Vostok 4: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
doplnenie |
||
| Riadok 26: | Riadok 26: | ||
}} |
}} |
||
'''Vostok 4''' ({{vjz|rus|Восток-4}}) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] pilotovaný [[kozmický let|kozmický let]] v rámci [[program Vostok|programu Vostok]]. Vostok 4 vyštartoval [[12. august]]a [[1962]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval Vostok 3 s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované [[kozmická loď|kozmické lode]] súčasne, čo umožnilo sovietskemu [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacemu stredisku]] naučiť sa zvládnuť aj takýto scenár. Popovič zotrval na obežnej dráhe takmer tri dni a potom úspešne pristál na [[padák]]u. |
'''Vostok 4''' ({{vjz|rus|Восток-4}}) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] pilotovaný [[kozmický let|kozmický let]] v rámci [[program Vostok|programu Vostok]]. Vostok 4 vyštartoval [[12. august]]a [[1962]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované [[kozmická loď|kozmické lode]] súčasne, čo umožnilo sovietskemu [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacemu stredisku]] naučiť sa zvládnuť aj takýto scenár. Popovič zotrval na obežnej dráhe takmer tri dni a potom úspešne pristál na [[padák]]u. |
||
== Posádka == |
== Posádka == |
||
| Riadok 40: | Riadok 40: | ||
== Údaje o kozmickej lodi == |
== Údaje o kozmickej lodi == |
||
Vostok 4 (podľa katalógu [[Committee on Space Research|COSPAR]] 1962-037A) bola jednomiestna [[kozmická loď]] dlhá 5 [[meter|metrov]] s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 728 [[kilogram|kg]]. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 179,8 – 236,7 [[kilometer|km]] nad povrchom [[Zem]]e. |
Vostok 4 (podľa katalógu [[Committee on Space Research|COSPAR]] 1962-037A) bola jednomiestna [[kozmická loď]] dlhá 5 [[meter|metrov]] s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 728 [[kilogram|kg]]. Dosiahla [[obežná dráha|obežnej dráhy]] vo výške 179,8 – 236,7 [[kilometer|km]] nad povrchom [[Zem]]e. |
||
== Priebeh letu == |
== Priebeh letu == |
||
| ⚫ | Vostok 4 vyštartoval takmer deň po [[Vostok 3|Vostoku 3]], v nedeľu [[12. august]]a [[1962]] o 11:02:33 moskovského času (13:02:33 miestneho času a 08:02:33 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]), pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Vostok (nosná raketa)|Vostok-K]] z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstanu]], ktorý bol vtedy súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Na palube lode Vostok 4 bol [[kozmonaut]] [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]]. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Vostok 4 sa dostal na dráhu vo výške 179,8 – 236,7 km nad povrchom.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zak | meno = Anatolij | autor = | odkaz na autora = | titul = Vostok-3 and Vostok-4 missions | url = http://www.russianspaceweb.com/vostok3.html | vydavateľ = russianspaceweb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
||
| ⚫ | |||
{{citát|Nasledujúci deň som štartoval ja. Vyšiel som na obežnú dráhu a okamžite uvidel jeho loď. Boli sme od seba štyri kilometre. Andrej začal: ‚Berkut, Berkut, ja – Sokol. Ako ma počuješ?‘ Kričím mu: ‚Ahoj, Andrej! Nielenže ťa počujem, ale ťa aj vidím! Letíš vpravo odo mňa ako malý mesiac.‘|Z rozhovoru s Pavlom Popovičom}} |
|||
| ⚫ | Vostok 4 vyštartoval deň po Vostoku 3, v nedeľu [[12. august]]a [[1962]] o 11:02:33 moskovského času (08:02:33 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]), pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Vostok (nosná raketa)|Vostok-K]] z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstanu]], ktorý bol vtedy súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Na palube lode Vostok 4 bol [[kozmonaut]] [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]]. |
||
| ⚫ | |||
Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi kozmickými loďami bola približne 6 kilometrov. Vostoky však nemohli meniť charakteristiky obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Počas misie čiastočne zlyhal systém pre podporu života, keď teplota v kabíne klesla na 10 °C. Let bol ukončený o jeden deň skôr, po nedorozumení s pozemným strediskom, ktoré si myslelo, že Popovič im zadal kódové slovo pre skorší návrat. Kozmonaut pozemnému stredisku hlásil, že pozoruje [[búrka|búrku]]. Slovo „búrka“ (''groza'') však bolo kódové slovo, ktorým sa označoval stav nevoľnosti a zvracanie. V takejto situácii sa vyžadoval návrat na Zem pri najbližšej možnej príležitosti (keď obežná dráha kozmickej lode viedla cez územie ZSSR). V komunikačnom okne nad Sovietskym zväzom sa kompetentní začali Popoviča čoraz intenzívnejšie pýtať na charakter a intenzitu spomínanej „búrky“. Kozmonaut ale nerozumel, čo od neho žiadajú a nerozumel, prečo sú všetci rozrušení kvôli búrke nad [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]]. Štátna komisia medzitým už rozhodla o predčasnom ukončení letu kvôli zdravotným problémom kozmonauta. Popovič ich sotva presvedčil, že pozoroval skutočnú búrku nad Mexickým zálivom. |
