Spikula (Slnko): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d wl. |
||
| Riadok 16: | Riadok 16: | ||
| strany = 90 |
| strany = 90 |
||
| issn = 0023-5202 |
| issn = 0023-5202 |
||
}}</ref> ktorý začína vo [[fotosféra|fotosfére]] a siaha cez [[chromosféra|chromosféru]] až do [[koróna|koróny]]. Spikuly sú dlhé a široké [[výtrysk|výtrysky]] [[plazma (fyzika)|plazmy]] z fotosféry. Sú pokračovaním [[granulácia|granúl]]. |
}}</ref> ktorý začína vo [[fotosféra|fotosfére]] a siaha cez [[chromosféra|chromosféru]] až do [[koróna (astronómia)|koróny]]. Spikuly sú dlhé a široké [[výtrysk|výtrysky]] [[plazma (fyzika)|plazmy]] z fotosféry. Sú pokračovaním [[granulácia|granúl]]. |
||
Najľahšie sa spikuly pozorujú na okraji slnečného disku, ale nachádzajú sa rovnomerne po celom disku. Plazma v spikule prúdi rýchlosťou 20 až {{km|30|m}}/s. Steny spikuly sú tvorené [[magnetické pole|magnetickými poľami]]. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Po ich zániku pravdepodobne 1/3 až 1/2 hmoty dopadne naspäť na povrch Slnka. Zvyšok hmoty sa rozplýva v koróne. Spikuly teda výrazne pomáhajú prenosu hmoty z fotosféry do koróny. Medzi spikulami sa občas objavia asi štyrikrát väčšie útvary – '''makrospikuly'''. Vyskytujú sa hlavne v blízkosti slnečných [[Pól (vesmírne teleso)|pólov]]. Predpokladá sa, že makrospikuly sú predĺženým prejavom malých [[erupcia|erupcií]]. |
Najľahšie sa spikuly pozorujú na okraji slnečného disku, ale nachádzajú sa rovnomerne po celom disku. Plazma v spikule prúdi rýchlosťou 20 až {{km|30|m}}/s. Steny spikuly sú tvorené [[magnetické pole|magnetickými poľami]]. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Po ich zániku pravdepodobne 1/3 až 1/2 hmoty dopadne naspäť na povrch Slnka. Zvyšok hmoty sa rozplýva v koróne. Spikuly teda výrazne pomáhajú prenosu hmoty z fotosféry do koróny. Medzi spikulami sa občas objavia asi štyrikrát väčšie útvary – '''makrospikuly'''. Vyskytujú sa hlavne v blízkosti slnečných [[Pól (vesmírne teleso)|pólov]]. Predpokladá sa, že makrospikuly sú predĺženým prejavom malých [[erupcia|erupcií]]. |
||
Verzia z 22:45, 28. marec 2020
Spikula je v astronómii jasný lúčovitý útvar na povrchu Slnka,[1] ktorý začína vo fotosfére a siaha cez chromosféru až do koróny. Spikuly sú dlhé a široké výtrysky plazmy z fotosféry. Sú pokračovaním granúl.
Najľahšie sa spikuly pozorujú na okraji slnečného disku, ale nachádzajú sa rovnomerne po celom disku. Plazma v spikule prúdi rýchlosťou 20 až 30 km/s. Steny spikuly sú tvorené magnetickými poľami. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Po ich zániku pravdepodobne 1/3 až 1/2 hmoty dopadne naspäť na povrch Slnka. Zvyšok hmoty sa rozplýva v koróne. Spikuly teda výrazne pomáhajú prenosu hmoty z fotosféry do koróny. Medzi spikulami sa občas objavia asi štyrikrát väčšie útvary – makrospikuly. Vyskytujú sa hlavne v blízkosti slnečných pólov. Predpokladá sa, že makrospikuly sú predĺženým prejavom malých erupcií.
Referencie
- ↑ Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2014, roč. 48, čís. 2, s. 90. Dostupné online [cit. 2017-07-07]. ISSN 0023-5202.
|
Tento článok týkajúci sa slnečnej sústavy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |