Chladivo

Chladivo je látka, ktorou sú naplnené chladiace zariadenia a ktorá v nich podstupuje termodynamický chladiaci cyklus. Podľa typu chladiaceho cyklu môže byť trvalo v plynnom stave, podstupovať prechod medzi plynným, parným a kvapalným stavom, alebo byť pohlcované a vypudzované inou látkou.

Výber chladiva

Najdôležitejšími parametrami, podľa ktorých sa vyberie vhodné chladivo pre dané zariadenie sú teplota chladeného priestoru a teplota okolia. Aby bol zabezpečený dostatočný tepelný tok cez výparník a kondenzátor, rozdiel teplôt medzi okolím a chladivom v danej časti zariadenia by mal byť väčší ako 10°C. Najnižšia teplota chladiva vo výparníku určuje aj najnižší tlak sýtych pár v systéme. Tento by mal byť vyšší, ako atmosférický, aby do chladiaceho systému nevznikol vzduch. Teplota v kondenzátore zase súvisí s tlakom sýtosti chladiva.

Ak pre dané teplotné podmienky nevyhovuje ani jedno dostupné chladivo, použije sa tzv. kaskádový chladiaci cyklus s dvoma alebo viacerými chladiacimi cyklami s rôznymi chladivami, kotré pracujú medzi teplotami T₁ < T₂ < T₃ < .. < T_n.

Ďalšie vlastnosti chladív

Pri výbere chladiva treba ďalej posudzovať:

• netoxickosť
• nehorľavosť
• nekorozívnoať
• chemickú stálosť
• veľké výparné teplo
• nízku cenu
• ekologickosť

Niektoré typy chladív

• Čpavok - patrí medzi najčastejšie používané chladivá a pri zariadeniach so sorpčným obehom takmer jediné. Až do -34°C je jeho tlak vyparovania vyšší, ako atmosférický, ale používa sa až do teplôt -50°C. Okrem železa pôsobí korozívne na ostatné kovy.
• Metylchlorid - vhodný pre menšie zariadenia ale je zdravotne škodlivý, v niektorých krajinách zakázaný.
• Freóny - boli populárne koncom 20.storočia, neskôr pre ich účinok na ozónovú vrstvu celosvetovo zakázané.
• Ďalšie chladivá sú napríklad oxid uhličitý, niektoré uhľovodíky, metylpropán, dimetyléter ...

Zdroje pre kapitolu: .