Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklady
RI99 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia
Riadok 1: Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané [[Elektrická sila|elektrickou silou]]. Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektróny. Pozostáva z [[nukleón]]ov, t.j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]). Hmotnosť protónu je 1,672 648×10<sup>-27</sup> kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10<sup>-27</sup>. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q<sub>P</sub> = 1,602×10<sup>-19</sup> C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom veľkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané [[Silná interakcia hmotných objektov|silná interakcia]] t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpudivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomáhajú „udržať“ protóny pri sebe.
'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané [[Elektrická sila|elektrickou silou]]. Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektróny. Pozostáva z [[nukleón]]ov, t.j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]). Hmotnosť protónu je 1,672 648×10<sup>-27</sup> kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10<sup>-27</sup>. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q<sub>P</sub> = 1,602×10<sup>-19</sup> C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom veľkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané [[Silná interakcia hmotných objektov|silná interakcia]] t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpudivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomáhajú „udržať“ protóny pri sebe.



Verzia z 14:18, 6. jún 2020

Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané elektrickou silou. Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektróny. Pozostáva z nukleónov, t.j. protónov (kladne nabitých) a neutrónov (bez náboja). Hmotnosť protónu je 1,672 648×10-27 kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10-27. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. QP = 1,602×10-19 C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro vodíka bude menšie ako jadro železa, pričom veľkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané silná interakcia t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpudivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomáhajú „udržať“ protóny pri sebe.

Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá jadrová fyzika.

Atómové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôznych konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Chemické vlastnosti prvkom sú určené protónovým číslom (atómovým) značením Z, kde . Spolu s nukleónovým číslom (hmotnostným) je zloženie jadra dané , kde je všeobecná značka prvku.

História

Jadro objavil v roku 1911 Ernest Rutherford. Realizoval nasledovný pokus. Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami (zvyškové jadrá hélia, kladne nabité) Na druhej strane zachytával prejdené častice. Zistil, že iba časť častíc prešla cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa vrátili vysvetlil tým, že atómy zlata musia obsahovať kladnú časť, ktorá je schopná kladné alfa častice vrátiť naspäť.