Juraj Bartusz: Rozdiel medzi revíziami

V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou [[Klub konkretistov|Konkrétistov]] (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky [[Mária Bartuszová|Márie Bartuszovej]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dziewańska|meno=Marta|titul=Mária Bartuszová. Provisional Forms.|vydanie=|vydavateľ=Museum of Modern Art in Warszaw|miesto=Varšava|rok=2015|isbn=9788364177262|strany=197-198}}</ref> Jeho súčasnou manželkou je poetka [[Jana Bodnárová]]. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na [[Ateliér zvukového umenia|Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach]]. V roku 1992 bol na pražskej Akadémii výtvarných umení vymenovaný za profesora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Bartusz: Osum dvanásť - Nitrianska galéria|url=https://nitrianskagaleria.sk/virtualna-galeria/pismenob/juraj-bartusz-osum-dvanast/|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=en}}</ref>

Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendencií, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšpirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BÜNGEROVÁ|meno=Vladimíra|titul=Bartusz: Gestá, body, sekundy.|vydanie=|vydavateľ=Slovenská národná galéria|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=9788080591519|strany=|priezvisko2=BAJCUROVÁ|meno2=Katarína|priezvisko3=GREGOROVÁ-STACHOVÁ|meno3=Lucia}}</ref> V 80. rokoch sa začal venovať s performatívnymi formami tvorby v podobe hádzania tehiel do tuhnúcej sadry, vytváraniu autorských techník akčnej podoby umenia a- niekoľkosekundové maľby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Určil som si čas tvorby na jednu sekundu|url=https://kultura.sme.sk/c/5516342/urcil-som-si-cas-tvorby-na-jednu-sekundu.html|vydavateľ=kultura.sme.sk|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Bartusz - Kresba á 2 sekundy|url=https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SGB.K_2119|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> grafiky. Je účastníkom a organizátorom niekoľkých ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, usporiadaných Východoslovenskými železiarňami v Košiciach (1967, 1968), ktoré založil spolu s Františkom Patočkom. Z toho vzišli realizácie veľkorozmerných, verejných sôch v priestore: napr. ''Súhvezdie veľký voz'', ktoré bolo v roku 1978 úradne odstránené, ''Vesmírna brána'' (teraz osadená pri vchode do [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] na Letnej ulici v Košiciach). Spolupracoval s architektom Pavlom Merjavým na realizácii Pamätníka Krompašskej vzbury ([[Krompachy]], Slovensko). V roku 1966 vytvoril súsošie ''Brána kozmonautov'' (Sídlisko Podhradová, Košice). Je autorom nadrozmernej sochy ''Pocta Gagarinovi'' (1976 – 1979), ktorá sa nachádza v Košiciach v mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Central European Art Database|url=http://cead.space/index.php/Detail/people/id:37|vydavateľ=cead.space|dátum prístupu=2020-03-23}}</ref> Je autorom bronzovej sochy - pocty maliarovi [[Július Jakoby|Júliusovi Jakobymu]] 1977{{--}}1980, osadenej v priestore Alžbetinej ulice,<ref>[http://old.kosice.sk/static/history/pamatniky/jakoby.htm JÚLIUS JAKOBY] - old.kosice.sk</ref> v centre Košíc. V roku 2017 s ním občianska iniciatíva [https://www.pametnaroda.cz/sk/bartusz-juraj-20170425-0 Post Bellum natočila a zdokumentovala jeho životný príbeh].

* 1992 [https://www.youtube.com/watch?v=eIfO3ZuzI58 Retrospektíva], Štátna galéria, Banská Bystrica