Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 7 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
(doplnenie)
'''Krvné doštičky''' alebo '''trombocyty''' sú druh [[krvné telieska|krvných teliesok]]. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní.
 
=== '''Funkcia doštičiek''' ===
 
'''Funkcia doštičiek'''
 
Hlavnou funkciou je zrážanie krvi za účelom zastavenie krvácania a udržania integrity endotelu. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi.
 
 
Trombocyty majú v [[Hemostáza|hemostáze]] viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
 
 
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Anonymný používateľ

Navigačné menu