Objekt ľahkého opevnenia vzor 37: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 8: Riadok 8:
Objekty tohto typu sa stavali v rokoch [[1936]] až [[1938]] ako súčasť opevnenia hranice [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] s [[Nemecko]]m, [[Rakúsko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m. Nahradili [[Objekt ľahkého opevnenia vzor 36|objekty ľahkého opevnenia vzor 36]], ktoré sa používali na začiatku výstavby opevnenia v rokoch [[1935]] a [[1936]].
Objekty tohto typu sa stavali v rokoch [[1936]] až [[1938]] ako súčasť opevnenia hranice [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] s [[Nemecko]]m, [[Rakúsko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m. Nahradili [[Objekt ľahkého opevnenia vzor 36|objekty ľahkého opevnenia vzor 36]], ktoré sa používali na začiatku výstavby opevnenia v rokoch [[1935]] a [[1936]].


Objekty vzoru 37 boli spočiatku postavené v [[Sudety|sudetskej]] oblasti v [[Čechy|Čechách]] a na [[Morava (región)|Morave]]. Ďalšie neskôr vytvorili vnútrozemské obranné línie {{--}} [[Liběchovská priečka]], [[Pražská čiara]] a [[Vltavská čiara]]. Na Slovensku boli stavané na úseku od [[Štúrovo|Štúrova]] paralelne so štátnou hranicou s [[Maďarsko]]m až po [[Čop]]. Línia pokračovala ďalej územím [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] popri rieke [[Tisa]] až po mesto [[Sevľuš]], kde dosiahla hraničnú čiaru s [[Rumunsko]]m.
Objekty vzoru 37 boli spočiatku postavené v [[Sudety (región)|sudetonemeckej]] oblasti v [[Česko|Česku]]. Ďalšie neskôr vytvorili vnútrozemské obranné línie {{--}} [[Liběchovská priečka]], [[Pražská čiara]] a [[Vltavská čiara]]. Na Slovensku boli stavané na úseku od [[Štúrovo|Štúrova]] paralelne so štátnou hranicou s [[Maďarsko]]m až po [[Čop]]. Línia pokračovala ďalej územím [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] popri rieke [[Tisa]] až po mesto [[Sevľuš]], kde dosiahla hraničnú čiaru s [[Rumunsko]]m.


Veľká časť vybudovaného opevnenia bola v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] odstúpená v prospech Nemecka a Maďarska. Množstvo objektov bolo na príkaz okupačných správ zničených, aby neslúžili prípadnému odboju.
Veľká časť vybudovaného opevnenia bola v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] odstúpená v prospech Nemecka a Maďarska. Množstvo objektov bolo na príkaz okupačných správ zničených, aby neslúžili prípadnému odboju.

Verzia z 15:19, 7. december 2019

Ropík na území Česka
Atypický objekt v Hlohovci v okrese Břeclav.

Objekt ľahkého opevnenia vzor 37 alebo ľudovo Ropík (čes. Řopík) je typ železobetónového objektu ľahkého opevnenia budovaného v rámci výstavby česko-slovenského opevnenia štátnej hranice. Ľudové označenie Ropík, resp. Řopík, vzniklo odvodením od skratky Riaditeľstva opevňovacích prác (skrátene ROP/ŘOP), ktoré výstavbu týchto objektov riadilo a zadávalo externým stavebným firmám.

Výstavba

Objekty tohto typu sa stavali v rokoch 19361938 ako súčasť opevnenia hranice Česko-Slovenska s Nemeckom, Rakúskom, Poľskom a Maďarskom. Nahradili objekty ľahkého opevnenia vzor 36, ktoré sa používali na začiatku výstavby opevnenia v rokoch 1935 a 1936.

Objekty vzoru 37 boli spočiatku postavené v sudetonemeckej oblasti v Česku. Ďalšie neskôr vytvorili vnútrozemské obranné línie  – Liběchovská priečka, Pražská čiara a Vltavská čiara. Na Slovensku boli stavané na úseku od Štúrova paralelne so štátnou hranicou s Maďarskom až po Čop. Línia pokračovala ďalej územím Podkarpatskej Rusi popri rieke Tisa až po mesto Sevľuš, kde dosiahla hraničnú čiaru s Rumunskom.

Veľká časť vybudovaného opevnenia bola v dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže odstúpená v prospech Nemecka a Maďarska. Množstvo objektov bolo na príkaz okupačných správ zničených, aby neslúžili prípadnému odboju.

Pozri aj

Iné projekty