Berat (mesto): Rozdiel medzi revíziami
formulácie, wikilinky, korekcia údajov |
doplnenie |
||
Riadok 78: | Riadok 78: | ||
| website = [http://www.bashkia-berat.net/ bashkia-berat.net] |
| website = [http://www.bashkia-berat.net/ bashkia-berat.net] |
||
}} |
}} |
||
'''Berat''' alebo '''Berati''' ({{ell|Βεράτι|Verati}}) je [[mesto (všeobecne)|mesto]] na pravom [[breh]]u rieky [[Osum]] v južnej časti stredného [[Albánsko|Albánska]]. Je [[hlavné mesto|hlavným mestom]] okresu [[Berat (okres)|Berat]] a kraja [[Berat (kraj)|Berat]] a sídlom [[biskup]]a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. V meste žije 64 473 [[obyvateľ]]ov ([[2004]]). |
'''Berat''' alebo '''Berati''' ({{ell|Βεράτι|Verati}}) je [[mesto (všeobecne)|mesto]] na pravom [[breh]]u rieky [[Osum]] v južnej časti stredného [[Albánsko|Albánska]]. Mesto kedysi nosilo slovanské meno Belograd, Belgrad, Beligrad či Beograd. Je [[hlavné mesto|hlavným mestom]] okresu [[Berat (okres)|Berat]] a kraja [[Berat (kraj)|Berat]] a sídlom [[biskup]]a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. V meste žije 64 473 [[obyvateľ]]ov ([[2004]]). |
||
Berat, známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným [[okno|oknám]] vsadeným do [[fasáda|fasád]] jeho červenostrechých domov, je od roku [[1961]] pamiatkovo chránený, vďaka čomu boli historické domy obnovené. |
Berat, známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným [[okno|oknám]] vsadeným do [[fasáda|fasád]] jeho červenostrechých domov, je od roku [[1961]] pamiatkovo chránený, vďaka čomu boli historické domy obnovené. |
||
Riadok 85: | Riadok 85: | ||
Jedinečnú architektúru dopĺňa [[Onufri]]ho múzeum, venované známemu [[maliar (umelec)|maliarovi]] [[ikona|ikon]] v [[16. storočie|16. storočí]], a zaujímavý [[hrad]] neďaleko mesta. |
Jedinečnú architektúru dopĺňa [[Onufri]]ho múzeum, venované známemu [[maliar (umelec)|maliarovi]] [[ikona|ikon]] v [[16. storočie|16. storočí]], a zaujímavý [[hrad]] neďaleko mesta. |
||
V Chráme [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|zosnutia presv. Bohorodičky]], ktorý je katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi, je na [[ikonostas]]e [[ikona]] svätých [[Sedmopočetníci|sedmopočetníkov]] pochádzajúca z r. [[1812]] - [[1815]]. Stojačky sú na nej zobrazení [[Konštantín Filozof|sv. Cyril]], [[Naum Ochridský|sv. Naum]], [[Svätý Metod|sv. Metod]], [[Sáva (Sedmopočetník)|sv. Sáva]] a [[Kliment Ochridský|sv. Kliment]], ležiačky [[Gorazd (Nitra)|sv. Gorazd]] a [[Svätý Angelár|sv. Angelár]]. To vyjadruje starú tradíciu, že tu začiatkom [[10. storočie|10. storočia]] zomrel slovenský svätec sv. Gorazd a tiež sv. Angelár patriaci do skupiny cyrilo-metodských učeníkov. |
V Chráme [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|zosnutia presv. Bohorodičky]], ktorý je katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi, je na [[ikonostas]]e [[ikona]] svätých [[Sedmopočetníci|sedmopočetníkov]] pochádzajúca z r. [[1812]] - [[1815]]. Stojačky sú na nej zobrazení [[Konštantín Filozof|sv. Cyril]], [[Naum Ochridský|sv. Naum]], [[Svätý Metod|sv. Metod]], [[Sáva (Sedmopočetník)|sv. Sáva]] a [[Kliment Ochridský|sv. Kliment]], ležiačky [[Gorazd (Nitra)|sv. Gorazd]] a [[Svätý Angelár|sv. Angelár]]. To vyjadruje starú tradíciu, že tu začiatkom [[10. storočie|10. storočia]] zomrel slovenský svätec sv. Gorazd a tiež sv. Angelár patriaci do skupiny cyrilo-metodských učeníkov. Služba (bohoslužobné texty) svätým sedmopočetníkom, ktorá vznikla v tomto meste, ospevuje Gorazda a Angelára ako ochrancov mesta. V katedrálnom chráme sú uložené aj údajné ostatky týchto dvoch svätcov, ich pravosť je však otázna. |
||
== Literatúra == |
|||
* {{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Škoviera |
|||
| meno = Andrej |
|||
| titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = Slovenský komitét slavistov - [[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]] |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 2010 |
|||
| počet strán = 247 |
|||
| isbn =978-80-89489-02-2 |
|||
| strany = 36 |
|||
| url = http://www.academia.edu/26732089/Sv%C3%A4t%C3%AD_slovansk%C3%AD_sedmopo%C4%8Detn%C3%ADci._The_Seven_Holy_Slavonic_Saints._%D0%A1%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B8._%D0%A1%D0%B2%D1%8F%D1%82%D1%8B%D0%B5_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B5_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8._full_book_ |
|||
}} |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 22:45, 30. december 2019
Berat | |
Berati | |
mesto | |
Domy nad riekou Osum
| |
Krajina | Albánsko |
---|---|
Kraj | Berat |
Okres | Berat |
Nadmorská výška | 58 m n. m. |
Súradnice | 40°42′S 19°57′V / 40,700°S 19,950°V |
Rozloha | 6,3 km² (630 ha) |
Obyvateľstvo | 65 000 (2006) |
Časové pásmo | CET |
- letný čas | CEST |
PSČ | 5001-5006 |
Tel. predvoľba | 032 |
EČV | BR |
Poloha mesta v rámci Albánska
| |
Wikimedia Commons: Berat | |
Webová stránka: bashkia-berat.net | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Berat alebo Berati (novogr. Βεράτι – Verati) je mesto na pravom brehu rieky Osum v južnej časti stredného Albánska. Mesto kedysi nosilo slovanské meno Belograd, Belgrad, Beligrad či Beograd. Je hlavným mestom okresu Berat a kraja Berat a sídlom biskupa pravoslávnej cirkvi. V meste žije 64 473 obyvateľov (2004).
Berat, známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným oknám vsadeným do fasád jeho červenostrechých domov, je od roku 1961 pamiatkovo chránený, vďaka čomu boli historické domy obnovené.
Má dve časti: staré mesto, kde prevláda turecká architektúra a nové mesto s modernými budovami. Staré mesto má tri kompaktné časti Mangalem, Gorica, Kalaja, veľa mešít a kostolov. Jedinečnú architektúru dopĺňa Onufriho múzeum, venované známemu maliarovi ikon v 16. storočí, a zaujímavý hrad neďaleko mesta.
V Chráme zosnutia presv. Bohorodičky, ktorý je katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi, je na ikonostase ikona svätých sedmopočetníkov pochádzajúca z r. 1812 - 1815. Stojačky sú na nej zobrazení sv. Cyril, sv. Naum, sv. Metod, sv. Sáva a sv. Kliment, ležiačky sv. Gorazd a sv. Angelár. To vyjadruje starú tradíciu, že tu začiatkom 10. storočia zomrel slovenský svätec sv. Gorazd a tiež sv. Angelár patriaci do skupiny cyrilo-metodských učeníkov. Služba (bohoslužobné texty) svätým sedmopočetníkom, ktorá vznikla v tomto meste, ospevuje Gorazda a Angelára ako ochrancov mesta. V katedrálnom chráme sú uložené aj údajné ostatky týchto dvoch svätcov, ich pravosť je však otázna.
Literatúra
- ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 36.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berat (mesto)