Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa: Rozdiel medzi revíziami
wikilinky, šablóna |
Vytvoril som novú časť o dejinách Kongregácie. Použil som text z webowej stránky redemptoristi.sk (som členom tejto Kongregácie). Aktualizoval som niektoré informácie v úvode. Informácie o sestrách redemptoristkách som z úvodu premiestnil do samostatnej sekcie. Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa''' alebo '''Redemptoristi''' (skr. C.Ss.R.; {{vjz|lat|''Congregatio Sanctissimi Redemptoris''}}) je |
'''Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa''' alebo '''Redemptoristi''' (skr. C.Ss.R.; {{vjz|lat|''Congregatio Sanctissimi Redemptoris''}}) je rehoľné spoločenstvo [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. |
||
rehoľné spoločenstvo [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. |
|||
Zakladateľom rehole je sv. [[Alfonz Mária Liguori]]. Rád bol založený v roku [[1732]]. V súčasnosti je na svete okolo 6 000 redemptoristov. |
Zakladateľom rehole je sv. [[Alfonz Mária Liguori]]. Rád bol založený v roku [[1732]]. V súčasnosti je na svete okolo 6 000 redemptoristov. |
||
| Riadok 6: | Riadok 5: | ||
Na Slovensko prišli v roku [[1921]] a založili kláštor v [[Stropkov]]e.<ref name=dejinyslov>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DEJINY KONGREGÁCIE > NA Slovensku>> | url = http://www.cssr.sk/?show=861 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.12.2014| vydavateľ = Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa miesto = | jazyk = }}</ref> |
Na Slovensko prišli v roku [[1921]] a založili kláštor v [[Stropkov]]e.<ref name=dejinyslov>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DEJINY KONGREGÁCIE > NA Slovensku>> | url = http://www.cssr.sk/?show=861 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.12.2014| vydavateľ = Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa miesto = | jazyk = }}</ref> |
||
Na Slovensku majú redemptoristi |
Na Slovensku majú redemptoristi provinciu Bratislava-Praha ([[Latinská cirkev|rímskokatolícku]]) a viceprovinciu Michalovce ([[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícku]]). |
||
Hlavnou činnosťou |
Hlavnou činnosťou Kongregácie je organizovanie ľudových misií. |
||
Obidve slovenské viceprovincie patria pod [[Praha|Pražskú]] provinciu. Rímskokatolícki redemptoristi majú kláštory v [[Bratislava|Bratislave]], [[Podolínec|Podolínci]] a na [[Staré Hory|Starých Horách]]. Gréckokatolícki redemptoristi majú kláštory v [[Michalovce|Michalovciach]], [[Stropkov]]e, [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]]. Majú aj svoje vydavateľstvo a vydávajú časopis ''Misionár''. Redemptoristi tiež spravujú farnosť Banská Bystrica-Radvaň.<ref name=radvan>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KOMUNITY > Banská Bystrica-Radvaň > Komunita>> | url = http://www.cssr.sk/?show=718 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.12.2014| vydavateľ = Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa miesto = | jazyk = }}</ref> |
|||
Medzi redemptoristov patril aj [[Blahorečenie|blažený]] [[Metod Dominik Trčka]]. |
Medzi redemptoristov patril aj [[Blahorečenie|blažený]] [[Metod Dominik Trčka]]. |
||
== Dejiny Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa == |
|||
V roku 1749 pápež Benedikt XIV. kánonicky potvrdil dielo kňaza Alfonza de Liguori z Neapola s názvom Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi. Tento muž, pôvodne vysokovzdelaný právnik zo šľachtickej rodiny, už v roku 1732 zhromaždil okolo seba niekoľkých mužov a vytvoril misijné spoločenstvo pre evanjelizáciu a katechizáciu okrajových vidieckych vrstiev obyvateľstva. |
