Maria Curieová-Skłodowská: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Opravený preklep v dátume narodenia manžela
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d to je dátum sobáša
Značka: vrátenie
Riadok 24: Riadok 24:
| Štátna príslušnosť = Poľsko <small>(narodením)</small> <br /> Francúzsko <small>(sobášom)</small>
| Štátna príslušnosť = Poľsko <small>(narodením)</small> <br /> Francúzsko <small>(sobášom)</small>
| Miesto pobytu =
| Miesto pobytu =
| Manžel = [[Pierre Curie]] (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 1859{{--}}† 1906)
| Manžel = [[Pierre Curie]] (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 1895{{--}}† 1906)
| Partner =
| Partner =
| Deti = [[Irène Joliotová-Curiová]] (* 1897{{--}}† 1956) <br /> [[Ève Curiová]] (* 1904{{--}}† 2007)
| Deti = [[Irène Joliotová-Curiová]] (* 1897{{--}}† 1956) <br /> [[Ève Curiová]] (* 1904{{--}}† 2007)

Verzia z 07:29, 7. júl 2020

Marie Curiová
rod. Maria Salomea Skłodowska
chemička, fyzička
Maria Curieová-Skłodowská
Dielo
Významné práceParížska univerzita
Alma materParížska univerzita
ESPCI
Významní profesoriGabriel Lippmann
Významní študentiAndré-Louis Debierne, Óscar Moreno, Marguerite Catherine Perey
Ocenenia
Nobelova cena za fyziku (1903)
Davyho medaila (1903)
Matteucciho medaila (1904)
Medaila Elliotta Cressona (1909)
Albertova medaila (1910)
Nobelova cena za chémiu (1911)
Cena Willarda Gibbsa (1921)
Osobné informácie
Narodenie7. november 1867
Varšava, Poľsko – súčasť Ruska
Úmrtie4. júl 1934 (66 rokov)
Passy, Francúzsko
Štátna príslušnosťPoľsko (narodením)
Francúzsko (sobášom)
ManželPierre Curie ( 1895 – † 1906)
DetiIrène Joliotová-Curiová (* 1897 – † 1956)
Ève Curiová (* 1904 – † 2007)
PodpisMaria Curieová-Skłodowská, podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Maria Curieová-Skłodowská
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsMaria Curieová-Skłodowská
(multimediálne súbory na commons)
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Marie Curiová, rodená Maria Salomea Skłodowska,[1] (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.

Meno

Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako Maria Skłodowska, dnes sa medzinárodne píše aj ako Marie Curie-Skłodowska, v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie. Vo svete je však známa pod menom Madam Curie.

Po slovensky sa používa tvar Marie/Maria/Mária Curie/Curiová, rodená Sklodowská, resp. Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská/Curiová-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu.

Úspechy

K jej najväčším úspechom patrí:

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity na svete.

Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curie za výskumy javu nazývaného rádioaktivita, ktorý objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.

Štúdiá na Sorbonne

V roku 1891 Skłodowska urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.

Rádium a polónium

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou. Roku 1897 sa im narodila dcéra Irène (tiež neskoršia nositeľka Nobelovej ceny).

Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť prácnu tému – zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debiernea, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.

Laboratórium na Sorbonne

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Pierrovi miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila druhú dcéru Evu (1904).[2] . Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa Maria stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

Ústav pre rádium

V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliotová-Curiová a jej zať Frédéric Joliot-Curie.

1. svetová vojna

Počas prvej svetovej vojny sa Curiová stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.

Po vojne

Po vojne Curiová naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curiovej na ústave tiež dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Marie Curiová sfárala do bane Svornost v Jáchymove.

Marie Curiová zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.

V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.

Referencie

  1. Marie Curie na Encyclopædia Britannica
  2. Maria Skłodowska-Curie - pierwsza kobieta z Noblem. Polskieradio.pl, 2014-11-07. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Curie-Skłodowská na českej Wikipédii.