Haldaneova dilema: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d pridaná Kategória:Matematické modelovanie pomocou použitia HotCat |
||
| Riadok 22: | Riadok 22: | ||
[[Kategória:Evolučná biológia]] |
[[Kategória:Evolučná biológia]] |
||
[[Kategória:Matematické modelovanie]] |
|||
Aktuálna revízia z 06:31, 25. august 2020
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Haldaneova dilema je označenie pre prekvapujúci výsledok matematického modelu, ktorým sa významný evolučný biológ J. B. S. Haldane snažil určiť počet generácií organizmu potrebný na rozšírenie a zafixovanie jednej, zvýhodňujúcej, vlastnosti (génu) v populácii. Výsledok ku ktorému dospel bol približne 300 generácii. Pri organizmoch s dlhým vývojom potomstva až po reprodukčný vek (napr. človek) a početne vysokým obsahom génov, to znamená, že na jeho evolučný vývoj nutne treba pomerne veľa času. Ten však musí harmonizovať s časom, aký pripúšťa datovanie vykopaných nálezov. Haldane bol prekvapený týmto číslom aj implikáciami, čo z toho vznikajú, ale očakával, že po „drastickej úprave“ tohto modelu v budúcnosti - započítaním vplyvov, čo on neuvažoval – sa tento paradox vyrieši. V súčasnosti jeho dilema je stále predmetom diskusií a sporov. Hlavne zástancovia kreacionizmu ju často menujú ako jednu z vážnych výziev pre makroevolučnú teóriu. Hoci sa vyskytli štúdie naznačujúce prijateľnejšie (rýchlejšie) tempo evolúcie organizmov, neboli úplne prijaté v biologických kruhoch a túto otázku považujú stále za otvorenú výskumu.[1][2][3][4]
Matematický model[upraviť | upraviť zdroj]
Na odhad rýchlosti fixácie novátorského génu v populácii využil klasickú schému mendelovského kríženia dvoch nezávislých znakov (alel) a (neexistovali počítačové simulácie) približné matematické odhady potrebných pravdepodobností pre prežitie organizmov v populácii.
Pôvod pojmu[upraviť | upraviť zdroj]
Tento pojem prvýkrát použil paleontológ Leigh Van Valen v štúdii „Haldane's dilemma, evolutionary rates and heterosis“ v roku 1963. Upozornil na paradox, že rýchlejšia fixácia novátorského génu v populácii, vyžaduje rýchlejšie vyhynutie tých, ktorí tento gén nemajú.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Haldane, J.B.S., "The Cost of Natural Selection", J. Genet. 55:511–524, 1957. http://www.blackwellpublishing.com/ridley/classictexts/haldane2.pdf
- ↑ Haldane's dilemma http://creationwiki.org/Haldane's_Dilemma
- ↑ Nunney, Leonard, "The cost of natural selection revisited", Ann. Zool. Fennici. 40:185–194, 2003 http://www.sekj.org/PDF/anz40-free/anz40-185.pdf
- ↑ Grant, Verne & Flake, Robert, "Solutions to the Cost-of-Selection Dilemma", Proc Natl Acad Sci U S A. 71(10): 3863–3865, Oct. 1974. http://www.pubmedcentral.nih.gov/pagerender.fcgi?tool=pmcentrez&artid=434284&pageindex=1
- ↑ Van Valen, Leigh, "Haldane's Dilemma, evolutionary rates, and heterosis", Amer. Nat. 47:185–190, 1963.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haldane's dilemma na anglickej Wikipédii.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Haldane, J.B.S., "The Cost of Natural Selection", J. Genet. 55:511–524, 1957. [1]
- Van Valen, Leigh, "Haldane's Dilemma, evolutionary rates, and heterosis", Amer. Nat. 47:185–190, 1963.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Haldane's dilemma - creationwiki.org
- Nunney, Leonard, "The cost of natural selection revisited", Ann. Zool. Fennici. 40:185–194, 2003