Orhan I.: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Panovník |
|||
{{Infobox Panovník|meno=Orhan I.<br />اورخان غازی|miesto narodenia=[[Söğüt]], [[Rumský sultanát]]|otec=[[Osman I.]]|potomstvo=Sultán Bey<br />[[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]]<br />[[Murad I.]]<br />Ibrahim<br />Hatice Hatun<br />Fatma Hatun<br />Şehzade Halil|manželka=[[Nilüfer Hatun]]<br />[[Asporça Hatun]]<br />[[Theodora Kantakouzene]]<br />[[Eftandise Hatun]]<br />Bayalun Hatun|vierovyznanie=[[Islam]]|miesto úmrtia=[[Bursa]], [[Osmanská ríša]]|dátum úmrtia=[[Marec]] [[1362]] (80-81 rokov)|dátum narodenia=[[1281]]|titul=2. sultán [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]|nástupca=[[Murad I.]]|predchodca=[[Osman I.]]|panovanie=[[1323]]/[[1324]] - [[1362]]|dynastia=[[Osmanská dynastia]]|podpis=Tughra_of_Orhan.JPG|obrázok erbu=Osmanli-nisani.svg|obrázok=Orhan_Gazi.jpg|matka=[[Malhun Hatun]]}} |
|||
|meno= Orhan I.<br />اورخان غازی |
|||
|miesto narodenia= [[Söğüt]], [[Rumský sultanát]] |
|||
|otec= [[Osman I.]] |
|||
|potomstvo= Sultán Bey<br />[[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]]<br />[[Murad I.]]<br />Ibrahim<br />Hatice Hatun<br />Fatma Hatun<br />Şehzade Halil |
|||
|manželka= [[Nilüfer Hatun]]<br />[[Asporça Hatun]]<br />[[Theodora Kantakouzene]]<br />[[Eftandise Hatun]]<br />Bayalun Hatun |
|||
|vierovyznanie= [[sunnitský islam]] |
|||
|miesto úmrtia= [[Bursa]], [[Osmanská ríša]] |
|||
|dátum úmrtia= [[Marec]] [[1362]] |
|||
|dátum narodenia= okolo [[1281]] |
|||
|titul= 2. sultán [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] |
|||
|nástupca= [[Murad I.]] |
|||
|predchodca= [[Osman I.]] |
|||
|panovanie= [[1326]]{{--}}[[1362]] |
|||
|dynastia= [[Osmanská dynastia]] |
|||
|podpis= Tughra_of_Orhan.JPG |
|||
|obrázok erbu= Osmanli-nisani.svg |
|||
|obrázok= Orhan_Gazi.jpg |
|||
|matka= [[Malhun Hatun]]}} |
|||
'''Orhan I.''' ([[Osmanská turečtina|osm. tur.]] ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, [[Turečtina|mod. tur.]] ''Orhan Gazi''; ''*'' |
'''Orhan I.''' ([[Osmanská turečtina|osm. tur.]] ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, [[Turečtina|mod. tur.]] ''Orhan Gazi''; ''*'' okolo [[1281]], [[Söğüt]]{{--}}†[[Marec]] [[1362]], [[Bursa]]) bol druhým vládcom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], vtedy známej ako Osmanský bejlik alebo emirát. Vládol v rokoch [[1326]]{{--}}[[1362]]. Jeho otcom bol zakladateľ osmanského štátu [[Osman I.]], matkou [[Malhun Hatun]]. Jeho starým otcom bol [[Ertuğrul]]. Významné boli jeho štátne reformy, vytvorenie stále armády, či založenie prvej madrasy v Izniku. Do obdobia počiatku jeho vlády sa taktiež datujú prvé osmanské mince.<ref name=":2">ORHAN GAZI In:{{Citácia knihy |
||
|titul=Historical Dictionary of Ottoman Empire |
|||
|editori=Selcuk Aksin Somel |
|||
|miesto=New York |
|||
|strany=218 |
|||
|isbn=0810843323 |
|||
|isbn2=978-0810843325 |
|||
|vydavateľ=Scarecrow Press |
|||
|rok=2003 |
|||
|edícia=Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras |
|||
|zväzok=7 |
|||
|vydanie=}}</ref> |
|||
O Orhanovej mladosti sa veľa zmienok nezachovalo.Svoju vojenskú kariéru Orhan započal už za vlády svojho otca Osmana, keď sa mu podarilo od Byzantskej ríše získať viaceré severoanatólske mestá, medzi nimi i budúce hlavné mesto [[Osmanská ríša|Osmanského štátu]] [[Bursa|Bursu]] ([[1326]]). Krátko na to Orhan po smrti svojho otca nastúpil na osmanský trón. V roku [[1329]] sa mu v [[Bitka pri Pelekanone|bitke pri Pelekanone]] podarilo odraziť útok byzantského cisára [[Andronikos III.|Andronika III.]] a v priebehu rokov 1331{{--}}1341 sa Orhanovi podarilo od Byzantíncov získať mestá Nikája ([[İznik]]), [[Gemlik]] a Nikomédia ([[İzmit]]) s ich okolím. Po ovládnutí severnej Anatólie sa Orhan orientoval na dobývanie východných a južných území, ktoré podliehali rozličným tureckým rodom. V roku [[1345]] dobyl prímorské panstvo [[Karesi]] a v roku 1354 [[Gerede]]. V roku [[1354]] získal od [[Eretnovci|Eretnovcov]] [[Ankara|Ankaru]]. Následne sa opäť venoval bojom na západe, kde zasiahol do občianskych vojen v Byzantskej ríši.<ref name=":2" /> |
