Vreckaté huby: Rozdiel medzi revíziami

	Vreckaté huby
	; Sarcoscypha austriaca
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi)
Oddelenie	vreckaté huby (Ascomycota)
Vedecký názov
	Ascomycota
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:33, 26. august 2020

Vreckaté huby^[1] (iné názvy: huby vreckaté^[2], askomycéty^[3], vreckatovýtrusné (huby)^[4], huby vreckatovýtrusné^[5]^[6], staršie vreckovýtrusné (huby), staršie huby vreckovýtrusné^[6]^[7]; lat. Ascomycota, staršie Ascomycotina, staršie Ascomycetes) sú druhovo najpočetnejší veľký taxón (v závislosti od autora konkrétne: oddelenie, kmeň, trieda a pod.) húb (Fungi).

Obsahuje asi 32 000 známych druhov, čo je 50-60 % známych taxónov húb. Ich spoločným znakom je tvorba tzv. vreciek (ascus), v ktorých sa vytvárajú spóry askospóry, obvykle 8 v jednom vrecku. Ďalším charakteristickým znakom sú perforované priehradky medzi bunkami mycélia, umožňujúce migráciu cytoplazmy a cytoplazmatických štruktúr, vrátane jadier.

Niektoré vreckaté huby majú formu kvasiniek, u väčšiny druhov je však stielka tvorená hýfami. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí plodnice. Plodnice sa nazývajú askokarpy alebo askomatá. Rozmnožovanie môže byť pohlavné a nepohlavné, pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť saprofytické, môžu žiť v symbióze s drevinami, alebo parazitovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre pekárenský a potravinársky priemysel. Rod Penicilium sa využíva vo farmaceutickom priemysle, pretože vytvára antibiotiká.

Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 chromozómovú sadu) a ich vzniku predchádza meióza a následne mitóza. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné mycélium. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne fragmentáciou. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (antherídium) a samičie (ascogon) gametangiá. Ascogon má výbežok zvaný trichogýn, ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne karyogamia a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.

Väčšina známych lichenizovaných húb patrí práve do tohto oddelenia.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vreckaté huby
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vreckaté huby

Zdroje

↑ huby. In: Encyclopaedia Beliana 6, S. 268
↑ rastlina.In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor, 1982, S. 509
↑ rastlina. In: Encyklopédia medicíny
↑ Slovenské knihy. [s.l.] : [s.n.], 1954. 252 s. S. 42.
↑ unipo.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.
↑ ^a ^b NOVACKÝ, A. Jozef Vido: Huby našich hôr a lúk, Štátne telovýchovné nakladateľstvo, Bratislava 1955, str. 110, Kčs 39,50. In: Slovenské odborné názvoslovie 1956, č. 3 [1] S. 94-95
↑ VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. [s.l.] : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 7.

[1] uby. In: Encyclopaedia Beliana 6, S. 268

[2] rastlina.In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor, 1982, S. 509

[3] rastlina. In: Encyklopédia medicíny

[4] Slovenské knihy. [s.l.] : [s.n.], 1954. 252 s. S. 42.

[5] unipo.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.

[Novacký-6] NOVACKÝ, A. Jozef Vido: Huby našich hôr a lúk, Štátne telovýchovné nakladateľstvo, Bratislava 1955, str. 110, Kčs 39,50. In: Slovenské odborné názvoslovie 1956, č. 3 [1] S. 94-95

[7] VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. [s.l.] : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 7.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

@@ Riadok 18: / Riadok 18: @@
 Obsahuje asi 32 000 známych [[druh (taxonómia)|druhov]], čo je 50-60 % známych [[taxón]]ov húb. Ich spoločným znakom je tvorba tzv. vreciek (''ascus''), v ktorých sa vytvárajú [[spóra|spóry]] [[askospóra|askospóry]], obvykle 8 v jednom vrecku. Ďalším charakteristickým znakom sú perforované priehradky medzi [[bunka]]mi mycélia, umožňujúce migráciu [[cytoplazma|cytoplazmy]] a cytoplazmatických štruktúr, vrátane [[bunkové jadro|jadier]].
-[[fylogenéza|Fylogeneticky]] staršie vreckaté huby majú formu [[kvasinka|kvasiniek]], u fylogeneticky mladších druhov je [[stielka]] tvorená [[hýfa]]mi. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí [[plodnica|plodnice]]. Plodnice sa nazývajú ''askokarpy'' alebo ''askomatá''. [[Rozmnožovanie]] môže byť [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavné]] a [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavné]], pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť [[saprofyt]]ické, môžu žiť v symbióze s [[drevina]]mi, alebo [[parazit]]ovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre [[pekárenský priemysel|pekárenský]] a [[potravinársky priemysel]]. Rod ''[[Penicilium]]'' sa využíva vo [[farmaceutický priemysel|farmaceutickom priemysle]], pretože vytvára [[antibiotiká]].
+Niektoré vreckaté huby majú formu [[kvasinka|kvasiniek]], u väčšiny druhov je však [[stielka]] tvorená [[hýfa]]mi. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí [[plodnica|plodnice]]. Plodnice sa nazývajú ''askokarpy'' alebo ''askomatá''. [[Rozmnožovanie]] môže byť [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavné]] a [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavné]], pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť [[saprofyt]]ické, môžu žiť v symbióze s [[drevina]]mi, alebo [[parazit]]ovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre [[pekárenský priemysel|pekárenský]] a [[potravinársky priemysel]]. Rod ''[[Penicilium]]'' sa využíva vo [[farmaceutický priemysel|farmaceutickom priemysle]], pretože vytvára [[antibiotiká]].
 Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 [[chromozóm]]ovú sadu) a ich vzniku predchádza [[meióza]] a následne [[mitóza]]. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné [[mycélium]]. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne [[fragmentácia|fragmentáciou]]. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (''antherídium'') a samičie (''ascogon'') [[gametangium|gametangiá]]. Ascogon má výbežok zvaný ''trichogýn'', ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne [[karyogamia]] a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.