42 967
úprav
d (preklepy) |
d (→Dejiny použitia: fix) |
||
Pred [[19. storočie|19. storočím]] táto taktika s drobnými modifikáciami dominovala bojovým poliam (hoc aj vtedy mohla viesť ku katastrofe – pozri [[bitka pri Kannách]] či [[bitka pri Kreščaku]]), no s rozvojom palných zbraní jej význam stále klesal. Na začiatku 19. storočia bola rýchlo potlačovaná v prospech nápaditejších manévrovacích a obchvatných spôsobov boja a na konci [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]] už bola až na výnimky považovaná vyslovene za akt neschopnosti a bezradnosti veliteľa a stále častejšie bola označovaná ako samovražedná.
Ak pred 19. storočím bol považovaný frontálny útok, ktorý skončil katastrofou akosi zo svojej vlastnej prirodzenosti, za výnimku, od 19. storočia je to naopak a úspešné použitie frontálneho útoku je teraz považované za malý zázrak, ktorý sa nezaobíde bez špecifických podmienok. Popri výnimočných úspešných akciách ([[bitka pri Isandlwane]]) sa tu objavujú prvé debakle ([[bitka pri Gettysburgu]]) signalizujúce koniec frontálneho útoku ako jednoduchej všeobecne použiteľnej metódy. Definitívny koniec tejto taktiky ohlásila [[Prvá svetová vojna]] a masové rozšírenie [[guľomet]]ov. Napriek tomu sa objavila aj na bojiskách [[druhá svetová vojna|
Frontálny útok z vojenskej taktiky ale sotva vymizne. Aj v súčasnosti sa používa na účely spomenuté vyššie, oproti minulosti sa však charakter bojových operácii zmenil natoľko, že k strategickému frontálnemu útoku na úrovní frontov sa už armády nepúšťajú.
|