|||
=== Na sever za Alpy === |
|||
Rehoľa si niekoľko desaťročí zachovávala len čisto regionálny charakter a jej prvoradou snahou bolo dosiahnuť tak cirkevné, ako aj štátne oficiálne schválenie. To sa ale malo zmeniť príchodom dvoch mužov. V roku 1784 prišiel ako pútnik do Ríma mladý Rakúšan Klement Mária Hofbauer (Ján Dvořák) so spoločníkom Tadeášom Hüblom. Veľmi na nich zapôsobil zápal otcov v Kostole San Giuliano a požiadali o vstup do Kongregácie. Po vysvätení v roku 1785 dostali s povolením generálneho predstaveného Františka de Paolu úlohu preniesť Kongregáciu na sever za Alpy. Najskôr sa pobrali do Viedne. Keď však zistili, že z nariadenia cisára Jozefa II. bolo zrušených viac ako 700 kláštorov a teda niet reálnej možnosti na založenie nejakého nového spoločenstva, odišli do Poľska, kde ich pápežský nuncius Saluszo poveril správou nemeckého Kostola sv. Bena vo Varšave. Kvôli veľkej vzdialenosti, vtedajším ťažkostiam poštovného spojenia a štátnej cenzúre korešpondencie, sa čoskoro stalo nevyhnutným, aby Hofbauer obdržal rozsiahlejšie právomoci ako napr. prijímanie novicov, pripustenie k sľubom a k sväteniam a pod. V roku 1788 ho generálny predstavený de Paola vymenoval za svojho vikára na severe. |
|||
V roku 1807 porazil Napoleon Prusko, ktoré tak stratilo väčšinu poľských území a samotná Varšava sa dostala pod silný vplyv Francúzov, hoci oficiálne bola saským veľkovojvodstvom. Neprajníkom Kongregácie sa podarilo dosiahnuť od Napoleona zrušenie redemptoristov vo Varšave. Členovia boli v júni 1808 deportovaní do pevnosti Küstrin v Prusku odkiaľ boli po štyroch týždňoch rozpustení do svojich rodných krajov. Hofbauer sa vrátil cez Moravu naspäť do Viedne. Neplánoval sa tam však zdržať dlho. Zo začiatku chcel odísť k svojim spolubratom do Švajčiarska, ale uvažoval aj nad možnosťou realizovať svoju dávnejšiu túžbu – misie v Kanade, ktorú plánoval už od roku 1806. Najskôr mu to ale znemožnila vojna medzi Anglickom a Napoleonom, takže nemohol odísť do Anglicka, odkiaľ chcel cestovať ďalej; a potom sa k tomu pridali ťažkosti s políciou vo Viedni. Kým sa mu do februára 1809 podarilo veci ako-tak urovnať (pod dohľadom polície ostal až do smrti.), bola už Viedeň obkľúčená Napoleonom, a tak nakoniec predsa len ostal v hlavnom meste monarchie, kde až do svojej smrti v marci 1820 rozvíjal bohatú pastoračnú činnosť. Po Hofbauerovej smrti sa novým generálnym vikárom stal P. Jozef Passerat. Počas jeho vikariátu sa Kongregácia na severe dočkala rýchleho a ďalekosiahleho rozšírenia v 14 politicky samostatných štátoch. Pri jeho odstúpení v roku 1849 mala 21 domov a približne 350 členov. |
|||
Kongregáciou otriasla revolúcia v roku 1848, ktorá sa prehnala Európou a citeľne zasiahla práve redemptoristov. Redemptoristi spolu s jezuitmi boli v Rakúsku zakázaní. Väčšina členov sa stiahla do Altöttingu v Nemecku alebo do iných provincii, prípadne pôsobila v pastorácii ako diecézny klérus. |
|||
Do roku 1840 sa mohli redemptoristi venovať svojmu hlavnému poslaniu – ľudovým misiám a exercíciám len výnimočne. Museli sa preto uspokojiť s inou apoštolskou aktivitou, aká bola možná v rámci kláštorných kostolov. K tomu prišla ešte farská pastorácia v Fronhnleiten a v Marburgu (dnes Slovinsko). Až v roku 1840 sa presadili misie v Tirolsku. Skoro po roku 1840 sa presadili ľudové misie tiež v rôznych diecézach v Nemecku. V Štajersku sa taktiež mohlo konať niekoľko misií, ale až po revolúcii 1848 sa otvorilo Horné a aj Dolné Rakúsko a Viedeň misijnej činnosti. Predovšetkým sa rozvinuli misie na Sudetoch, v Čechách, Morave a v Sliezsku. Pozvoľna sa, samozrejme, ustálila aj misijná metóda. |
