Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Red White Blood cells.jpg|náhľad|Zľava doprava: [[červená krvinka]], krvná doštička, [[biela krvinka]]]] |
[[Súbor:Red White Blood cells.jpg|náhľad|Zľava doprava: [[červená krvinka]], krvná doštička, [[biela krvinka]]]] |
||
'''Krvné doštičky''' alebo '''trombocyty''' sú druh [[krvné telieska|krvných teliesok]]. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály |
'''Krvné doštičky''' alebo '''trombocyty''' sú druh [[krvné telieska|krvných teliesok]]. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (9-12) dní. U človeka je ich 150-450 × 10<sup>9</sup> v litri. Sú to najmenšie telieska v krvi. |
||
=== |
==== