Saamovia: Rozdiel medzi revíziami
zmenila som laponske kroje na sámske, pretože výrazy laponske/ Laponci a podobne majú pre Sámov pejoratívny význam. |
Nespravne? Potrzebny zdrój. Wyżej stoi "alebo staršie Laponci" |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Saamovia''' alebo zriedkavejšie '''Sámovia''' alebo staršie '''Laponci''' sú najstaršia etnická skupina žijúca v [[Laponsko (územie)|Laponsku]], v oblasti, do ktorej sa počíta severná [[Škandinávia]] (severné [[Nórsko]] a [[Švédsko]]), [[Fínsko]] a ruský polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]], tzn. stredná Škandinávia a [[Severná Kalota]]. Hovoria [[Saamske jazyky|saamskymi jazykmi]], ktoré patria medzi [[ugrofínske jazyky]], resp. [[uralské jazyky]]. |
'''Saamovia''' alebo zriedkavejšie '''Sámovia''' alebo staršie '''Laponci''' sú najstaršia etnická skupina žijúca v [[Laponsko (územie)|Laponsku]], v oblasti, do ktorej sa počíta severná [[Škandinávia]] (severné [[Nórsko]] a [[Švédsko]]), [[Fínsko]] a ruský polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]], tzn. stredná Škandinávia a [[Severná Kalota]]. Hovoria [[Saamske jazyky|saamskymi jazykmi]], ktoré patria medzi [[ugrofínske jazyky]], resp. [[uralské jazyky]]. |
||
Celkovo v Laponsku žije asi pol milióna ľudí a desatinu tamojšieho obyvateľstva tvoria Saamovia |
Celkovo v Laponsku žije asi pol milióna ľudí a desatinu tamojšieho obyvateľstva tvoria Saamovia. |
||
Pred 4000 rokmi obývali aj južnejšie časti Škandinávskeho polostrova, ale inými etnikami boli postupne vytlačení do nehostinnejších oblastí.<ref>German Boschke a kolektív: "Cesty snov po Európe", Mníchov, 2004</ref> |
Pred 4000 rokmi obývali aj južnejšie časti Škandinávskeho polostrova, ale inými etnikami boli postupne vytlačení do nehostinnejších oblastí.<ref>German Boschke a kolektív: "Cesty snov po Európe", Mníchov, 2004</ref> |
||
Verzia z 14:09, 29. november 2019
Saamovia alebo zriedkavejšie Sámovia alebo staršie Laponci sú najstaršia etnická skupina žijúca v Laponsku, v oblasti, do ktorej sa počíta severná Škandinávia (severné Nórsko a Švédsko), Fínsko a ruský polostrov Kola, tzn. stredná Škandinávia a Severná Kalota. Hovoria saamskymi jazykmi, ktoré patria medzi ugrofínske jazyky, resp. uralské jazyky.
Celkovo v Laponsku žije asi pol milióna ľudí a desatinu tamojšieho obyvateľstva tvoria Saamovia. Pred 4000 rokmi obývali aj južnejšie časti Škandinávskeho polostrova, ale inými etnikami boli postupne vytlačení do nehostinnejších oblastí.[1]
V minulosti sa živili hlavne rybolovom, chovom sobov a lovom zveri, s umelým chovom sobov začali v 17.storočí. Žijú nomádskym spôsobom života, v podstate putujú spolu so sobmi.
Saamovia sú veľmi zruční v remeslách, vedia umelecky spracovávať kožu, drevo či rohovinu. K ich unikátnej kultúre patria joiku, improvizované piesne.
Zdroje
- ↑ German Boschke a kolektív: "Cesty snov po Európe", Mníchov, 2004
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saamovia
