Legát (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
wl. opr.
(vypracovaný článok podľa encyklopédie)
 
d (wl. opr.)
}}</ref>) bola v [[Staroveký Rím|starovekom Ríme]] [[Fyzická osoba|osoba]] poverená osobitnými úlohami vyššou autoritou, zväčša [[Senát (staroveký Rím)|senátom]] alebo [[Zoznam rímskych cisárov|cisárom]].
 
V dobe [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi provincie ako vyslanci a poslovia vo vzťahu k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]] mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej [[Légia (staroveký Rím)|légii]]. Počas [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]] stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku [[Rímske cisárstvo|cisárstva]] (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy.
 
V dobe cisárstva mala každá légia legáta ('''''legatus legionis'''''), ktorý bol podriadený priamo cisárovi a niekdy zodpovedal aj guvernérovi provincie, v ktorej bola príslušná légia dislokovaná. Nakoľko légie boli takmer vždy dislokované v cisárskych provinciách, ich veliteľmi boli spravidla legáti. '''''Legatus Augusti pro praetore''''' stál na čele cisárskej provincie a spravidla velil tamojšej légii. Pokiaľ boli v provincii dislokované dve či viac légií, nad ''legatorum legionis'' stál ''legatus Augusti pro praetore''. Výnimkou boli provincie Afrika a Egypt.
8 945

úprav

Navigačné menu