Chladivo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rios (diskusia | príspevky)
Vytvorená stránka „'''Chladivo''' je látka, ktorou sú naplnené chladiace zariadenia a ktorá v nich podstupuje termodynamický chladiaci cyklu…“
 
Rios (diskusia | príspevky)
Riadok 20: Riadok 20:
* [[Metylchlorid]] - vhodný pre menšie zariadenia ale je zdravotne škodlivý, v niektorých krajinách zakázaný.
* [[Metylchlorid]] - vhodný pre menšie zariadenia ale je zdravotne škodlivý, v niektorých krajinách zakázaný.
* [[Freón|Freóny]] - boli populárne koncom 20.storočia, neskôr pre ich účinok na ozónovú vrstvu celosvetovo zakázané.
* [[Freón|Freóny]] - boli populárne koncom 20.storočia, neskôr pre ich účinok na ozónovú vrstvu celosvetovo zakázané.
* Ďalšie chladivá sú napríklad [[oxid uhličitý]], [[uhľovodíky]] ...
* Ďalšie chladivá sú napríklad [[oxid uhličitý]], niektoré [[uhľovodíky]], [[metylpropán]], [[dimetyléter]] ...
Zdroje pre kapitolu: <ref name=TD></ref> <ref>{{citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Tomášek | spoluautori = a kol. | titul = Stroje. Pre 4. ročník SPŠS. | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1967 | počet strán = 450 }} </ref>.
Zdroje pre kapitolu: <ref name=TD></ref> <ref>{{citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Tomášek | spoluautori = a kol. | titul = Stroje. Pre 4. ročník SPŠS. | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1967 | počet strán = 450 }} </ref>.


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 22:20, 7. november 2019

Chladivo je látka, ktorou sú naplnené chladiace zariadenia a ktorá v nich podstupuje termodynamický chladiaci cyklus. Podľa typu chladiaceho cyklu môže byť trvalo v plynnom stave, podstupovať prechod medzi plynným, parným a kvapalným stavom, alebo byť pohlcované a vypudzované inou látkou.

Výber chladiva

Najdôležitejšími parametrami, podľa ktorých sa vyberie vhodné chladivo pre dané zariadenie sú teplota chladeného priestoru a teplota okolia. Aby bol zabezpečený dostatočný tepelný tok cez výparník a kondenzátor, rozdiel teplôt medzi okolím a chladivom v danej časti zariadenia by mal byť väčší ako 10°C.[1] Najnižšia teplota chladiva vo výparníku určuje aj najnižší tlak sýtych pár v systéme. Tento by mal byť vyšší, ako atmosférický, aby do chladiaceho systému nevznikol vzduch. Teplota v kondenzátore zase súvisí s tlakom sýtosti chladiva.

Ak pre dané teplotné podmienky nevyhovuje ani jedno dostupné chladivo, použije sa tzv. kaskádový chladiaci cyklus s dvoma alebo viacerými chladiacimi cyklami s rôznymi chladivami, kotré pracujú medzi teplotami T1 < T2 < T3 < .. < Tn.

Ďalšie vlastnosti chladív

Pri výbere chladiva treba ďalej posudzovať:

Niektoré typy chladív

  • Čpavok - patrí medzi najčastejšie používané chladivá a pri zariadeniach so sorpčným obehom takmer jediné. Až do -34°C je jeho tlak vyparovania vyšší, ako atmosférický, ale používa sa až do teplôt -50°C. Okrem železa pôsobí korozívne na ostatné kovy.
  • Metylchlorid - vhodný pre menšie zariadenia ale je zdravotne škodlivý, v niektorých krajinách zakázaný.
  • Freóny - boli populárne koncom 20.storočia, neskôr pre ich účinok na ozónovú vrstvu celosvetovo zakázané.
  • Ďalšie chladivá sú napríklad oxid uhličitý, niektoré uhľovodíky, metylpropán, dimetyléter ...

Zdroje pre kapitolu: [1] [2].

Referencie

  1. a b ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
  2. TOMÁŠEK, Jaroslav, a kol. Stroje. Pre 4. ročník SPŠS.. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p., 1967. 450 s.