|||
Vostok 4 a 3 boli vynesené na podobné obežné dráhy, pričom vzdialenosť medzi nimi sa v priebehu prvého obletu Vostoku 4 zmenšovala. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi kozmickými loďami bola približne 6 km. Vostoky však nemohli meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Sovietska tlač to ale neobjasnila a na [[západný blok|Západe]] sa tak špekulovalo, že ZSSR už zvláda zložité techniky stretávania pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/> |
|||
Pristál na padáku po takmer troch dňoch letu, [[15. august]]a 1962 o 09:59 moskovského času (06:59 svetového času, čiže 7 minút po [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanovi Nikolajevovi]]), neďaleko obce Atasu v [[Karagandská oblasť|Karagandskej oblasti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zak | meno = Anatolij | autor = | odkaz na autora = | titul = Vostok-3 and Vostok-4 missions | url = http://www.russianspaceweb.com/vostok3.html | vydavateľ = russianspaceweb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
|||
[[Súbor:Stamps of Germany (DDR) 1962, MiNr 0917.jpg|thumb|170px|Popovič (vľavo) a [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Nikolajev]] (vpravo) na [[Nemecká demokratická republika|východonemeckej]] poštovej známke. Zobrazenie [[kozmická loď|kozmických lodí]] však vôbec nezodpovedá realite, pretože skutočný vzhľad lode [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]] sa v tom čase ešte utajoval]] |
|||
Návratová kabína Vostoku 4 je dnes uložená v moskovskom múzeu NPO Zvezda, ale bola upravená tak, aby reprezentovala loď [[Voschod 2]]. |
|||
Dňa [[14. august]]a sa Pavel Popovič a [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijan Nikolajev]] zobudili o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času). Personál pozemnej stanice neďaleko [[Chabarovsk]]a krátko nato dostal správu od Popoviča asi v tom zmysle, že sa cíti v poriadku a let pokračuje podľa plánu. Podobnú správu predtým dostali aj od Nikolajeva. Na Zemi medzitým štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o kozmických letoch, plánovala pristátia oboch misií. Vzhľadom na predpoveď silného [[vietor|vetra]] s nárazmi až 20 [[meter za sekundu|m/s]] v plánovanom mieste pristátia Vostoku 3 v oblasti kazašskej [[Karaganda|Karagandy]] nikto nenamietal proti predĺženiu Nikolajevovho letu až do [[15. august]]a. Ohľadom Vostoku 4 sa spočiatku uvažovalo o predĺžení letu o jeden deň. Veliteľ oddielu kozmonautov [[Nikolaj Petrovič Kamanin|Nikolaj Kamanin]] ale proti tomu namietal, pričom argumentoval tým, že v troch plánovaných miestach pristátia Vostoku 4 sa očakáva silný vietor a údaje z kozmickej lode naznačujú pokles teploty v kabíne. Nakoniec sa rozhodlo, že let sa predĺži iba vtedy, ak si to bude priať sám Popovič. Hlavný konštruktér [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]] sa potom Popoviča spýtal na jeho stav. Popovič mu odpovedal, že je vo výbornej forme a plánuje pristáť na 65. oblete.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/> |
|||
Ráno 15. augusta Popovič po zobudení o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času) oznámil pozemným kontrolórom, že je síce vo výbornom zdravotnom stave, ale znepokojuje ho pokles teploty v kabíne. Kroky, ktoré vykonal na nápravu situácie, nemali žiadne účinky. Kamanin celú noc sledoval telemetrické údaje z Vostoku 4 a dopytoval sa rôznych odborníkov, čo sa deje s loďou. Vzhľadom na zhoršujúci sa stav systému podpory života, bol teraz pripravený presadiť pristátie lode. Keď v to ráno začala pracovať štátna komisia, teplota na palube kozmickej lode klesla na 10 [[stupeň Celzia|°C]] a vlhkosť vzduchu na 35%, čo viedlo aj lekársky tím k požiadavke okamžitého pristátia. Kamanin bol samozrejme medzi tými, ktorí boli za pristátie Vostoku 4 na pôvodne plánovanom 49. oblete, čiže po necelých troch dňoch letu. Predseda štátnej komisie [[Leonid