Ábel Kráľ: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 32: Riadok 32:


== Životopis ==
== Životopis ==
Vyštudoval obor slovenský a ruský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde až do roku 1989 pôsobil v Kabinete fonetiky, od roku 1971 ako riaditeľ. Zaoberal sa slovenskou ortoepiou a je autorom kodifikačnej monografie Pravidlá slovenskej výslovnosti. Viac ako 5 rokov pôsobil ako štipendiát renomovanej Alexander von Humboldt Stiftung a hosťujúci profesor na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a Bonne.
Vyštudoval odbor slovenský a ruský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde až do roku 1989 pôsobil v Kabinete fonetiky, od roku 1971 ako riaditeľ. Zaoberal sa slovenskou ortoepiou a je autorom kodifikačnej monografie Pravidlá slovenskej výslovnosti. Viac ako 5 rokov pôsobil ako štipendiát renomovanej Alexander von Humboldt Stiftung a hosťujúci profesor na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a Bonne.


Po roku 1988 bol zamestnaný v Ústave kybernetiky [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa ako jediný pracovník s humanitným vzdelaním viedol Oddelenie analýzy a syntézy reči a neskôr bol riaditeľom Laboratorií umelej inteligencie.
Po roku 1988 bol zamestnaný v Ústave kybernetiky [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa ako jediný pracovník s humanitným vzdelaním viedol Oddelenie analýzy a syntézy reči a neskôr bol riaditeľom Laboratorií umelej inteligencie.

Verzia z 10:04, 3. marec 2020

Ábel Kráľ
slovenský jazykovedec
Štát pôsob.Slovensko
Narodenie17. august 1932 (91 rokov)
Nová Baňa
BydliskoBratislava
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiajazykovedec

Prof. PhDr. Ábel Kráľ, DrSc. (* 17. august 1932, Nová Baňa) je slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik, po Nežnej revolúcii česko-slovenský poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za HZDS, v 90. rokoch veľvyslanec Slovenskej republiky vo Švajčiarsku.

Životopis

Vyštudoval odbor slovenský a ruský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde až do roku 1989 pôsobil v Kabinete fonetiky, od roku 1971 ako riaditeľ. Zaoberal sa slovenskou ortoepiou a je autorom kodifikačnej monografie Pravidlá slovenskej výslovnosti. Viac ako 5 rokov pôsobil ako štipendiát renomovanej Alexander von Humboldt Stiftung a hosťujúci profesor na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a Bonne.

Po roku 1988 bol zamestnaný v Ústave kybernetiky Slovenskej akadémie vied, kde sa ako jediný pracovník s humanitným vzdelaním viedol Oddelenie analýzy a syntézy reči a neskôr bol riaditeľom Laboratorií umelej inteligencie.

Vo voľbách roku 1992 bol zvolený za HZDS do slovenskej časti Snemovne národov, kde pôsobil do zániku Česko-Slovenska v decembri 1992.

V rokoch 1993 – 1998 bol slovenským veľvyslancom vo Švajčiarsku. Potom sa vrátil k lingvistike, od roku 1998 bol vedúcim Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Publikoval množstvo odborných štúdií a monografií.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ábel Kráľ na českej Wikipédii.