Kamaldulská Biblia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rekat
Červený kláštor
Riadok 1: Riadok 1:
Tzv. '''Kamaldulská Biblia''' (iné názvy: '''Sväté písmo katolíckej fary v Cíferi, Písmo sväté fary v Cíferi''', presný názov: '''Swaté Biblia Slowénské aneb Pisma Swatého Částka I, Která w sebe obsahuge Starého Testamenta Zákon, a Zákona Historiu: Pět knih Moyžjssowýcg, Knihi Yózue, Yudikum, Ruth, Kralowské, Paralipomenon, Ezdrassowe, Tobiassowe, Yudith, Ester, Yob, Žalmi Dawidowé, Knihi Prislow, Ekklesyastej, Pjsňe, Ssalomúnowé, Knihi Mudrosti, a Syrách; Částka II, Která v sebe obsahuge Prorokú, Knihi Machaběgské a celý Testament nowý''') je prvý známy preklad celej [[Biblia|Biblie]] do slovenčiny. Vyhotovili ho kamaldulskí mnísi pravdepodobne z Červeného Kláštora alebo Nitry (podľa starších názorov presnejšie [[Romuald Hadbavný]]) v prvej polovici 18. storočia (každopádne pred rokom 1756) a zachoval sa v rukopise, odpise vykonanom od 6. mája 1756 do jari 1760.
Tzv. '''Kamaldulská Biblia''' (iné názvy: '''Sväté písmo katolíckej fary v Cíferi, Písmo sväté fary v Cíferi''', presný názov: '''Swaté Biblia Slowénské aneb Pisma Swatého Částka I, Která w sebe obsahuge Starého Testamenta Zákon, a Zákona Historiu: Pět knih Moyžjssowýcg, Knihi Yózue, Yudikum, Ruth, Kralowské, Paralipomenon, Ezdrassowe, Tobiassowe, Yudith, Ester, Yob, Žalmi Dawidowé, Knihi Prislow, Ekklesyastej, Pjsňe, Ssalomúnowé, Knihi Mudrosti, a Syrách; Částka II, Která v sebe obsahuge Prorokú, Knihi Machaběgské a celý Testament nowý''') je prvý známy preklad celej [[Biblia|Biblie]] do slovenčiny. Vyhotovili ho kamaldulskí mnísi pravdepodobne z [[Červený kláštor|Červeného Kláštora]] alebo Nitry (podľa starších názorov presnejšie [[Romuald Hadbavný]]) v prvej polovici 18. storočia (každopádne pred rokom 1756) a zachoval sa v rukopise, odpise vykonanom od 6. mája 1756 do jari 1760.


Jediný zachovaný exemplár je dnes v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave. Našiel sa na fare v [[Cífer]]i. Preložený je z latinského textu Vulgáty, pri prekladaní sa prihliadalo aj na hebrejské a grécke originály a české a poľské preklady. Preklad obsahuje množstvo vysvetľujúcich poznámok v latinskom jazyku na okrajoch jednotlivých strán. Text je zviazaný do dvoch zväzkov [[Formát papiera|formátu]] A 4.
Jediný zachovaný exemplár je dnes v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave. Našiel sa na fare v [[Cífer]]i. Preložený je z latinského textu Vulgáty, pri prekladaní sa prihliadalo aj na hebrejské a grécke originály a české a poľské preklady. Preklad obsahuje množstvo vysvetľujúcich poznámok v latinskom jazyku na okrajoch jednotlivých strán. Text je zviazaný do dvoch zväzkov [[Formát papiera|formátu]] A 4.

Verzia z 05:41, 15. jún 2020

Tzv. Kamaldulská Biblia (iné názvy: Sväté písmo katolíckej fary v Cíferi, Písmo sväté fary v Cíferi, presný názov: Swaté Biblia Slowénské aneb Pisma Swatého Částka I, Která w sebe obsahuge Starého Testamenta Zákon, a Zákona Historiu: Pět knih Moyžjssowýcg, Knihi Yózue, Yudikum, Ruth, Kralowské, Paralipomenon, Ezdrassowe, Tobiassowe, Yudith, Ester, Yob, Žalmi Dawidowé, Knihi Prislow, Ekklesyastej, Pjsňe, Ssalomúnowé, Knihi Mudrosti, a Syrách; Částka II, Která v sebe obsahuge Prorokú, Knihi Machaběgské a celý Testament nowý) je prvý známy preklad celej Biblie do slovenčiny. Vyhotovili ho kamaldulskí mnísi pravdepodobne z Červeného Kláštora alebo Nitry (podľa starších názorov presnejšie Romuald Hadbavný) v prvej polovici 18. storočia (každopádne pred rokom 1756) a zachoval sa v rukopise, odpise vykonanom od 6. mája 1756 do jari 1760.

Jediný zachovaný exemplár je dnes v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave. Našiel sa na fare v Cíferi. Preložený je z latinského textu Vulgáty, pri prekladaní sa prihliadalo aj na hebrejské a grécke originály a české a poľské preklady. Preklad obsahuje množstvo vysvetľujúcich poznámok v latinskom jazyku na okrajoch jednotlivých strán. Text je zviazaný do dvoch zväzkov formátu A 4.

Kamaldulský preklad mal byť používaný aj ako lekcionár, krížikom sa v ňom totiž označuje začiatok a koniec každej lekcie a na konci je uvedený rozpis čítaní na celý cirkevný rok.[1]

Písaná je tzv. kamaldulskou slovenčinou. Text sa vyznačuje úsilím používať formy a výrazy bežnej slovenskej hovorenej reči, s výraznými západoslovenskými prvkami aj niektorými zaužívanými knižnými jazykovými prvkami českého pôvodu. Preklad je svedectvom vysokej duchovnej kultúry a jazykovej vyspelosti prostredia, v ktorom vznikol, je na vyspelej intelektuálnej, teologickej a jazykovej úrovni a úplne porovnateľný s inými súdobými či dovtedajšími prekladmi.

Začiatkom 21. storočia vyšla táto Biblia knižne ako faksimilné vydanie zásluhou nemeckého slavistu profesora Hansa Rotheho v edícii Biblia Slavica v Nemeckej spolkovej republike v dvoch zväzkoch (920 + 1063 strán). Obsahuje aj početné komentáre a štúdie.

Referencie

  1. Ján Ďurica SJ: Kamaldulská Biblia – prvý slovenský preklad v európskom kontexte. s. 12

Externé odkazy