|||
Na začiatku svojej vlády sústreďoval Orhan svoje sily na dobývanie väčšiny severozápadnej [[Malá Ázia|Anatólie]]. Väčšina z týchto oblastí bola pod [[Byzantská ríša|byzantskou]] vládou a svoju prvú bitku vyhral v [[Bitka pri Pelekanone|Pelekanone]] proti [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|byzantskému cisárovi]] [[Andronikos III.|Andronikosovi III.]] Orhan taktiež okupoval krajiny Karasidov z [[Balıkesir|Balıkesiru]] a Ahisovcov z [[Ankara|Ankary]]. |
|||
V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1341{{--}}1347 sa regent proticisár [[Ján VI. (Byzantská ríša)|Ján VI. Kantakuzenos]] rozhodol oženiť svoju dcéru Theodoru s Orhanom, a využil osmanských bojovníkov v boji proti súperiacim silám [[Ján V. (Byzantská ríša)|Jána V.]] Palaiologa, čo Turkom umožnilo vyplieniť Trákiu a oboznámiť sa s miestnym prostredím. V byzantskej vojne so Srbi Kantakuzenos znovu požiadal Osmanov o pomoc, za čo Osmani v roku 1352 získali európsku pevnosť [[Çimpe]] (Tzymbe). O dva roky neskôr získal Orhanov syn [[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]] zase obsadil byzantské mesto Kallipolis ([[Gelibolu]]), ktoré krátko pred tým v dôsledku zemetrasenia prišlo o svoje hradby. Osmani tak získali prvé územia v Európe. V nasledujúcom období Osmani pravidelne rabovali kresťanské územia a svoje nájazdy na čas pozastavili až po tom, čo bol Orhan prinútený uzavrieť s Byzantíncami dohodu o prepustení jeho syna Chálila, ktorého zajali a Byzancii odovzdali janovskí piráti. Asi v roku 1361 padol do rúk Osmanov trácky [[Didymoteichon]], ktorý sa na niekoľko rokov stal hlavným osmanským sídlom. V roku [[1362]] Orhan zomrel a novým panovníkom sa stal jeho syn [[Murad I.]]<ref name=":12">ORKHAN In: {{Citácia knihy |
|||
Série občianskych vojen po nástupe na trón deväťročného byzantského cisára [[Ján V. Palaiologos|Jána V. Palaiologosa]] veľmi Orhanovi prospeli. V byzantínskej občianskej vojne v rokoch 1341 - 1347 sa regent [[Ján VI. Kantakouzenos]] rozhodol oženiť svoju dcéru s Orhanom a využil osmanských bojovníkov proti súperiacim silám [[Anna Savojská|Anny Savojskej]], čo im umožnilo vyplieniť Thráku. V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1352–1357 použil Kantakouzenos osmanské vojsko proti Jánovi V., vďaka čomu mu v roku 1352 daroval európsku pevnosť Çimpe.<ref>{{Citácia periodika|titul=D. LINDHOLM D. NICOLLE, Medieval Scandinavian Armies 2: 1300-1500. Oxford 2003. Osprey Publishing, 48 sayfa. ISBN: 9781841765068|url=http://dx.doi.org/10.20480/lbr.2018010|periodikum=LIBRI Kitap Tanitimi, Elestiri ve Ceviri Dergisi|dátum=2018-01-25|dátum prístupu=2020-02-13|číslo=4|strany=51–53|issn=2458-7826|doi=10.20480/lbr.2018010|meno=Bahattin|priezvisko=BAYRAM}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The Ottoman Empire and Early Modern Europe|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511818844|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2002-04-25|isbn=978-0-521-45908-2|meno=Daniel|priezvisko=Goffman}}</ref> O dva roky zničilo hlavné zemetrasenie [[Gallipoli]] (moderne [[Gelibolu]]), po tom čo Orhanov syn [[Süleyman Paša (syn Orhana I.)|Süleyman Paša]] obsadil mesto a poskytol Osmanom prienik do Európy. |
|||
|priezvisko=Bosworth |
|||
|meno=Clifford Edmund a spol |
|||
|titul=The Encyclopaedia of Islam |
|||
|vydanie=1 |
|||
|vydavateľ=Leiden |
|||
|miesto=New York |
|||
|rok=1993 |
|||
|isbn=90-04-09419-9 |
|||
|strany=175{{--}}177 |
|||
|jazyk=en |
|||
|zväzok=8 |
|||
