Kremenný monzonit: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
 
Riadok 46: Riadok 46:


== Zdroje ==
== Zdroje ==
* {{beliana|1|adamellit|44}}
*{{Citácia knihy
* {{Citácia periodika
| korporácia = Encyklopedický ústav SAV
| titul = Encyclopaedia Beliana (A-Belk)
| odkaz na titul = Encyclopaedia Beliana
| vydanie = I
| vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo SAV]] a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s.
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 1999
| rok copyrightu = 1999
| počet zväzkov = 1. z 12
| počet strán = 696
| kapitola = A
| strany = 44
| isbn = 80-224-0554-X
| id = číslo publikácie 3259
}}
*{{Citácia periodika
| priezvisko = Wilkinson
| priezvisko = Wilkinson
| meno = J.F.G.
| meno = J.F.G.

Aktuálna revízia z 15:31, 24. máj 2020

Kremenný monzonit
Adamellit
Adamellit
Zloženie
Hlavné minerályplagioklas, ortoklas, kremeň, biotit, muskovit
Akcesórietitanit, zirkón, monazit, magnetit, turmalín, apatit
Vlastnosti
Textúrazrnitá
Farbabiela, sivá, ružovkastá

Kremenný monzonit alebo adamellit je hlbinná vyvrelina tvoriaca prechodnú formu medzi granitom a granodioritom. Obsahuje zhodný pomer plagioklasu a draselného živca, prímesi kremeňa (5-20%) alebo iných felzických minerálov. Obsah felzických minerálov však nie je dostatočný na to aby bolo horninu možno označiť ako granit. Hornina tiež obsahuje biotit alebo muskovit a ďalšie akcesórie. V QAPF diagrame táto hornina leží v poli 8*.[1]

Názov adamellit je odvodený z horského masívu Adamello v talianskych Alpách, zaviedol ho v roku 1895 Brøgger.[2] Niektoré zdroje uvádzajú A. Cathreina a rok 1890.[3] Termín kremenný monzonit unifikoval Streckeisen roku 1976.[4]

Podľa najnovších uznesení komisie pre nomenklatúru magmatických hornín sa použitie termínu adamellit neodporúča.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Le Maitre, R.W. (Editor) 2002: Igneous rocks: a classification and glossary of terms. Cambridge University Press, Cambridge, 256 s.
  2. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 9
  3. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, 2008, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online.
  4. Streckeisen, A., 1976: To each plutonic rock its proper name. Earth-Science Reviews, 12, 1, s. 1 - 33
  5. Huraiová, M., Ondrejka, M. Granit, Atlas magmatických hornín. [online]. PriF UK, 2013, [cit. 2013-12-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]