Vasilievič Smirnov|Leonid Smirnov]] však spolu s ďalšími funkcionármi práve dostali súhlas od ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Andreja Grečka]] a samotného Chruščova na štvordňový let. Teraz sa tak cítili v rozpakoch a presadzovali práve schválený program letu. Uprostred diskusie napokon prišla správa od Popoviča, v ktorej ohlásil „búrku“ (''groza''), čo ale bolo kódové slovo, ktorým sa označoval stav nevoľnosti a zvracanie. V takejto situácii sa vyžadoval návrat na Zem pri najbližšej možnej príležitosti (keď obežná dráha kozmickej lode viedla cez územie ZSSR). Teraz tak už v podstate všetci požadovali okamžitý návrat Vostoku 4, ktorému vtedy zostávalo už len 40 minút do momentu, kedy sa muselo už definitívne rozhodnúť o návrate, aby loď mohla pristáť v plánovanej oblasti. Smirnov a Koroľov však stále trvali na tom, aby sa najskôr porozprávali s Popovičom. Pri nasledujúcom komunikačnom okne im Popovič oznámil, že pozoroval meteorologický jav a cítil sa jednoducho vynikajúco. Keď sa ho čoraz intenzívnejšie pýtali na charakter a intenzitu spomínanej „búrky“, kozmonaut nerozumel, čo od neho žiadajú a nechápal, prečo sú všetci rozrušení kvôli [[búrka|búrke]], ktorú videl nad [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]]. Štátna komisia už medzitým rozhodla o ukončení letu na 49. oblete.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 2. díl | url = https://kosmonautix.cz/2012/09/kriticke-momenty-kosmonautiky-2-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2012-09-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
|||
Brzdiaci manéver na 49. oblete prebehol bez problémov a približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa automaticky oddelil prístrojový úsek od návratovej kabíny s kozmonautom. Návrat lode do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] bol takisto bezproblémový. Rovnako ako jeho predchodcovia sa aj Popovič pred pristátím [[katapultáž|katapultoval]] z kabíny. Pristál na [[padák]]u po takmer troch dňoch letu, 15. augusta o 09:59 moskovského času (06:59 svetového času, čiže sedem minút po Nikolajevovi), 193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane. Návratová kabína takisto pristála na svojom padáku. Asi 20 minút po pristátí uvidel pátracie lietadlo. Popovič až po rokoch v rozhovore pre časopis ''Novosti kosmonavtiki'' prezradil, že počas zostupu na padáku po katapultovaní z kabíny bojoval s dosť silným vetrom a pri tvrdom dopade na zem sa takmer zranil. Potom horúčkovito behal okolo miesta pristátia a mával posádke záchranného lietadla, čím chcel dať najavo, aby neskúsení mladí vojenskí lekári zbytočne neriskovali a neskákali na padákoch z lietadla. Kozmonautova snaha ale bola márna a lekári aj tak zoskočili. Popovič sa potom ponáhľal k nim, aby im pomohol chytiť a zložiť padáky, do ktorých sa oprel silný vietor a lekárov ťahali so sebou. Niektorí sa pritom zranili a najmenej jeden z nich mal potom zakrvavenú tvár.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{ |
{{Referencie}} |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 22:30, 3. november 2020
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | Vostok 4 | ||||
| COSPAR ID: | 1962-037A | ||||
| Kozmická loď: | Vostok-3KA (výr. č. 6) | ||||
| Nosná raketa: | Vostok-K 8K72K (výr. č. Je103-22) | ||||
| Volací znak: | Беркут (Berkut – orol skalný) | ||||
| Posádka: | 1 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 12. august 1962, 08:02:33 UTC | ||||
| Pristátie: | 15. august 1962, 06:59 UTC 193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane 48°10′00″S 71°53′30″V / 48,16667°S 71,89167°V | ||||
| Trvanie: | 2 dni, 22 hodín, 57 minút | ||||
| Počet obehov: | 48 | ||||
| Apogeum: | 236,7 km | ||||
| Perigeum: | 179,8 km | ||||
| Doba obehu: | 88,39 minút | ||||
| Inklinácia: | 64,95° | ||||
| Vzdialenosť: | 1 982 000 km | ||||
| Hmotnosť: | 4 728 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
.jpg) Pavel Popovič | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Vostok 4 (rus. Восток-4) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 4 vyštartoval 12. augusta 1962 s kozmonautom Pavlom Popovičom na palube. Deň predtým vyštartoval Vostok 3 s kozmonautom Andrijanom Nikolajevom. Po prvýkrát v histórii sa tak na obežnej dráhe Zeme nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne, čo umožnilo sovietskemu riadiacemu stredisku naučiť sa zvládnuť aj takýto scenár. Popovič zotrval na obežnej dráhe takmer tri dni a potom úspešne pristál na padáku.
Posádka
Pavel Popovič (1), pilot
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka
- Vladimir Komarov, pilot
Rezervná posádka
- Boris Volynov, pilot
Údaje o kozmickej lodi
Vostok 4 (podľa katalógu COSPAR 1962-037A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 728 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 179,8 – 236,7 km nad povrchom Zeme.
Priebeh letu
Vostok 4 vyštartoval takmer deň po Vostoku 3, v nedeľu 12. augusta 1962 o 11:02:33 moskovského času (13:02:33 miestneho času a 08:02:33 svetového času), pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Na palube lode Vostok 4 bol kozmonaut ukrajinskej národnosti Pavel Popovič. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Vostok 4 sa dostal na dráhu vo výške 179,8 – 236,7 km nad povrchom.[1]
| „ | Nasledujúci deň som štartoval ja. Vyšiel som na obežnú dráhu a okamžite uvidel jeho loď. Boli sme od seba štyri kilometre. Andrej začal: ‚Berkut, Berkut, ja – Sokol. Ako ma počuješ?‘ Kričím mu: ‚Ahoj, Andrej! Nielenže ťa počujem, ale ťa aj vidím! Letíš vpravo odo mňa ako malý mesiac.‘ | “ |
| – Z rozhovoru s Pavlom Popovičom | ||
Vostok 4 a 3 boli vynesené na podobné obežné dráhy, pričom vzdialenosť medzi nimi sa v priebehu prvého obletu Vostoku 4 zmenšovala. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi kozmickými loďami bola približne 6 km. Vostoky však nemohli meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Sovietska tlač to ale neobjasnila a na Západe sa tak špekulovalo, že ZSSR už zvláda zložité techniky stretávania pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme.[1]
_1962,_MiNr_0917.jpg)
Dňa 14. augusta sa Pavel Popovič a Andrijan Nikolajev zobudili o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času). Personál pozemnej stanice neďaleko Chabarovska krátko nato dostal správu od Popoviča asi v tom zmysle, že sa cíti v poriadku a let pokračuje podľa plánu. Podobnú správu predtým dostali aj od Nikolajeva. Na Zemi medzitým štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o kozmických letoch, plánovala pristátia oboch misií. Vzhľadom na predpoveď silného vetra s nárazmi až 20 m/s v plánovanom mieste pristátia Vostoku 3 v oblasti kazašskej Karagandy nikto nenamietal proti predĺženiu Nikolajevovho letu až do 15. augusta. Ohľadom Vostoku 4 sa spočiatku uvažovalo o predĺžení letu o jeden deň. Veliteľ oddielu kozmonautov Nikolaj Kamanin ale proti tomu namietal, pričom argumentoval tým, že v troch plánovaných miestach pristátia Vostoku 4 sa očakáva silný vietor a údaje z kozmickej lode naznačujú pokles teploty v kabíne. Nakoniec sa rozhodlo, že let sa predĺži iba vtedy, ak si to bude priať sám Popovič. Hlavný konštruktér Sergej Koroľov sa potom Popoviča spýtal na jeho stav. Popovič mu odpovedal, že je vo výbornej forme a plánuje pristáť na 65. oblete.[1]
Ráno 15. augusta Popovič po zobudení o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času) oznámil pozemným kontrolórom, že je síce vo výbornom zdravotnom stave, ale znepokojuje ho pokles teploty v kabíne. Kroky, ktoré vykonal na nápravu situácie, nemali žiadne účinky. Kamanin celú noc sledoval telemetrické údaje z Vostoku 4 a dopytoval sa rôznych odborníkov, čo sa deje s loďou. Vzhľadom na zhoršujúci sa stav systému podpory života, bol teraz pripravený presadiť pristátie lode. Keď v to ráno začala pracovať štátna komisia, teplota na palube kozmickej lode klesla na 10 °C a vlhkosť vzduchu na 35%, čo viedlo aj lekársky tím k požiadavke okamžitého pristátia. Kamanin bol samozrejme medzi tými, ktorí boli za pristátie Vostoku 4 na pôvodne plánovanom 49. oblete, čiže po necelých troch dňoch letu. Predseda štátnej komisie Leonid Smirnov však spolu s ďalšími funkcionármi práve dostali súhlas od ministra obrany Andreja Grečka a samotného Chruščova na štvordňový let. Teraz sa tak cítili v rozpakoch a presadzovali práve schválený program letu. Uprostred diskusie napokon prišla správa od Popoviča, v ktorej ohlásil „búrku“ (groza), čo ale bolo kódové slovo, ktorým sa označoval stav nevoľnosti a zvracanie. V takejto situácii sa vyžadoval návrat na Zem pri najbližšej možnej príležitosti (keď obežná dráha kozmickej lode viedla cez územie ZSSR). Teraz tak už v podstate všetci požadovali okamžitý návrat Vostoku 4, ktorému vtedy zostávalo už len 40 minút do momentu, kedy sa muselo už definitívne rozhodnúť o návrate, aby loď mohla pristáť v plánovanej oblasti. Smirnov a Koroľov však stále trvali na tom, aby sa najskôr porozprávali s Popovičom. Pri nasledujúcom komunikačnom okne im Popovič oznámil, že pozoroval meteorologický jav a cítil sa jednoducho vynikajúco. Keď sa ho čoraz intenzívnejšie pýtali na charakter a intenzitu spomínanej „búrky“, kozmonaut nerozumel, čo od neho žiadajú a nechápal, prečo sú všetci rozrušení kvôli búrke, ktorú videl nad Mexickým zálivom. Štátna komisia už medzitým rozhodla o ukončení letu na 49. oblete.[1][2]
Brzdiaci manéver na 49. oblete prebehol bez problémov a približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa automaticky oddelil prístrojový úsek od návratovej kabíny s kozmonautom. Návrat lode do atmosféry bol takisto bezproblémový. Rovnako ako jeho predchodcovia sa aj Popovič pred pristátím katapultoval z kabíny. Pristál na padáku po takmer troch dňoch letu, 15. augusta o 09:59 moskovského času (06:59 svetového času, čiže sedem minút po Nikolajevovi), 193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane. Návratová kabína takisto pristála na svojom padáku. Asi 20 minút po pristátí uvidel pátracie lietadlo. Popovič až po rokoch v rozhovore pre časopis Novosti kosmonavtiki prezradil, že počas zostupu na padáku po katapultovaní z kabíny bojoval s dosť silným vetrom a pri tvrdom dopade na zem sa takmer zranil. Potom horúčkovito behal okolo miesta pristátia a mával posádke záchranného lietadla, čím chcel dať najavo, aby neskúsení mladí vojenskí lekári zbytočne neriskovali a neskákali na padákoch z lietadla. Kozmonautova snaha ale bola márna a lekári aj tak zoskočili. Popovič sa potom ponáhľal k nim, aby im pomohol chytiť a zložiť padáky, do ktorých sa oprel silný vietor a lekárov ťahali so sebou. Niektorí sa pritom zranili a najmenej jeden z nich mal potom zakrvavenú tvár.[1]
Referencie
- ↑ a b c d e ZAK, Anatolij. Vostok-3 and Vostok-4 missions [online]. russianspaceweb.com, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
- ↑ ŠAMÁREK, Ondřej. Kritické momenty kosmonautiky 2. díl [online]. kosmonautix.cz, 2012-09-17, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
Externé odkazy
- Vostok 4 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Vostok 4 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Kritické momenty kosmonautiky 2. díl (po česky)
