Legát (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami
dávam poznámku ako v článku Pápežský legát a tiež dávam naspäť hrubým písmom "legatus legionis" a "legatus Augusti pro praetore", lebo tak je to v článku Pápežský legát |
opravené |
||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
| ISBN = 978-80-224-1493-7 |
| ISBN = 978-80-224-1493-7 |
||
| Strana = 321 |
| Strana = 321 |
||
}}</ref>{{#tag:ref|Pre podrobnejšiu etymológiu pozri rozlišovaciu stránku [[legát]]|group=pozn}} |
}}</ref>{{#tag:ref|Pre podrobnejšiu etymológiu pozri rozlišovaciu stránku [[legát]]|group=pozn}}) bola v [[Staroveký Rím|starovekom Ríme]] [[Fyzická osoba|osoba]] poverená osobitnými úlohami vyššou autoritou, zväčša [[Senát (staroveký Rím)|senátom]] alebo [[Zoznam rímskych cisárov|cisárom]]. |
||
V dobe [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ako poslovia a vyslanci k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]] mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej [[Légia (staroveký Rím)|légii]]. Počas [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]] stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku [[Rímske cisárstvo|cisárstva]] (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy ríše. |
V dobe [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ako poslovia a vyslanci k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]] mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej [[Légia (staroveký Rím)|légii]]. Počas [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]] stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku [[Rímske cisárstvo|cisárstva]] (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy ríše. |
||
| Riadok 18: | Riadok 18: | ||
Funkciu legáta zastávali tiež vyslanci cisára, ktorí boli vysielaní do zahraničia, slúžili ako poradcovia pri vojnových ťaženiach alebo ako pobočníci prokonzulov v senátorských provinciách.<ref>legatus (legate). In: BUNSON, Matthew. ''Encyclopedia of the Roman empire''. Revised ed. New York, NY : Facts On File, 2002. 636 pp. ISBN 0-8160-4562-3, pp. 305-306. [https://books.google.sk/books?id=T5tic2VunRoC&pg=PA305 Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref> |
Funkciu legáta zastávali tiež vyslanci cisára, ktorí boli vysielaní do zahraničia, slúžili ako poradcovia pri vojnových ťaženiach alebo ako pobočníci prokonzulov v senátorských provinciách.<ref>legatus (legate). In: BUNSON, Matthew. ''Encyclopedia of the Roman empire''. Revised ed. New York, NY : Facts On File, 2002. 636 pp. ISBN 0-8160-4562-3, pp. 305-306. [https://books.google.sk/books?id=T5tic2VunRoC&pg=PA305 Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref> |
||
== Poznámky == |
|||
<references group="pozn"/> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 07:35, 13. máj 2020
Legát (lat. legatus, pl. legati, doslova „vyslanec, posol“[1][pozn 1]) bola v starovekom Ríme osoba poverená osobitnými úlohami vyššou autoritou, zväčša senátom alebo cisárom.
V dobe republiky vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi provincie ako poslovia a vyslanci k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe Gaia Iulia Caesara mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej légii. Počas Caesarovej občianskej vojny stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku cisárstva (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy ríše.
V dobe cisárstva mala každá légia legáta (legatus legionis), ktorý bol podriadený priamo cisárovi, hoci niekdy zodpovedal aj guvernérovi provincie, v ktorej bola príslušná légia dislokovaná. Nakoľko légie boli takmer vždy dislokované v cisárskych provinciách, ich veliteľmi boli spravidla legáti. Legatus Augusti pro praetore stál na čele cisárskej provincie a spravidla velil tamojšej légii. Pokiaľ boli v provincii dislokované dve či viac légií, nad legatorum legionis stál legatus Augusti pro praetore. Výnimkou boli provincie Afrika a Egypt.
Funkciu legáta zastávali tiež vyslanci cisára, ktorí boli vysielaní do zahraničia, slúžili ako poradcovia pri vojnových ťaženiach alebo ako pobočníci prokonzulov v senátorských provinciách.[2]
Poznámky
Referencie
- ↑ Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7
- ↑ legatus (legate). In: BUNSON, Matthew. Encyclopedia of the Roman empire. Revised ed. New York, NY : Facts On File, 2002. 636 pp. ISBN 0-8160-4562-3, pp. 305-306. Dostupné online. [cit. 2020-05-12].
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |