Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
d úprava citácie |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Stolica''' alebo '''šľachtická župa'''<ref name=" |
'''Stolica''' alebo '''šľachtická župa'''<ref name="DS"/>{{rp|263}} je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska v roku [[1918]] a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849. |
||
Išlo o jednotky [[šľachta|šľachtickej]] samosprávy<ref name="LSD"/>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli [[Kráľ (panovník)|kráľovskými]] jednotkami<ref name="ES"/> a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol [[župan (funkcia)|župan]] (od 15. storočia hlavný župan) a [[podžupan]]. |
Išlo o jednotky [[šľachta|šľachtickej]] samosprávy<ref name="LSD"/>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli [[Kráľ (panovník)|kráľovskými]] jednotkami<ref name="ES"/> a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol [[župan (funkcia)|župan]] (od 15. storočia hlavný župan) a [[podžupan]]. |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť, rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/> |
V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť, rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/> |
||
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovská]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref name=" |
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovská]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref name="DS"/>{{rp|347-348}} |
||
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe odlišným tempom, pričom prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref name="SnS"/> |
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe odlišným tempom, pričom prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref name="SnS"/> |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
{{referencie|refs= |
{{referencie|refs= |
||
<ref name=" |
<ref name="DS">{{Citácia knihy |
||
| editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] |
| editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] |
||
| titul = Dejiny Slovenska |
| titul = Dejiny Slovenska |
||
| Riadok 26: | Riadok 26: | ||
| rok = 1986 |
| rok = 1986 |
||
| počet strán = 534 |
| počet strán = 534 |
||
| strany = |
| strany = |
||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
| Riadok 55: | Riadok 55: | ||
| počet strán = 792 |
| počet strán = 792 |
||
| strany = 604{{--}}605 |
| strany = 604{{--}}605 |
||
}}</ref> |
|||
<ref name="DS_2">{{Citácia knihy |
|||
| editori = Samuel Cambel |
|||
| titul = Dejiny Slovenska |
|||
| zväzok = I : (do roku 1526) |
|||
| vydanie text = Vyd. 1. |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = Veda |
|||
| rok = 1986 |
|||
| počet strán = 534 |
|||
| strany = 347{{--}}348 |
|||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
Verzia z 09:21, 7. júl 2020
Stolica alebo šľachtická župa[1]:263 je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy[2], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami[3] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
História
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť, rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.[2]
Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovská a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.[1]:347-348
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe odlišným tempom, pričom prvé stolice vznikli v 13. storočí.[4]
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.
V Uhorsku sa postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami toto členenie pretrvalo až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.
Referencie
- ↑ a b Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s.
- ↑ a b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329 – 330.
- ↑ stolica. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 604 – 605.
- ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.