|počet strán=1056}}</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{Referencie}} |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{Projekt}} |
|||
{{Autoritné údaje}} |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1362]] |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1281]] |
|||
[[Kategória:Osmanskí sultáni]] |
Verzia z 12:37, 14. február 2020
Orhan I. اورخان غازی | |
2. sultán Osmanskej ríše | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Osmanská dynastia |
Panovanie | 1326 – 1362 |
Predchodca | Osman I. |
Nástupca | Murad I. |
Biografické údaje | |
Narodenie | okolo 1281 Söğüt, Rumský sultanát |
Úmrtie | Marec 1362 Bursa, Osmanská ríša |
Vierovyznanie | sunnitský islam |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Osman I. |
Matka | Malhun Hatun |
Odkazy | |
Orhan I. (multimediálne súbory na commons) | |
Orhan I. (osm. tur. ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, mod. tur. Orhan Gazi; * okolo 1281, Söğüt – †Marec 1362, Bursa) bol druhým vládcom Osmanskej ríše, vtedy známej ako Osmanský bejlik alebo emirát. Vládol v rokoch 1326 – 1362. Jeho otcom bol zakladateľ osmanského štátu Osman I., matkou Malhun Hatun. Jeho starým otcom bol Ertuğrul. Významné boli jeho štátne reformy, vytvorenie stále armády, či založenie prvej madrasy v Izniku. Do obdobia počiatku jeho vlády sa taktiež datujú prvé osmanské mince.[1]
O Orhanovej mladosti sa veľa zmienok nezachovalo.Svoju vojenskú kariéru Orhan započal už za vlády svojho otca Osmana, keď sa mu podarilo od Byzantskej ríše získať viaceré severoanatólske mestá, medzi nimi i budúce hlavné mesto Osmanského štátu Bursu (1326). Krátko na to Orhan po smrti svojho otca nastúpil na osmanský trón. V roku 1329 sa mu v bitke pri Pelekanone podarilo odraziť útok byzantského cisára Andronika III. a v priebehu rokov 1331 – 1341 sa Orhanovi podarilo od Byzantíncov získať mestá Nikája (İznik), Gemlik a Nikomédia (İzmit) s ich okolím. Po ovládnutí severnej Anatólie sa Orhan orientoval na dobývanie východných a južných území, ktoré podliehali rozličným tureckým rodom. V roku 1345 dobyl prímorské panstvo Karesi a v roku 1354 Gerede. V roku 1354 získal od Eretnovcov Ankaru. Následne sa opäť venoval bojom na západe, kde zasiahol do občianskych vojen v Byzantskej ríši.[1]
V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1341 – 1347 sa regent proticisár Ján VI. Kantakuzenos rozhodol oženiť svoju dcéru Theodoru s Orhanom, a využil osmanských bojovníkov v boji proti súperiacim silám Jána V. Palaiologa, čo Turkom umožnilo vyplieniť Trákiu a oboznámiť sa s miestnym prostredím. V byzantskej vojne so Srbi Kantakuzenos znovu požiadal Osmanov o pomoc, za čo Osmani v roku 1352 získali európsku pevnosť Çimpe (Tzymbe). O dva roky neskôr získal Orhanov syn Süleyman Paša zase obsadil byzantské mesto Kallipolis (Gelibolu), ktoré krátko pred tým v dôsledku zemetrasenia prišlo o svoje hradby. Osmani tak získali prvé územia v Európe. V nasledujúcom období Osmani pravidelne rabovali kresťanské územia a svoje nájazdy na čas pozastavili až po tom, čo bol Orhan prinútený uzavrieť s Byzantíncami dohodu o prepustení jeho syna Chálila, ktorého zajali a Byzancii odovzdali janovskí piráti. Asi v roku 1361 padol do rúk Osmanov trácky Didymoteichon, ktorý sa na niekoľko rokov stal hlavným osmanským sídlom. V roku 1362 Orhan zomrel a novým panovníkom sa stal jeho syn Murad I.[2]
Referencie
- ↑ a b ORHAN GAZI In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. Zväzok 7. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras.) ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 218.
- ↑ ORKHAN In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. 1. vyd. Zväzok 8. New York : Leiden, 1993. 1056 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 175 – 177. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orhan I.