Anarchokapitalizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Upravenie historických chýb, doplnenie na základe českej Wikipédie.
Jastrabec (diskusia | príspevky)
definícia
Riadok 1: Riadok 1:
{{anarchizmus}}
{{anarchizmus}}
'''Anarchokapitalizmus''' je smer [[Anarchizmus|anarchizmu]], ktorý presadzuje úplné odstránenie [[štát]]u, spravidla definovaného [[Max Weber|Weberovsky]] ako „monopol na legitímne použitie násilia na danom území“, a úplné nahradenie jeho funkcií [[Voľný trh|voľným trhom]]. Za autora pojmu ''anarchokapitalizmus'' sa pokladá americký ekonóm [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej školy]] [[Murray Rothbard]].<ref>[https://books.google.sk/books?id=cNSSDwAAQBAJ&pg=PA34 Anarcho-capitalism] [online]. In ABJORENSEN, Norman. ''Historical dictionary of democracy''. Lanham, MD : Rowman & Littlefield, 2019 [cit. 2020-07-21]. ISBN 9781538120743, p. 34.</ref>
'''Anarchokapitalizmus''' je smer [[Anarchizmus|anarchizmu]], ktorý zdôrazňuje [[súkromné vlastníctvo]] a z neho plynúce prirodzené práva považuje za kľúčové pre realizáciu slobodnej bezštátnej spoločnosti. S vlastným majetkom má slobodný jedinec právo ľubovoľne nakladať do takej miery, aby neohrozil zdravie a vlastníctvo iných jedincov, čo je základom [[Voľný trh|slobodného trhu]], ktorý by nemal byť nikým [[Regulácia|regulovaný]].

[[Súbor:Flag of Anarcho-capitalism.svg|vľavo|náhľad|Vlajka anarchokapitalizmu]]
Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity [[Štát|štátu]] sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť?
Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity [[Štát|štátu]] sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť?


Riadok 14: Riadok 14:


Spoločným východiskom oboch smerov je individuálna sloboda a pojatie prirodzeného práva.
Spoločným východiskom oboch smerov je individuálna sloboda a pojatie prirodzeného práva.

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Zdroj ==
== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Anarchokapitalismus}}
*{{Preklad|cs|Anarchokapitalismus}}

[[Kategória:Anarchokapitalizmus| ]]
[[Kategória:Anarchokapitalizmus| ]]
[[Kategória:Anarchizmus]]
[[Kategória:Anarchizmus]]

Verzia z 08:29, 21. júl 2020

Anarchizmus
Školy anarchizmu
Anarchokomunizmus
Anarchokolektivizmus
Anarchosyndikalizmus
Anarchofeminizmus
Anarchoindividualizmus
Anarchoprimitivizmus
Anarchokapitalizmus
Ekoanarchizmus
Zelený anarchizmus (environmentálny)
Kresťanský anarchizmus
Infoanarchizmus
Anarchopacifizmus
Mutualizmus
Anarchizmus bez prívlastkov
Anarchosocializmus
Významní myslitelia
Max Stirner · William Godwin · Josiah Warren · Lysander Spooner · Johann Most · Pierre Joseph Proudhon · Michail Alexandrovič Bakunin · Henry David Thoreau · Piotr Alexejevič Kropotkin · Errico Malatesta · Benjamin Tucker · Emma Goldmanová · Alexander Berkman · Émile Armand · Murray Bookchin · Noam Chomsky · John Zerzan · Nestor Ivanovyč Machno
Súvisiace články
Parížska komúna
Kronštadtská vzbura
Španielska revolúcia
Anarchistické symboly
Anarchistický čierny kríž
Jurská federácia
Squatting
z  d  u

Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý presadzuje úplné odstránenie štátu, spravidla definovaného Weberovsky ako „monopol na legitímne použitie násilia na danom území“, a úplné nahradenie jeho funkcií voľným trhom. Za autora pojmu anarchokapitalizmus sa pokladá americký ekonóm rakúskej školy Murray Rothbard.[1]

Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity štátu sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť?

Pojem anarchokapitalizmus použil už v druhej polovici 20. storočia ekonóm Murray Rothbard, ktorý bol predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy, a ktorý prehlásil: "Kapitalizmus je vrcholné vyjadrenie anarchizmu a anarchizmus je vrcholné vyjadrenie kapitalizmu. Nielen, že sú kompatibilné, ale nemôžete skutočne mať jedno bez druhého. Pravý anarchizmus bude kapitalizmom a pravý kapitalizmus bude anarchizmom." Za zakladateľa anarchokapitalizmu je považovaný holandský ekonóm pôsobiaci vo Francúzsku v 19. storočí - Gustave de Molinari. Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. David D. Friedman a Hans-Hermann Hoppe.

Anarchokapitalisti často uvádzajú ako príklad fungujúcej anarchistickej spoločnosti stredoveký Island.

Anarchokapitalizmus a klasický liberalizmus

Liberalizmus stavia slobodu jednotlivca na prvé miesto. Každý jednotlivec má podľa téz prirodzeného práva zaručené právo na život, slobodu a majetok. Trh je len miestom stretávania sa záujmov jednotlivcov, pôsobením "neviditeľnej ruky trhu" dochádza k naplneniu individuálnych záujmov.

Aj tak však klasickí liberáli uznávajú určitý význam štátu - hoci je na úkor osobnej slobody, tak je nutnosťou pre zachovanie prirodzených práv. Anarchokapitalisti odmietajú akúkoľvek formu donucovania v podobe štátu a týmto sa zároveň stotožňujú s jednou zo základných myšlienok anarchizmu, nakoľko je absencia štátu primárnym rozličovacím znakom od ostatných politických doktrín. Anarchokapitalisti ale uznávajú dobrovoľný štát, ktorý by fungoval ako forma inštitúcie na voľnom trhu a pozostával by v dobrovoľnej občiasnkej účasti, dobrovoľnom platení daní a pod., čo zase neuznáva väčšina ostatných anarchistických smerov a už len samotné slovo anarchokapitalizmus považujú za oxymoron. Ideologicky najbližším liberálnym smerom k anarchokapitalizmu je minarchizmus.

Spoločným východiskom oboch smerov je individuálna sloboda a pojatie prirodzeného práva.

Referencie

  1. Anarcho-capitalism [online]. In ABJORENSEN, Norman. Historical dictionary of democracy. Lanham, MD : Rowman & Littlefield, 2019 [cit. 2020-07-21]. ISBN 9781538120743, p. 34.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anarchokapitalismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).