jedným z nich bol [[Alfonz VII. (Kastília)|Alfonz VII. Kastílsky]]). Navyše musel potlačiť vzburu aragónskych šľachticov, ku ktorej sa viaže hrôzostrašná ''Povesť o zvone z Huesky''. |
||
Verzia z 20:59, 2. november 2019
| Ramiro II. | |
| aragónsky kráľ | |
 | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Jiménezovci |
| Panovanie | 1134 – 1137/1157 |
| Predchodca | Alfonz I. |
| Nástupca | Petronila |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 24. apríl 1086 |
| Úmrtie | 16. august 1157 (71 rokov) Huesca, Aragónske kráľovstvo |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Sancho I. |
| Matka | Felicia z Roucy |
| Odkazy | |
 | Ramiro II. (multimediálne súbory na commons) |
Ramiro II. Aragónsky nazývaný „Mních“ (* 24. apríl 1086 – † 16. august 1157, Huesca) bol aragónsky kráľ v rokoch 1134 – 1157. Od roku 1137 fakticky vládol jeho zať Ramon Berenguer IV. Barcelonský.
Životopis
Ramiro sa narodil ako najmladší syn aragónskeho kráľa Sancha I. a Felicie z Roucy. Pôvodne bol predurčený pre duchovnú dráhu, strávil preto podstatnú časť svojej mladosti v kláštore San Ponce de Tomeras v meste Huesca. Bol biskupom Barbastro-rodským, keď roku 1134 nastúpil po smrti staršieho bezdetného brata, Alfonza I. na opustený trón.
Počiatok vlády nebol nijako pokojný - neudržal nadvládu nad Navarrou, ktorá sa osamostatnila pod kráľom Garcíom Obnoviteľom, a musel bojovať s ďalšími dvoma uchádzačmi o trón (jedným z nich bol Alfonz VII. Kastílsky). Navyše musel potlačiť vzburu aragónskych šľachticov, ku ktorej sa viaže hrôzostrašná Povesť o zvone z Huesky.
Podľa povesti kráľ Ramiro poslal k svojmu starému mentorovi do kláštora San Ponce de Tomeras posla s prosbou o radu ako naložiť s rebelmi. Posol bol uvedený do kláštornej záhrady, v ktorej starý mních strihal kvety ruží, ktoré sa vypínali nad ostatnými, a následne bol odoslaný späť k panovníkovi. Panovník po vypočutí poslovho rozprávania pozval poprednú šľachtu k svojmu dvoru s tým, že ich chce požiadať o pomoc s vybudovaním zvonu, ktorého hlas by bolo počuť po celom kráľovstve. Ako šľachtici prichádzali do sály, boli postupne popravovaní a ich hlavy rozvešané do kruhu symbolizujúceho zvon; hlava najvýznačnejšieho z rebelov potom prišla do stredu ako srdce zvonu. Zvesť o tomto „zvone“ sa naozaj čoskoro rozšírila do celého Ramirovho panstva a prinútila ostatných vzbúrencov k ukončeniu odporu.
Po získaní pápežského dišpenza sa Ramiro roku 1135 oženil s Agnes z Poitou a z tohto manželstva o rok neskôr vzišla jediná dcéra Petronila. Tú otec vzápätí zasnúbil s barcelonským grófom Ramonom Berenguer IV. a 13. novembra 1137 zveril novomanželovi správu kráľovstva. Ramirov zať sa tak stal faktickým vládcom personálnej únie Aragónska a Barcelony (Katalánsko) s titulom aragónskeho kniežaťa. Ramiro sa vrátil späť k cirkevnému spôsobu života, odobral sa do ústrania kláštora San Pedro el Viejo v Huesce, kde po rokoch tiež zomrel a bol pochovaný.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ramiro II. (Aragónsko)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ramiro II. Aragonský na českej Wikipédii.