Orhan I.: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Panovník
{{Infobox Panovník|meno=Orhan I.<br />اورخان غازی|miesto narodenia=[[Söğüt]], [[Rumský sultanát]]|otec=[[Osman I.]]|potomstvo=Sultán Bey<br />[[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]]<br />[[Murad I.]]<br />Ibrahim<br />Hatice Hatun<br />Fatma Hatun<br />Şehzade Halil|manželka=[[Nilüfer Hatun]]<br />[[Asporça Hatun]]<br />[[Theodora Kantakouzene]]<br />[[Eftandise Hatun]]<br />Bayalun Hatun|vierovyznanie=[[Islam]]|miesto úmrtia=[[Bursa]], [[Osmanská ríša]]|dátum úmrtia=[[Marec]] [[1362]] (80-81 rokov)|dátum narodenia=[[1281]]|titul=2. sultán [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]|nástupca=[[Murad I.]]|predchodca=[[Osman I.]]|panovanie=[[1323]]/[[1324]] - [[1362]]|dynastia=[[Osmanská dynastia]]|podpis=Tughra_of_Orhan.JPG|obrázok erbu=Osmanli-nisani.svg|obrázok=Orhan_Gazi.jpg|matka=[[Malhun Hatun]]}}
|meno= Orhan I.<br />اورخان غازی
|miesto narodenia= [[Söğüt]], [[Rumský sultanát]]
|otec= [[Osman I.]]
|potomstvo= Sultán Bey<br />[[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]]<br />[[Murad I.]]<br />Ibrahim<br />Hatice Hatun<br />Fatma Hatun<br />Şehzade Halil
|manželka= [[Nilüfer Hatun]]<br />[[Asporça Hatun]]<br />[[Theodora Kantakouzene]]<br />[[Eftandise Hatun]]<br />Bayalun Hatun
|vierovyznanie= [[sunnitský islam]]
|miesto úmrtia= [[Bursa]], [[Osmanská ríša]]
|dátum úmrtia= [[Marec]] [[1362]]
|dátum narodenia= okolo [[1281]]
|titul= 2. sultán [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]
|nástupca= [[Murad I.]]
|predchodca= [[Osman I.]]
|panovanie= [[1326]]{{--}}[[1362]]
|dynastia= [[Osmanská dynastia]]
|podpis= Tughra_of_Orhan.JPG
|obrázok erbu= Osmanli-nisani.svg
|obrázok= Orhan_Gazi.jpg
|matka= [[Malhun Hatun]]}}


'''Orhan I.''' ([[Osmanská turečtina|osm. tur.]] ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, [[Turečtina|mod. tur.]] ''Orhan Gazi''; ''*''cca. [[1281]], [[Söğüt]], [[Rumský sultanát]] – [[Marec]] [[1362]], [[Bursa]], [[Osmanská ríša]]) bol druhým [[Bey|beyom]] v rodiacom sa [[Osmanská ríša|osmanskom sultanáte]] (vtedy známym ako osmanský beylik alebo emirát) v rokoch [[1323]]/[[1324]] až [[1362]]. Narodil sa v meste [[Söğüt]], ako syn [[Osman I.|Osmana I.]] a [[Malhun Hatun]]. Jeho starým otcom bol [[Ertuğrul]].
'''Orhan I.''' ([[Osmanská turečtina|osm. tur.]] ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, [[Turečtina|mod. tur.]] ''Orhan Gazi''; ''*'' okolo [[1281]], [[Söğüt]]{{--}}†[[Marec]] [[1362]], [[Bursa]]) bol druhým vládcom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], vtedy známej ako Osmanský bejlik alebo emirát. Vládol v rokoch [[1326]]{{--}}[[1362]]. Jeho otcom bol zakladateľ osmanského štátu [[Osman I.]], matkou [[Malhun Hatun]]. Jeho starým otcom bol [[Ertuğrul]]. Významné boli jeho štátne reformy, vytvorenie stále armády, či založenie prvej madrasy v Izniku. Do obdobia počiatku jeho vlády sa taktiež datujú prvé osmanské mince.<ref name=":2">ORHAN GAZI In:{{Citácia knihy
|titul=Historical Dictionary of Ottoman Empire
|editori=Selcuk Aksin Somel
|miesto=New York
|strany=218
|isbn=0810843323
|isbn2=978-0810843325
|vydavateľ=Scarecrow Press
|rok=2003
|edícia=Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras
|zväzok=7
|vydanie=}}</ref>