|||
=== Slovanské krajiny === |
|||
Zásadnou zmenou bola už spomínaná revolúcia v roku 1848. Zrušenie Kongregácie dalo paradoxne podnet k presadeniu redemptoristov v Čechách a Morave, keďže niektorí redemptoristi, ktorí utiekli z Rakúska domov, pochádzali práve z týchto krajín. Prvá ponuka prišla už nasledujúci rok od farára Antona Kuklu z Koclířova (nem. Ketzelsdorf) u Svitav. |
|||
Ale ešte skôr, ako sa mali začať snahy o zakladanie domov v týchto krajinách, politická situácia sa zakrátko zmenila a Rakúska provincia povstala k novému životu. Už 23. júna 1852 bola Kongregácia zvláštnym listom mladého cisára Františka Jozefa I. znova v celom Rakúsku obnovená. Avšak to, čo už bolo zasiate v mysliach predstavených, zakladanie nových kláštorov najmä v Čechách, sa už zakrátko malo aj uskutočniť. |
|||
=== Začiatky pôsobenia redemptoristov v Čechách a na Slovensku === |
|||
Redemptoristi priši do Čiech v r. 1853. Po niekoľkých rokoch hľadania sa usadili predovšetkým na pútnických miestach (Svatá Hora - 1861, Králiky - 1883). V roku 1901 vznikla pražská provincia tým, že sa oddelila od Viedne. Prvá polovica 20. storočia bola obdobím obrovského rozmachu redemptoristov v Čechách. Redemptoristi prevzali správu ďalších pútnických miest (Stará Boleslav, Frýdek, Svatý Kámen, Filipov). Usadili sa aj vo veľkých mestách (Plzeň, Brno, České Budějovice), kde sa venovali pastorácii všetkých skupín obyvateľstva. Mali vlastný systém vzdelávania a formácie (juvenát – Libějovice, noviciát, teologická škola – Obořiště). |
|||
Až po vzniku Československej republiky koncom októbra 1918 mohli redemptoristi spoza Moravy založiť svoje kláštory aj na Slovensku. Redemptoristi na Slovensku otvorili svoju prvú komunitu v Stropkove v roku 1921. Neskôr v Podolínci (1922), v Kostolnej – Záriečí (1923) a napokon v Bratislave (1935). |
|||
=== Dejiny viceprovincie Bratislava === |
|||
Až po vzniku Československej republiky koncom októbra 1918 mohli redemptoristi spoza Moravy založiť svoje kláštory aj na Slovensku. |
|||
Podnet na založenie kláštora v Bratislave dali misie, ktoré v rokoch 1933 i 1934 konali českí redemptoristi pre bratislavských Čechov. Tieto misie vzbudili v miestnych Čechoch túžbu, aby sa tu českí redemptoristi usadili. Za týmto účelom pražský provinciál kúpil v roku 1935 dom na rohu Puškinovej a Štefánikovej ulice. Pri kláštore bola postavená väčšia kaplnka, ktorú posvätili 5. júla 1936 a zasvätili svätým Cyrilovi a Metodovi. V roku 1941 redemptoristi založili kláštor na známom mariánskom pútnickom mieste Staré Hory pri Banskej Bystrici. |
|||
Začiatkom 60. rokov ŠtB postupne zatkla viacerých členov kongregácie a ich spolupracovníkov, ktorí boli vzápätí po skupinách vyšetrovaní a súdení za podvracanie republiky. Bratislavská skupina pozostávala zo šiestich redemptoristov, jedného františkána a štyroch laikov. |
|||
Keď v našej vlasti opäť zavládla sloboda a redemptoristi mohli plne obnoviť svoju činnosť, stretli sa 9. januára 1990 v Nitrianskej Blatnici pri Radošine, kde ako správca farnosti či kaplán pôsobili dvaja členovia P. František Jurík a P. Ján Kintler. Páter viceprovinciál Ján Janok, ktorý niekoľko mesiacov predtým dosiahol dôchodkový vek, ukončil svoje kaplánske pôsobenie vo Farnosti svätej Alžbety v Košiciach a presťahoval sa do Bratislavy. Býval v dome, kde sa spolubratia stretávali pred zatknutím, a tak sa toto významné miesto stalo na určitý čas sídlom viceprovincie, keďže bratislavský kláštor vrátili Kongregácii až v lete 1991. Kostol svätých Cyrila a Metoda prevzali redemptoristi hneď 14. januára 1990 a začali v ňom vykonávať pravidelné bohoslužby. |
|||
Na jar roku 1993 bol za viceprovinciálneho predstaveného zvolený P. Róbert Bezák. Prerušil svoju prípravu na doktorát z morálnej teológie a spravoval viceprovinciu postupne celých dvanásť rokov. Urobil významný krok, keď formáciu novicov začal na Slovensku a štúdiá filozofie a teológie vykonávali študenti u jezuitov na bratislavskom Teologickom inštitúte Aloisianum. |
|||
V polovici roka 2006 trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol zveril redemptoristom novozriadenú farnosť Bratislava-Kramáre. Keďže na jej území sú štyri veľké nemocnice, popri farskej pastorácii sa členovia Kongregácie venujú duchovnej službe chorým v týchto zariadeniach. |
|||
Aj keď bežne redemptoristi pôsobia vo farnostiach, charizmu Kongregácie predsa len najviac charakterizujú ľudové misie. v súvislosti s nimi P. Michal Zamkovský hovorí: |
|||
“Po Nežnej revolúcii sa ozývali hlasy: Kedy sa začnú znovu hlásať po farnostiach ľudové misie? Misijné kríže pri kostoloch niesli staré dátumy, mnohí ľudia už nepoznali ich význam. Potrebovali sme aj prevziať charizmu a naučiť sa, ako hlásať misie, od našich spolubratov z kláštorov v tých zemiach, kde sa misie konali nepretržite.”<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Redemptoristi|url=https://redemptoristi.sk/dejiny-viceprovincie-bratislava/|dátum prístupu=2020-02-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Po určitej príprave v Poľsku začali hlásať ľudové misie dva tímy: tím P. Ivana Flimmela v roku 1993 a tím P. Michala Zamkovského v roku 1994. A postupne začali v tých rokoch vykonávať ľudové misie aj iné rehole: jezuiti, františkáni, kapucíni, dominikáni, lazaristi… |
|||
Následne sa vytvorili tri misijné tímy zložené z misionárov z Podolínca, Kostolnej a Radvane; štvrtý tím z Bratislavy vykonáva misie príležitostne. Pomáhajú pátri aj z iných komunít a tak je vlastne celá provincia zapojená do diela misií. Ruku k dielu prikladajú aj študenti, za misie sa modlia starší a nemocní pátri, ako aj novici a obláti. Na misiách v školách, vo väzniciach, na uliciach a v internátoch úzko spolupracujú – čo je špecialita a výsada slovenských redemptoristov – so skupinami laikov, ako sú spoločenstvá Rieka života z Podolínca, Calvary z Bratislavy, Koral z Kostolnej – Záriečia, Shekinah z Banskej Bystrice a so skupinou laikov z Gaboltova. |
|||
=== Dejiny provincie Bratislava-Praha === |
|||
Od 13. do 17. februára 2017 sa v Bratislave na Jakubovom námestí č.5. konala mimoriadna kapitula. Zišli sa na nej redemptoristi Pražskej provincie a Bratislavskej viceprovincie. Úlohou tejto kapituly bolo schváliť pripravené dokumenty nutné pre život novej provincie Bratislava-Praha: Stanovy, Pastoračný plán, Ekonomický plán, Plán komunitného života, a zvoliť vedenie provincie na aktuálne štvorročné obdobie. |
|||
Túto mimoriadnu kapitulu Bratislavskej viceprovincie zvolal P. Václav Hypius dekrétom z 13. októbra 2016. V tom istom čase a na tom istom mieste sa konala aj mimoriadna kapitula provincie Praha. Táto mimoriadna kapitula bola poslednou kapitulou Bratislavskej viceprovincie a Pražskej provincie, pretože dekrétom generálneho predstaveného P. Michaela Brehla zo dňa 13. 9. 2016 dňom 13. 2. 2017 zanikajú obidve jednotky a k rovnakému dátumu vznikla nová provincia Bratislava-Praha. Bola to zároveň aj prvá kapitula novej provincie. |
|||
Za provinciála novej jednotky Bratislava-Praha bol hneď v prvom kole zvolený P. Václav Hypius so sídlom v Bratislave. Za jeho vikára a prvého radcu bol zvolený P. František Boldy, ktorý pôsobí ako farár vo Frýdku v Českej republike. Za druhého radcu pre tzv. užšiu konzultu bol zvolený P. Peter Slobodník, administrátor farnosti Radvaň v Banskej Bystrici. Do širšieho kruhu poradcov boli zvolení P. David Horáček, kaplán na pútnickom mieste Svatá Hora a P. Miroslav Szuda, farár na bratislavských Kramároch. |
|||
Provincia Bratislava – Praha má 9 komunít. |
|||
== Sestry redemptoristky == |
|||
Úzko sú s redemptoristami spojené aj sestry redemptoristky (OSsR), ktoré vznikli v roku [[1731]]. Ich zakladateľkou je [[Mária Celesta Crostarosová]]. Redemptoristky sú na rozdiel od redemptoristov kontemplatívnou a klauzúrnou rehoľou a ich hlavnou činnosťou je modlitba a pohostinnosť. Na Slovensku majú kláštory v [[Kežmarok|Kežmarku]] a vo [[Vranov nad Topľou#Lomnica|Vranove nad Topľou - Lomnici]] (gréckokatolícky). |
Úzko sú s redemptoristami spojené aj sestry redemptoristky (OSsR), ktoré vznikli v roku [[1731]]. Ich zakladateľkou je [[Mária Celesta Crostarosová]]. Redemptoristky sú na rozdiel od redemptoristov kontemplatívnou a klauzúrnou rehoľou a ich hlavnou činnosťou je modlitba a pohostinnosť. Na Slovensku majú kláštory v [[Kežmarok|Kežmarku]] a vo [[Vranov nad Topľou#Lomnica|Vranove nad Topľou - Lomnici]] (gréckokatolícky). |
||
Verzia z 14:47, 25. február 2020
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa alebo Redemptoristi (skr. C.Ss.R.; lat. Congregatio Sanctissimi Redemptoris) je rehoľné spoločenstvo Katolíckej cirkvi.
Zakladateľom rehole je sv. Alfonz Mária Liguori. Rád bol založený v roku 1732. V súčasnosti je na svete okolo 6 000 redemptoristov.
Na Slovensko prišli v roku 1921 a založili kláštor v Stropkove.[1]
Na Slovensku majú redemptoristi provinciu Bratislava-Praha (rímskokatolícku) a viceprovinciu Michalovce (gréckokatolícku).
Hlavnou činnosťou Kongregácie je organizovanie ľudových misií.
Medzi redemptoristov patril aj blažený Metod Dominik Trčka.
Dejiny Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa
V roku 1749 pápež Benedikt XIV. kánonicky potvrdil dielo kňaza Alfonza de Liguori z Neapola s názvom Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi. Tento muž, pôvodne vysokovzdelaný právnik zo šľachtickej rodiny, už v roku 1732 zhromaždil okolo seba niekoľkých mužov a vytvoril misijné spoločenstvo pre evanjelizáciu a katechizáciu okrajových vidieckych vrstiev obyvateľstva.
Na sever za Alpy
Rehoľa si niekoľko desaťročí zachovávala len čisto regionálny charakter a jej prvoradou snahou bolo dosiahnuť tak cirkevné, ako aj štátne oficiálne schválenie. To sa ale malo zmeniť príchodom dvoch mužov. V roku 1784 prišiel ako pútnik do Ríma mladý Rakúšan Klement Mária Hofbauer (Ján Dvořák) so spoločníkom Tadeášom Hüblom. Veľmi na nich zapôsobil zápal otcov v Kostole San Giuliano a požiadali o vstup do Kongregácie. Po vysvätení v roku 1785 dostali s povolením generálneho predstaveného Františka de Paolu úlohu preniesť Kongregáciu na sever za Alpy. Najskôr sa pobrali do Viedne. Keď však zistili, že z nariadenia cisára Jozefa II. bolo zrušených viac ako 700 kláštorov a teda niet reálnej možnosti na založenie nejakého nového spoločenstva, odišli do Poľska, kde ich pápežský nuncius Saluszo poveril správou nemeckého Kostola sv. Bena vo Varšave. Kvôli veľkej vzdialenosti, vtedajším ťažkostiam poštovného spojenia a štátnej cenzúre korešpondencie, sa čoskoro stalo nevyhnutným, aby Hofbauer obdržal rozsiahlejšie právomoci ako napr. prijímanie novicov, pripustenie k sľubom a k sväteniam a pod. V roku 1788 ho generálny predstavený de Paola vymenoval za svojho vikára na severe.
V roku 1807 porazil Napoleon Prusko, ktoré tak stratilo väčšinu poľských území a samotná Varšava sa dostala pod silný vplyv Francúzov, hoci oficiálne bola saským veľkovojvodstvom. Neprajníkom Kongregácie sa podarilo dosiahnuť od Napoleona zrušenie redemptoristov vo Varšave. Členovia boli v júni 1808 deportovaní do pevnosti Küstrin v Prusku odkiaľ boli po štyroch týždňoch rozpustení do svojich rodných krajov. Hofbauer sa vrátil cez Moravu naspäť do Viedne. Neplánoval sa tam však zdržať dlho. Zo začiatku chcel odísť k svojim spolubratom do Švajčiarska, ale uvažoval aj nad možnosťou realizovať svoju dávnejšiu túžbu – misie v Kanade, ktorú plánoval už od roku 1806. Najskôr mu to ale znemožnila vojna medzi Anglickom a Napoleonom, takže nemohol odísť do Anglicka, odkiaľ chcel cestovať ďalej; a potom sa k tomu pridali ťažkosti s políciou vo Viedni. Kým sa mu do februára 1809 podarilo veci ako-tak urovnať (pod dohľadom polície ostal až do smrti.), bola už Viedeň obkľúčená Napoleonom, a tak nakoniec predsa len ostal v hlavnom meste monarchie, kde až do svojej smrti v marci 1820 rozvíjal bohatú pastoračnú činnosť. Po Hofbauerovej smrti sa novým generálnym vikárom stal P. Jozef Passerat. Počas jeho vikariátu sa Kongregácia na severe dočkala rýchleho a ďalekosiahleho rozšírenia v 14 politicky samostatných štátoch. Pri jeho odstúpení v roku 1849 mala 21 domov a približne 350 členov.
Kongregáciou otriasla revolúcia v roku 1848, ktorá sa prehnala Európou a citeľne zasiahla práve redemptoristov. Redemptoristi spolu s jezuitmi boli v Rakúsku zakázaní. Väčšina členov sa stiahla do Altöttingu v Nemecku alebo do iných provincii, prípadne pôsobila v pastorácii ako diecézny klérus.
Do roku 1840 sa mohli redemptoristi venovať svojmu hlavnému poslaniu – ľudovým misiám a exercíciám len výnimočne. Museli sa preto uspokojiť s inou apoštolskou aktivitou, aká bola možná v rámci kláštorných kostolov. K tomu prišla ešte farská pastorácia v Fronhnleiten a v Marburgu (dnes Slovinsko). Až v roku 1840 sa presadili misie v Tirolsku. Skoro po roku 1840 sa presadili ľudové misie tiež v rôznych diecézach v Nemecku. V Štajersku sa taktiež mohlo konať niekoľko misií, ale až po revolúcii 1848 sa otvorilo Horné a aj Dolné Rakúsko a Viedeň misijnej činnosti. Predovšetkým sa rozvinuli misie na Sudetoch, v Čechách, Morave a v Sliezsku. Pozvoľna sa, samozrejme, ustálila aj misijná metóda.
Slovanské krajiny
Zásadnou zmenou bola už spomínaná revolúcia v roku 1848. Zrušenie Kongregácie dalo paradoxne podnet k presadeniu redemptoristov v Čechách a Morave, keďže niektorí redemptoristi, ktorí utiekli z Rakúska domov, pochádzali práve z týchto krajín. Prvá ponuka prišla už nasledujúci rok od farára Antona Kuklu z Koclířova (nem. Ketzelsdorf) u Svitav.
Ale ešte skôr, ako sa mali začať snahy o zakladanie domov v týchto krajinách, politická situácia sa zakrátko zmenila a Rakúska provincia povstala k novému životu. Už 23. júna 1852 bola Kongregácia zvláštnym listom mladého cisára Františka Jozefa I. znova v celom Rakúsku obnovená. Avšak to, čo už bolo zasiate v mysliach predstavených, zakladanie nových kláštorov najmä v Čechách, sa už zakrátko malo aj uskutočniť.
Začiatky pôsobenia redemptoristov v Čechách a na Slovensku
Redemptoristi priši do Čiech v r. 1853. Po niekoľkých rokoch hľadania sa usadili predovšetkým na pútnických miestach (Svatá Hora - 1861, Králiky - 1883). V roku 1901 vznikla pražská provincia tým, že sa oddelila od Viedne. Prvá polovica 20. storočia bola obdobím obrovského rozmachu redemptoristov v Čechách. Redemptoristi prevzali správu ďalších pútnických miest (Stará Boleslav, Frýdek, Svatý Kámen, Filipov). Usadili sa aj vo veľkých mestách (Plzeň, Brno, České Budějovice), kde sa venovali pastorácii všetkých skupín obyvateľstva. Mali vlastný systém vzdelávania a formácie (juvenát – Libějovice, noviciát, teologická škola – Obořiště).
Až po vzniku Československej republiky koncom októbra 1918 mohli redemptoristi spoza Moravy založiť svoje kláštory aj na Slovensku. Redemptoristi na Slovensku otvorili svoju prvú komunitu v Stropkove v roku 1921. Neskôr v Podolínci (1922), v Kostolnej – Záriečí (1923) a napokon v Bratislave (1935).
Dejiny viceprovincie Bratislava
Až po vzniku Československej republiky koncom októbra 1918 mohli redemptoristi spoza Moravy založiť svoje kláštory aj na Slovensku.
Podnet na založenie kláštora v Bratislave dali misie, ktoré v rokoch 1933 i 1934 konali českí redemptoristi pre bratislavských Čechov. Tieto misie vzbudili v miestnych Čechoch túžbu, aby sa tu českí redemptoristi usadili. Za týmto účelom pražský provinciál kúpil v roku 1935 dom na rohu Puškinovej a Štefánikovej ulice. Pri kláštore bola postavená väčšia kaplnka, ktorú posvätili 5. júla 1936 a zasvätili svätým Cyrilovi a Metodovi. V roku 1941 redemptoristi založili kláštor na známom mariánskom pútnickom mieste Staré Hory pri Banskej Bystrici.
Začiatkom 60. rokov ŠtB postupne zatkla viacerých členov kongregácie a ich spolupracovníkov, ktorí boli vzápätí po skupinách vyšetrovaní a súdení za podvracanie republiky. Bratislavská skupina pozostávala zo šiestich redemptoristov, jedného františkána a štyroch laikov.
Keď v našej vlasti opäť zavládla sloboda a redemptoristi mohli plne obnoviť svoju činnosť, stretli sa 9. januára 1990 v Nitrianskej Blatnici pri Radošine, kde ako správca farnosti či kaplán pôsobili dvaja členovia P. František Jurík a P. Ján Kintler. Páter viceprovinciál Ján Janok, ktorý niekoľko mesiacov predtým dosiahol dôchodkový vek, ukončil svoje kaplánske pôsobenie vo Farnosti svätej Alžbety v Košiciach a presťahoval sa do Bratislavy. Býval v dome, kde sa spolubratia stretávali pred zatknutím, a tak sa toto významné miesto stalo na určitý čas sídlom viceprovincie, keďže bratislavský kláštor vrátili Kongregácii až v lete 1991. Kostol svätých Cyrila a Metoda prevzali redemptoristi hneď 14. januára 1990 a začali v ňom vykonávať pravidelné bohoslužby.
Na jar roku 1993 bol za viceprovinciálneho predstaveného zvolený P. Róbert Bezák. Prerušil svoju prípravu na doktorát z morálnej teológie a spravoval viceprovinciu postupne celých dvanásť rokov. Urobil významný krok, keď formáciu novicov začal na Slovensku a štúdiá filozofie a teológie vykonávali študenti u jezuitov na bratislavskom Teologickom inštitúte Aloisianum.
V polovici roka 2006 trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol zveril redemptoristom novozriadenú farnosť Bratislava-Kramáre. Keďže na jej území sú štyri veľké nemocnice, popri farskej pastorácii sa členovia Kongregácie venujú duchovnej službe chorým v týchto zariadeniach.
Aj keď bežne redemptoristi pôsobia vo farnostiach, charizmu Kongregácie predsa len najviac charakterizujú ľudové misie. v súvislosti s nimi P. Michal Zamkovský hovorí:
“Po Nežnej revolúcii sa ozývali hlasy: Kedy sa začnú znovu hlásať po farnostiach ľudové misie? Misijné kríže pri kostoloch niesli staré dátumy, mnohí ľudia už nepoznali ich význam. Potrebovali sme aj prevziať charizmu a naučiť sa, ako hlásať misie, od našich spolubratov z kláštorov v tých zemiach, kde sa misie konali nepretržite.”[2] Po určitej príprave v Poľsku začali hlásať ľudové misie dva tímy: tím P. Ivana Flimmela v roku 1993 a tím P. Michala Zamkovského v roku 1994. A postupne začali v tých rokoch vykonávať ľudové misie aj iné rehole: jezuiti, františkáni, kapucíni, dominikáni, lazaristi…
Následne sa vytvorili tri misijné tímy zložené z misionárov z Podolínca, Kostolnej a Radvane; štvrtý tím z Bratislavy vykonáva misie príležitostne. Pomáhajú pátri aj z iných komunít a tak je vlastne celá provincia zapojená do diela misií. Ruku k dielu prikladajú aj študenti, za misie sa modlia starší a nemocní pátri, ako aj novici a obláti. Na misiách v školách, vo väzniciach, na uliciach a v internátoch úzko spolupracujú – čo je špecialita a výsada slovenských redemptoristov – so skupinami laikov, ako sú spoločenstvá Rieka života z Podolínca, Calvary z Bratislavy, Koral z Kostolnej – Záriečia, Shekinah z Banskej Bystrice a so skupinou laikov z Gaboltova.
Dejiny provincie Bratislava-Praha
Od 13. do 17. februára 2017 sa v Bratislave na Jakubovom námestí č.5. konala mimoriadna kapitula. Zišli sa na nej redemptoristi Pražskej provincie a Bratislavskej viceprovincie. Úlohou tejto kapituly bolo schváliť pripravené dokumenty nutné pre život novej provincie Bratislava-Praha: Stanovy, Pastoračný plán, Ekonomický plán, Plán komunitného života, a zvoliť vedenie provincie na aktuálne štvorročné obdobie.
Túto mimoriadnu kapitulu Bratislavskej viceprovincie zvolal P. Václav Hypius dekrétom z 13. októbra 2016. V tom istom čase a na tom istom mieste sa konala aj mimoriadna kapitula provincie Praha. Táto mimoriadna kapitula bola poslednou kapitulou Bratislavskej viceprovincie a Pražskej provincie, pretože dekrétom generálneho predstaveného P. Michaela Brehla zo dňa 13. 9. 2016 dňom 13. 2. 2017 zanikajú obidve jednotky a k rovnakému dátumu vznikla nová provincia Bratislava-Praha. Bola to zároveň aj prvá kapitula novej provincie.
Za provinciála novej jednotky Bratislava-Praha bol hneď v prvom kole zvolený P. Václav Hypius so sídlom v Bratislave. Za jeho vikára a prvého radcu bol zvolený P. František Boldy, ktorý pôsobí ako farár vo Frýdku v Českej republike. Za druhého radcu pre tzv. užšiu konzultu bol zvolený P. Peter Slobodník, administrátor farnosti Radvaň v Banskej Bystrici. Do širšieho kruhu poradcov boli zvolení P. David Horáček, kaplán na pútnickom mieste Svatá Hora a P. Miroslav Szuda, farár na bratislavských Kramároch.
Provincia Bratislava – Praha má 9 komunít.
Sestry redemptoristky
Úzko sú s redemptoristami spojené aj sestry redemptoristky (OSsR), ktoré vznikli v roku 1731. Ich zakladateľkou je Mária Celesta Crostarosová. Redemptoristky sú na rozdiel od redemptoristov kontemplatívnou a klauzúrnou rehoľou a ich hlavnou činnosťou je modlitba a pohostinnosť. Na Slovensku majú kláštory v Kežmarku a vo Vranove nad Topľou - Lomnici (gréckokatolícky).
Referencie
- ↑ DEJINY KONGREGÁCIE > NA Slovensku>> [online]. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa miesto =, [cit. 2014-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Redemptoristi [online]. [Cit. 2020-02-25]. Dostupné online.
Literatúra
- "Redemptoristi (východného obradu) : Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 186-189. ISBN 80-7141-183-3
- "Redemptoristi (západného obradu) : Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 190-194. ISBN 80-7141-183-3
- "Kongregace Nejsvětějšího Vykupitele - redemptoristé." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 101-104 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6.
- "Redemptoristky : Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa (OSsR)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 195-200. ISBN 80-7141-183-3