Junkers Ju 88: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 296 bajtov ,  pred 11 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
== Vznik a vývoj ==
Vznikol na základe požiadavky nemeckého ministerstva letectva z roku 1935 na tzv. ''schnellbomber'' (rýchly bombardér), ktorý by mal nosnosť 500 - 800 kg bômb a maximálnu rýchlosť okolo 500 km/h. Prvý prototyp Ju-88 V-1 s dvanásťvalcovými 746 kW motormi [[DB 600|DB 600A]] vzlietol nad mestom [[Dessau]] v decembri 1936. Dosahoval rýchlosť okolo 580 km/h, ale pri plnom zaťažení (munícia atď.) klesla jeho rýchlosť na 450 km/h. Ďalší prototyp Ju-88 V-6 s motormi Jumo 211B-1 v marci 1939 dosiahol rýchlostný rekord, keď na 1000 km dlhej trati odviezol 2000 kg nákladu pri rýchlosti 517 km/h.
 
[[Súbor:Ju88 cockpit hood.jpg|náhľadthumb|vľavoleft|Zadná časť kabíny s charakteristickými okrúhlymi guľometnými streliskami.]]
 
Na prelome rokov 1939 a 1940 sa začala vyrábať sériová verzia Ju-88 A-1, ktorá bola síce pomalšia ako prototyp, no mala väčšiu nosnosť. Stroj mal originálne riešenú pretlakovú kabínu - tzv. ''vollschitkanzel'', v ktorej bola sústredená celá posádka. Predpokladalo sa, že takáto konfigurácia posíli morálku posádky. Nevýhodou však bola stiesnenosť kabíny, v ktorej sa tlačili 4 členovia posádky. Výzbroj tvorili 3 guľomety [[MG 15]]: jeden pred druhým pilotom pre streľbu dopredu, jeden na ochranu vrchnej časti zadnej polosféry a tretí bol umiestnený v nesymetricky uloženej pancierovej vani pod kabínou a chránil spodnú časť zadnej polosféry. 1800 - 2400 kg bômb stroj niesol jednak na závesníkoch pod krídlami, ale aj vo vnútornej bombovnici. Bombardovacie Junkersy 88 boli vybavené aj aerodynamickými brzdami pre [[strmhlavé bombardovanie]]. Ďalšia verzia Ju-88A-2 mohla niesť malé raketové motory pre skrátenie štartu.
 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-402-0265-03A, Flugzeug Junkers Ju 88, Startvorbereitung.jpg|thumb|Nemeckí letci z I. skupiny eskadry [[Kampfgeschwader 51|KG 51]] (I./KG 51) sa pripravujú na bojový let s bombardérom Ju 88A-1 počas [[bitka o Britániu|bitky o Britániu]], 1940]]
 
Neskrošia verzia A-4, mala okrem dlhších krídel aj väčšiu nosnosť bômb. Pod krídlami stroje tejto verzie odniesli po jednej 1000 kg bombe. Počas [[Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bitky o Britániu]] sa ukázala obranná výzbroj ako nedostatočná a verzia A-4 preto dostala silnejšie guľomety [[MG 81]] (jeden vpredu, dva vzadu hore a jeden alebo dva [[MG 81Z]] vzadu dole niekedy aj dva na bokoch) a ešte jeden [[MG 131]] pre streľbu dopredu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Němeček|meno=Václav |odkaz na autora = Václav Němeček|titul=Vojenská letedla 3/letadla druhé světové války|miesto=Praha|vydavateľ=Naše vojsko|isbn=80-206-0117-1|strany=138|rok=1992}}</ref>. Z tejto verzie vychádzalo aj mnoho ďalších variant, ako bol stroj určený na odrezávanie prehradových balónov, torpédový bombardér alebo ťažký stíhač.
Prieskumná verzia D (D-0 až D-5) z roku 1940, bola vybavená troma kamerami a prídavnými nádržami. V roku 1944 ju nahradila verzia T s [[hviezdicový motor|hviezdicovými motormi]]. Verzia C (C-1 až C-4), odvodená od základnej bombardovacej verzie A-1, bola ťažký stíhač. Verzia C-4, ktorej bolo vyrobených asi 100 ks, bola už odvodená od bombardovacej verzie A-4, mali preto dlhšie krídla a silnejšiu výzbroj. Na strojoch verzie C-6 sa po prvýkrát objavila zbraňová konfigurácia označovaná ''[[Schräge Musik]]'', čo boli šikmo dopredu strieľajúce kanóny, pomerne účinné proti Spojeneckým bombardérom. Niektoré stroje boli vybavené rádiolokátormi [[FuG 202]]. Verzia R bola tiež stíhacia, bola však poháňaná hviezdicovými motormi. Obe tieto stíhacie verzie v noci často operovali nad britskými letiskami.
 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-417-1766-03A, Flugzeug Junkers Ju 88.jpg|náhľad|vpravothumb|Junkers Ju 88 I./[[Kampfgeschwader 77|KG 77]] vnad TalianskuTalianskom]]
 
Úspech získala tiež nočná stíhacia verzia G, ktorá sa do výzbroje dostala koncom roku 1943. Tento typ mal zosilnené chvostové plochy, vylepšenú pancierovú ochranu a nové motory [[BMW 801]]. Nemal presklenú prednú časť kabíny ani spodnú pancierovú vaňu, namiesto toho však mohol niesť batériu kanónov [[MG 151/20]] kalibru 20 mm. Pôvodne sa počítalo so šiestimi no neskôr musel byť ich počet znížený na 4, pretože pri streľbe bola posádka ich zábleskmi oslňovaná. Pasívnu obranu tvoril jeden dozadu strieľajúci guľomet MG 131. Stroje tiež dostali radary FuG 220 SN-2, zariadenie [[FuG 227 Flensburg]]. Ju-88 tejto verzie často prenasledovali britské bombardéry až nad ich domovské základne. Jeden stroj tak omylom pristál na Anglickom letisku a Britom sa tak do rúk dostalo zariadenie ''Flensburg'', ktoré bolo navádzané na ich výstražné radary [[Monica]]. Tie sa preto onedlho prestali používať. Nemci tiež používali rádiolokátor [[FuG 228 Lichtenstein]], ktorý mal meniteľnú frekvenciu, čo podstatne sťažovalo jeho rušenie. Na Ju-88 boli nainštalované aj mnohé iné prístroje vrátane [[FuG 240 Berlin]], čo bola kópia britského zariadenia H2S ukoristeného z jedného zo zostrelených britských bombardérov. Verzia G-6, ktorá sa objavila v polovici roku 1944, dostala opäť radové motory ([[Jumo 213|Jumo 213A-1]]) a šikmo páliace kanóny ''Schräge Musik''. Nočné stíhacie verzie Ju-88 zničili viac spojeneckých nočných bombardérov, než všetky ostatné typy dohromady. Od verzie G bola odvodená aj prieskumná verzia H.
23 478

úprav

Navigačné menu