O Orhanovej mladosti sa veľa zmienok nezachovalo.Svoju vojenskú kariéru Orhan započal už za vlády svojho otca Osmana, keď sa mu podarilo od Byzantskej ríše získať viaceré severoanatólske mestá, medzi nimi i budúce hlavné mesto [[Osmanská ríša|Osmanského štátu]] [[Bursa|Bursu]] ([[1326]]). Krátko na to Orhan po smrti svojho otca nastúpil na osmanský trón. V roku [[1329]] sa mu v [[Bitka pri Pelekanone|bitke pri Pelekanone]] podarilo odraziť útok byzantského cisára [[Andronikos III.|Andronika III.]] a v priebehu rokov 1331{{--}}1341 sa Orhanovi podarilo od Byzantíncov získať mestá Nikája ([[İznik]]), [[Gemlik]] a Nikomédia ([[İzmit]]) s ich okolím. Po ovládnutí severnej Anatólie sa Orhan orientoval na dobývanie východných a južných území, ktoré podliehali rozličným tureckým rodom. V roku [[1345]] dobyl prímorské panstvo [[Karesi]] a v roku 1354 [[Gerede]]. V roku [[1354]] získal od [[Eretnovci|Eretnovcov]] [[Ankara|Ankaru]]. Následne sa opäť venoval bojom na západe, kde zasiahol do občianskych vojen v Byzantskej ríši.<ref name=":2" />
Na začiatku svojej vlády sústreďoval Orhan svoje sily na dobývanie väčšiny severozápadnej [[Malá Ázia|Anatólie]]. Väčšina z týchto oblastí bola pod [[Byzantská ríša|byzantskou]] vládou a svoju prvú bitku vyhral v [[Bitka pri Pelekanone|Pelekanone]] proti [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|byzantskému cisárovi]] [[Andronikos III.|Andronikosovi III.]] Orhan taktiež okupoval krajiny Karasidov z [[Balıkesir|Balıkesiru]] a Ahisovcov z [[Ankara|Ankary]].


V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1341{{--}}1347 sa regent proticisár [[Ján VI. (Byzantská ríša)|Ján VI. Kantakuzenos]] rozhodol oženiť svoju dcéru Theodoru s Orhanom, a využil osmanských bojovníkov v boji proti súperiacim silám [[Ján V. (Byzantská ríša)|Jána V.]] Palaiologa, čo Turkom umožnilo vyplieniť Trákiu a oboznámiť sa s miestnym prostredím. V byzantskej vojne so Srbi Kantakuzenos znovu požiadal Osmanov o pomoc, za čo Osmani v roku 1352 získali európsku pevnosť [[Çimpe]] (Tzymbe). O dva roky neskôr získal Orhanov syn [[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]] zase obsadil byzantské mesto Kallipolis ([[Gelibolu]]), ktoré krátko pred tým v dôsledku zemetrasenia prišlo o svoje hradby. Osmani tak získali prvé územia v Európe. V nasledujúcom období Osmani pravidelne rabovali kresťanské územia a svoje nájazdy na čas pozastavili až po tom, čo bol Orhan prinútený uzavrieť s Byzantíncami dohodu o prepustení jeho syna Chálila, ktorého zajali a Byzancii odovzdali janovskí piráti. Asi v roku 1361 padol do rúk Osmanov trácky [[Didymoteichon]], ktorý sa na niekoľko rokov stal hlavným osmanským sídlom. V roku [[1362]] Orhan zomrel a novým panovníkom sa stal jeho syn [[Murad I.]]<ref name=":12">ORKHAN In: {{Citácia knihy
Série občianskych vojen po nástupe na trón deväťročného byzantského cisára [[Ján V. Palaiologos|Jána V. Palaiologosa]] veľmi Orhanovi prospeli. V byzantínskej občianskej vojne v rokoch 1341 - 1347 sa regent [[Ján VI. Kantakouzenos]] rozhodol oženiť svoju dcéru s Orhanom a využil osmanských bojovníkov proti súperiacim silám [[Anna Savojská|Anny Savojskej]], čo im umožnilo vyplieniť Thráku. V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1352–1357 použil Kantakouzenos osmanské vojsko proti Jánovi V., vďaka čomu mu v roku 1352 daroval európsku pevnosť Çimpe.<ref>{{Citácia periodika|titul=D. LINDHOLM D. NICOLLE, Medieval Scandinavian Armies 2: 1300-1500. Oxford 2003. Osprey Publishing, 48 sayfa. ISBN: 9781841765068|url=http://dx.doi.org/10.20480/lbr.2018010|periodikum=LIBRI Kitap Tanitimi, Elestiri ve Ceviri Dergisi|dátum=2018-01-25|dátum prístupu=2020-02-13|číslo=4|strany=51–53|issn=2458-7826|doi=10.20480/lbr.2018010|meno=Bahattin|priezvisko=BAYRAM}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The Ottoman Empire and Early Modern Europe|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511818844|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2002-04-25|isbn=978-0-521-45908-2|meno=Daniel|priezvisko=Goffman}}</ref> O dva roky zničilo hlavné zemetrasenie [[Gallipoli]] (moderne [[Gelibolu]]), po tom čo Orhanov syn [[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]] obsadil mesto a poskytol Osmanom prienik do Európy.
|priezvisko=Bosworth
|meno=Clifford Edmund a spol
|titul=The Encyclopaedia of Islam
|vydanie=1
|vydavateľ=Leiden
|miesto=New York
|rok=1993
|isbn=90-04-09419-9
|strany=175{{--}}177
|jazyk=en
|zväzok=8
|počet strán=1056}}</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Úmrtia v 1362]]
[[Kategória:Narodenia v 1281]]
[[Kategória:Osmanskí sultáni]]

