Haldaneova dilema: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 20 bajtov ,  pred 1 rokom
chýba zhrnutie úprav
(Vytvorená stránka „thumb| J.B.S.Haldane-genetik a evolučný biológ '''Haldaneova dilema''' je označenie pre prekvapujúci výsledok matematického modelu, ktor…“)
Značky: nový článok bez náležitostí umiestnenie šablóny Preklad sekcia Referencie
 
[[File: Haldane.jpg |thumb| J.B.S.Haldane-genetik a evolučný biológ]]
 
'''Haldaneova dilema''' je označenie pre prekvapujúci výsledok matematického modelu, ktorým sa významný evolučný biológ [[J.B.S.Haldane]] snažil určiť počet generácií organizmu potrebný na rozšírenie a zafixovanie jednej, zvýhodňujúcej, vlastnosti (génu[[gén]]u) v populácii. Výsledok ku ktorému dospel bol približne 300 generácii. Pri organizmoch s dlhým vývojom potomstva až po reprodukčný vek (napr. človek) a početne vysokým obsahom génov, to znamená, že na jeho evolučný vývoj nutne treba pomerne veľa času. Ten však musí harmonizovať s časom, aký pripúšťa datovanie vykopaných nálezov. Haldane bol prekvapený týmto číslom aj implikáciami, čo z toho vznikajú, ale očakával, že po „drastickej uprave“ tohto modelu v budúcnosti - započítaním vplyvov, čo on neuvažoval – sa tento [[paradox]] vyrieši. V súčasnosti jeho dilema je stále predmetom diskusií a sporov. Hlavne zástancovia kreacionizmu ju často menujú ako jednu z vážnych výziev pre makroevolučnú teóriu. Hoci sa vyskytli štúdie naznačujúce prijateľnjšie (rýchlejšie) tempo evolúcie organizmov, neboli úplne prijaté v biologických kruhoch a túto otázku považujú stále za otvorenú výskumu.<ref>Haldane, J.B.S., "The Cost of Natural Selection", J. Genet. 55:511–524, 1957. http://www.blackwellpublishing.com/ridley/classictexts/haldane2.pdf</ref><ref>Haldane's dilemma http://creationwiki.org/Haldane's_Dilemma</ref> <ref>Nunney, Leonard, "The cost of natural selection revisited", Ann. Zool. Fennici. 40:185–194, 2003 http://www.sekj.org/PDF/anz40-free/anz40-185.pdf</ref><ref>Grant, Verne & Flake, Robert, "Solutions to the Cost-of-Selection Dilemma", Proc Natl Acad Sci U S A. 71(10): 3863–3865, Oct. 1974. http://www.pubmedcentral.nih.gov/pagerender.fcgi?tool=pmcentrez&artid=434284&pageindex=1</ref>
 
==Matematický model==
 
Na odhad rýchlosti fixácie novátorského génu v populácii využil klasickú schému mendelovského[[mendel]]ovského kríženia dvoch nezávislých znakov (alel) a (neexistovali počítačové simulácie) približné matematické odhady potrebných pravdepodobností pre prežitie organizmov v populácii.
 
==Pôvod pojmu==
 
Tento pojem prvýkrát použil [[paleontológ]] Leigh Van Valen v štúdii „Haldane's dilemma, evolutionary rates and heterosis“ v roku 1963. Upozornil na paradox, že rýchlejšia fixácia novátorského génu v populáciii, vyžaduje rýchlejšie vyhynutie tých, ktorí tento gén nemajú.<ref>Van Valen, Leigh, "Haldane's Dilemma, evolutionary rates, and heterosis", Amer. Nat. 47:185–190, 1963.</ref>
 
==Pozri aj==
409

úprav

Navigačné menu