Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 141 editací
d Karlov most, v zmysle zdrojov; typografia
Riadok 12: Riadok 12:
| Miesto úmrtia = [[Praha]]
| Miesto úmrtia = [[Praha]]
| Bydlisko = [[Praha]]
| Bydlisko = [[Praha]]
| Roky pôsobenia = 1672 – 1718
| Roky pôsobenia = 1672{{--}}1718
| Pôsobenie = [[sochárstvo|sochár]], [[rezbár]]
| Pôsobenie = [[sochárstvo|sochár]], [[rezbár]]
| Súvisiace články =
| Súvisiace články =
Riadok 21: Riadok 21:
[[File:Kno triton brokoff.jpg|thumb|Triton, zámecká záhrada, Klášterec nad Ohří]]
[[File:Kno triton brokoff.jpg|thumb|Triton, zámecká záhrada, Klášterec nad Ohří]]
[[File:Pieta Jan Brokoff Petrin 5947v.jpg|thumb|Pieta, 1695-96, Praha, Nemocnica Pod Petřínom]]
[[File:Pieta Jan Brokoff Petrin 5947v.jpg|thumb|Pieta, 1695-96, Praha, Nemocnica Pod Petřínom]]
[[File:Čtyři živly - země.JPG|thumb|Alegória Zeme, zo Štyroch elementov, Most - u radnice]]
[[File:Čtyři živly - země.JPG|thumb|Alegória Zeme, zo Štyroch elementov, Most – u radnice]]
[[Image:Charles Bridge St Barbara Margaret Elizabeth.jpg|thumb|Trojplastika Sv. Barbora, Sv. Margaréta a sv. Alžbeta, ([[Karolov most]], Praha - 1707]]
[[Image:Charles Bridge St Barbara Margaret Elizabeth.jpg|thumb|Trojplastika Sv. Barbora, Sv. Margaréta a sv. Alžbeta, ([[Karlov most]], Praha – 1707]]
'''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', alebo v dobovej transkripcii tiež ako '''Johann Brockoff''' a '''Jan Brokov''' (* [[23. jún]] [[1652]], [[Spišská Sobota]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]] – † [[28. december]] [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochárstvo|sochár]] a rezbár [[Karpatskí Nemci|karpatsko–nemeckého]] pôvodu, narodený v regióne [[Spiš (región)|Spiš]], na dnešnom severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]].
'''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', alebo v dobovej transkripcii tiež ako '''Johann Brockoff''' a '''Jan Brokov''' (* [[23. jún]] [[1652]], [[Spišská Sobota]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]] – † [[28. december]] [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochárstvo|sochár]] a rezbár [[Karpatskí Nemci|karpatsko–nemeckého]] pôvodu, narodený v regióne [[Spiš (región)|Spiš]], na dnešnom severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]].


Riadok 32: Riadok 32:


== Životné osudy a umelecká tvorba ==
== Životné osudy a umelecká tvorba ==
V roku 1675 Ján Brokoff počas svojej vandrovky prišiel prvýkrát do Prahy. V rokoch 1680 – 1682 pôsobil na hrade Ronsberg (južné Čechy). Pravdepodobne sa tu zrodila myšlienky odísť do Čiech natrvalo. Pracoval na rôznych miestach najmä v západných Čechách napríklad v rokoch 1682-1685 v Manětíne neďaleko Plzne. V roku 1682 konvertoval ku katolíckej viere. Po morovej epidémii, v roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na [[Národní (Praha)|Národní třídě]]. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne. V rokoch 1706-1709 realizoval niekoľko plastík pre bebediktínsky klaštor v Broumove.
V roku 1675 Ján Brokoff počas svojej vandrovky prišiel prvýkrát do Prahy. V rokoch 1680{{--}}1682 pôsobil na hrade Ronsberg (južné Čechy). Pravdepodobne sa tu zrodila myšlienky odísť do Čiech natrvalo. Pracoval na rôznych miestach najmä v západných Čechách napríklad v rokoch 1682{{--}}1685 v Manětíne neďaleko Plzne. V roku 1682 konvertoval ku katolíckej viere. Po morovej epidémii, v roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na [[Národní (Praha)|Národní třídě]]. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne. V rokoch 1706{{--}}1709 realizoval niekoľko plastík pre bebediktínsky klaštor v Broumove.


Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli zničené počas revolúcie roku [[1848]], ich torza sú dnes súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] v [[Národní muzeum|Národním muzeu]] v [[Praha|Prahe]].
Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karlov most|Karlovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli zničené počas revolúcie roku [[1848]], ich torza sú dnes súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] v [[Národní muzeum|Národním muzeu]] v [[Praha|Prahe]].


So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]], sú autormi [[inotaj|alegórie]] Siedmich slobodných umení na [[atika (na rímse)|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný [[oltár]] v kostole sv. Vojtecha [[Rád svätého Benedikta|benediktinského]] kláštora v [[Broumov (okres Náchod)|Broumove]] a ďalšie.
So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]], sú autormi [[inotaj|alegórie]] Siedmich slobodných umení na [[atika (na rímse)|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný [[oltár]] v kostole sv. Vojtecha [[Rád svätého Benedikta|benediktinského]] kláštora v [[Broumov (okres Náchod)|Broumove]] a ďalšie.
Riadok 49: Riadok 49:
* Štyri elementy, alegorické sochy prenesené pred Magistrát, Radničná ulice v [[Most]]e
* Štyri elementy, alegorické sochy prenesené pred Magistrát, Radničná ulice v [[Most]]e
* Pieta (1695), z Karlova mostu prenesená ku špitálu Pod Petřínem, Praha
* Pieta (1695), z Karlova mostu prenesená ku špitálu Pod Petřínem, Praha
* Pieta (kolem 1700), [[Mníšek pod Brdy]] - Skalka
* Pieta (kolem 1700), [[Mníšek pod Brdy]] – Skalka
* Sv. Václav vo vinici (okolo 1702), z vinice pod Vyšehradom prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
* Sv. Václav vo vinici (okolo 1702), z vinice pod Vyšehradom prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
* Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), [[Broumov]]
* Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), [[Broumov]]
Riadok 81: Riadok 81:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:33S7-9R7S-94X4?i=71&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] - evanjelická farnosť [[Spišská Sobota]]; pokrstený ako Johannes Brokoff
* [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:33S7-9R7S-94X4?i=71&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] – evanjelická farnosť [[Spišská Sobota]]; pokrstený ako Johannes Brokoff
{{DEFAULTSORT:Brokoff Jan}}
{{DEFAULTSORT:Brokoff Jan}}
[[Kategória:Narodenia v 1652]]
[[Kategória:Narodenia v 1652]]

Verzia z 18:58, 24. jún 2020

Ján Brokoff
Základné informácie
Rodné meno Johann Brokoff
Narodenie 23. jún 1652
Spišská Sobota, Uhorsko, (dnes miestna časť mesta Poprad, Slovensko)
Bydlisko Praha
Úmrtie 28. december 1718 (66 rokov)
Praha
Pôsobenie sochár, rezbár
Roky pôsob. 1672 – 1718
Vplyv Pavol Gross starší
Jan Nepomucky,Karlov most, 1683
Triton, zámecká záhrada, Klášterec nad Ohří
Pieta, 1695-96, Praha, Nemocnica Pod Petřínom
Alegória Zeme, zo Štyroch elementov, Most – u radnice
Trojplastika Sv. Barbora, Sv. Margaréta a sv. Alžbeta, (Karlov most, Praha – 1707

Ján Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, alebo v dobovej transkripcii tiež ako Johann Brockoff a Jan Brokov (* 23. jún 1652, Spišská Sobota, Uhorsko, dnes Slovensko – † 28. december 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár karpatsko–nemeckého pôvodu, narodený v regióne Spiš, na dnešnom severovýchodnom Slovensku.

Rodinné zázemie

Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja Brokoffa. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári. Syn Anton Šebastián Brokoff bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do Čiech.

Štúdiá

Nizšie školy vychodil vo svojom rodisku. Od roku 1672 na vandrovkách. Výučný list rezbára získal pravdepodobne v Regensburgu.

Životné osudy a umelecká tvorba

V roku 1675 Ján Brokoff počas svojej vandrovky prišiel prvýkrát do Prahy. V rokoch 1680 – 1682 pôsobil na hrade Ronsberg (južné Čechy). Pravdepodobne sa tu zrodila myšlienky odísť do Čiech natrvalo. Pracoval na rôznych miestach najmä v západných Čechách napríklad v rokoch 1682 – 1685 v Manětíne neďaleko Plzne. V roku 1682 konvertoval ku katolíckej viere. Po morovej epidémii, v roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne. V rokoch 1706 – 1709 realizoval niekoľko plastík pre bebediktínsky klaštor v Broumove.

Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karlovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli zničené počas revolúcie roku 1848, ich torza sú dnes súčasťou zbierok Lapidária v Národním muzeu v Prahe.

So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmich slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.

Dielo

  • Sv. Ján Nepomucký (1681-82), Karlov most, Praha
  • Sv. Ján Nepomucký (1682), kostel sv. Jána Na Skalke, Praha
  • Sv. Vít ( 1684-85), cintorínsky kostol sv. Barbory, Manětín
  • Saturnov kozub (1689-90), zámok Libochovice
  • Sv. Vít (1692), kostol Nanebovzatia Panny Márie,Tachov
  • Triton, kašna v zámeckej záhrade, Klášterec nad Ohří
  • Pieta na morovom stĺpu, Jirkov u Chomutova
  • Sv. Ján Nepomucký, na moste, Jirkov u Chomutova
  • Štyri elementy, alegorické sochy prenesené pred Magistrát, Radničná ulice v Moste
  • Pieta (1695), z Karlova mostu prenesená ku špitálu Pod Petřínem, Praha
  • Pieta (kolem 1700), Mníšek pod Brdy – Skalka
  • Sv. Václav vo vinici (okolo 1702), z vinice pod Vyšehradom prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
  • Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), Broumov
  • sochy na hlavnom oltári, benediktínsky kostel sv. Vojtecha, Broumov
  • Kristov krst (1706), torzo z Karlova mostu prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
  • Sv. Josef (1706-07), Karlov most, Praha (zničené)
  • Sv. Barbora, Margaréta a Alžbeta (1709), Karlov most, Praha (dielňa so synmi)
  • Sv. František Borgia (1710), Karlov most, Praha (dielňa: so synmi)

Pamätná tabuľa

Na dome č. 1165 v Spišskej Sobote je umiestnená bronzová pamätná tabuľa, pripomínajúca jeho miesto narodenia, odhalená v roku 1985, jej autorom je popradský umelec Imrich Svitana.

Literatúra

  • Pollak Oskar: Johann und Ferdinand Maximilian Brokoff, Ein Beitrag zur Geschichte der österreichischen Barockplastik. Prag, Calve, 1846
  • Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník, I. zväzok, A–D, Martin 1989
  • Kolektív autorov: Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918, Praha 1992
  • Blažíček, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (tu predovšetkým kapitola Léta učení a studia)
  • Vošahlíková Pavla a kol.: Biografický slovník českých zemí, 7. sešit, Praha 2007

Referencie

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Brokoff na českej Wikipédii.

 Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Brokoff&oldid=7052912“