Grécky oheň: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 16: Riadok 16:
}}</ref>
}}</ref>
) bola horľavá (možno aj výbušná) kvapalina, ktorá horela aj na vode; šlo o zbraň byzantského loďstva proti nepriateľským lodiam.<ref name="EB">Řecký oheň. In: {{Citácia knihy
) bola horľavá (možno aj výbušná) kvapalina, ktorá horela aj na vode; šlo o zbraň byzantského loďstva proti nepriateľským lodiam.<ref name="EB">Řecký oheň. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Vavřínek
| priezvisko = Vavřínek
| meno = Vladimír
| meno = Vladimír
| odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
| odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
| priezvisko2 = Balcárek
| priezvisko2 = Balcárek
| meno2 = Petr
| meno2 = Petr
| titul = Encyklopedie Byzance
| titul = Encyklopedie Byzance
| vydanie = 1
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR
| miesto = Praha
| rok = 2011
| rok = 2011
| isbn = 978-80-7277-485-2
| počet strán = 552
| isbn2 = 978-80-86420-43-1
| strany = 422
| edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
| isbn = 978-80-7277-485-2
| zväzok edície = 33
| počet strán = 552
| strany = 422
}}</ref>
}}</ref>



Verzia z 06:28, 26. máj 2020

Použitie gréckeho ohňa byzantským loďstvom proti loďstvu Tomáša Slovana.

Grécky oheň (byzant. ὑγρόν πὺρ – dosl. tekutý plameň[1] ) bola horľavá (možno aj výbušná) kvapalina, ktorá horela aj na vode; šlo o zbraň byzantského loďstva proti nepriateľským lodiam.[2]

Byzantínci používali grécky oheň s veľkým úspechom v námorných bitkách aj vďaka tomu, že zápalná látka mohla pokračovať v horení po vyliatí na vodnú hladinu. Poskytovala technologickú výhodu a napomohla Byzantíncom ku viacerým víťazstvám. Za najznámejšie sú považované odrazenie arabského útoku na Konštantinopol v rokoch 678[2] a 817 – 818.

Európski križiaci týmto termínom, chybne označovali akékoľvek zápalné zmesi používané Arabmi, Číňanmi alebo Mongolmi. Tieto však predstavovali odlišné zápalné zmesi, iného zloženia ako bol grécky oheň používaný Byzantíncami. Zloženie gréckeho ohňa bolo v Byzantskej ríši silne stráženým štátnym tajomstvom, vďaka čomu sa do súčasnosti nedochovali informácie o jeho zložení. Zloženie gréckeho ohňa dodnes zostáva vecou špekulácií a diskusií. Podľa väčšiny predpokladov sa skladal zo zmesi prírodnej živice, ropy, vápna, síry a liadku. Okrem samotného špecifického zloženia bolo použitie tejto zbrane Byzantíncami pri boji s nepriateľom špecifické aj využitím natlakovaných nádob sifónového tvaru, čo umožňovalo striekať zapálenú tekutinu na nepriateľa z väčšej vzdialenosti.

Referencie

  1. GREEK FIRE. In: KAZHDAN, Alexander P., ed. The Oxford Dictionary of Byzantium. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 873.
  2. a b Řecký oheň. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 422.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greek fire na anglickej Wikipédii.