Verzia z 12:37, 14. február 2020

Orhan I.
اورخان غازی
2. sultán Osmanskej ríše
Orhan I.
Orhan I., erb
Orhan I., podpis
Panovanie
DynastiaOsmanská dynastia
Panovanie1326 – 1362
PredchodcaOsman I.
NástupcaMurad I.
Biografické údaje
Narodenieokolo 1281
Söğüt, Rumský sultanát
ÚmrtieMarec 1362
Bursa, Osmanská ríša
Vierovyznaniesunnitský islam
Rodina
Manželka
Potomstvo
Sultán Bey
Süleyman Paša
Murad I.
Ibrahim
Hatice Hatun
Fatma Hatun
Şehzade Halil
OtecOsman I.
MatkaMalhun Hatun
Odkazy
Spolupracuj na CommonsOrhan I.
(multimediálne súbory na commons)

Orhan I. (osm. tur. ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, mod. tur. Orhan Gazi; * okolo 1281, Söğüt – †Marec 1362, Bursa) bol druhým vládcom Osmanskej ríše, vtedy známej ako Osmanský bejlik alebo emirát. Vládol v rokoch 1326 – 1362. Jeho otcom bol zakladateľ osmanského štátu Osman I., matkou Malhun Hatun. Jeho starým otcom bol Ertuğrul. Významné boli jeho štátne reformy, vytvorenie stále armády, či založenie prvej madrasy v Izniku. Do obdobia počiatku jeho vlády sa taktiež datujú prvé osmanské mince.[1]

O Orhanovej mladosti sa veľa zmienok nezachovalo.Svoju vojenskú kariéru Orhan započal už za vlády svojho otca Osmana, keď sa mu podarilo od Byzantskej ríše získať viaceré severoanatólske mestá, medzi nimi i budúce hlavné mesto Osmanského štátu Bursu (1326). Krátko na to Orhan po smrti svojho otca nastúpil na osmanský trón. V roku 1329 sa mu v bitke pri Pelekanone podarilo odraziť útok byzantského cisára Andronika III. a v priebehu rokov 1331 – 1341 sa Orhanovi podarilo od Byzantíncov získať mestá Nikája (İznik), Gemlik a Nikomédia (İzmit) s ich okolím. Po ovládnutí severnej Anatólie sa Orhan orientoval na dobývanie východných a južných území, ktoré podliehali rozličným tureckým rodom. V roku 1345 dobyl prímorské panstvo Karesi a v roku 1354 Gerede. V roku 1354 získal od Eretnovcov Ankaru. Následne sa opäť venoval bojom na západe, kde zasiahol do občianskych vojen v Byzantskej ríši.[1]

V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1341 – 1347 sa regent proticisár Ján VI. Kantakuzenos rozhodol oženiť svoju dcéru Theodoru s Orhanom, a využil osmanských bojovníkov v boji proti súperiacim silám Jána V. Palaiologa, čo Turkom umožnilo vyplieniť Trákiu a oboznámiť sa s miestnym prostredím. V byzantskej vojne so Srbi Kantakuzenos znovu požiadal Osmanov o pomoc, za čo Osmani v roku 1352 získali európsku pevnosť Çimpe (Tzymbe). O dva roky neskôr získal Orhanov syn Süleyman Paša zase obsadil byzantské mesto Kallipolis (Gelibolu), ktoré krátko pred tým v dôsledku zemetrasenia prišlo o svoje hradby. Osmani tak získali prvé územia v Európe. V nasledujúcom období Osmani pravidelne rabovali kresťanské územia a svoje nájazdy na čas pozastavili až po tom, čo bol Orhan prinútený uzavrieť s Byzantíncami dohodu o prepustení jeho syna Chálila, ktorého zajali a Byzancii odovzdali janovskí piráti. Asi v roku 1361 padol do rúk Osmanov trácky Didymoteichon, ktorý sa na niekoľko rokov stal hlavným osmanským sídlom. V roku 1362 Orhan zomrel a novým panovníkom sa stal jeho syn Murad I.[2]

Referencie

  1. a b ORHAN GAZI In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. Zväzok 7. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras.) ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 218.
  2. ORKHAN In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. 1. vyd. Zväzok 8. New York : Leiden, 1993. 1056 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 175 – 177. (po anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orhan I.