Konzervant: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Peko (diskusia | príspevky)
d wikilinka
 
Riadok 4: Riadok 4:
Drevo je nutné ochrániť pred pôsobením [[Huby|húb]], [[hmyz]]u (najmä [[Termity|termitov]]). Pre konzerváciu dreva sa používa najčastejšie [[arzén]], [[meď]], [[kyselina boritá]] a [[petrolej]].
Drevo je nutné ochrániť pred pôsobením [[Huby|húb]], [[hmyz]]u (najmä [[Termity|termitov]]). Pre konzerváciu dreva sa používa najčastejšie [[arzén]], [[meď]], [[kyselina boritá]] a [[petrolej]].


Ku [[kozervácia|konzervácii]] jedla sa používajú najčastejšie [[Antibiotikum|antimikrobiálne látky]], ktoré bránia mikroorganizmom a [[Huby|hubám]] v rozklade [[sacharid]]ov obsiahnutých v potrave. Ako antimikrobiálne konzervanty sa najčastejšie používajú [[dusičnan sodný]], [[dusitan sodný]], [[oxid siričitý]] a disodná soľ [[Kyselina etyléndiaminotetraoctová|EDTA]]. Avšak aj koncentrovaný [[oxid uhličitý]] konzervuje.
Ku [[kozervácia|konzervácii]] jedla sa používajú najčastejšie [[Antibiotikum|antimikrobiálne látky]], ktoré bránia mikroorganizmom a [[Huby|hubám]] v rozklade [[sacharid]]ov obsiahnutých v potrave. Ako antimikrobiálne konzervanty sa najčastejšie používajú [[dusičnan sodný]], [[dusitan sodný]], [[oxid siričitý]] a disodná soľ [[Kyselina etyléndiamínotetraoctová|EDTA]]. Avšak aj koncentrovaný [[oxid uhličitý]] konzervuje.


Ku konzervácii [[Kozmetika|kozmetiky]] a liečiv sa používajú napr. [[parabén]]y (E214 až E219).
Ku konzervácii [[Kozmetika|kozmetiky]] a liečiv sa používajú napr. [[parabén]]y (E214 až E219).

Aktuálna revízia z 05:59, 18. november 2019

Soľ ako konzervant v 17. storočí

Konzervant je prírodná alebo syntetická chemická látka pridávaná do produktov ako sú potraviny (označenie E200 až E299), liečivá, farby, biologické vzorky, drevo atď., na zabránenie nežiadúcich chemických premien alebo rozkladu mikrobiálnym pôsobením.

Drevo je nutné ochrániť pred pôsobením húbhmyzu (najmä termitov). Pre konzerváciu dreva sa používa najčastejšie arzén, meď, kyselina boritá a petrolej.

Ku konzervácii jedla sa používajú najčastejšie antimikrobiálne látky, ktoré bránia mikroorganizmom a hubám v rozklade sacharidov obsiahnutých v potrave. Ako antimikrobiálne konzervanty sa najčastejšie používajú dusičnan sodný, dusitan sodný, oxid siričitý a disodná soľ EDTA. Avšak aj koncentrovaný oxid uhličitý konzervuje.

Ku konzervácii kozmetiky a liečiv sa používajú napr. parabény (E214 až E219).

Konzervanty sa v potravinách niekedy nahrádzajú antioxidantmi (prevažne E300 až E399). Napríklad butylhydroxytoluén (E321)[1] spôsobuje obezitu.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. E321 - Butylhydroxytoluen (BHT) [online]. ferpotravina.cz, [cit. 2019-01-10]. Dostupné online.
  2. Study shows how food preservatives may disrupt human hormones and promote obesity [online]. medicalxpress.com, [cit. 2019-01-10]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konzervant na českej Wikipédii.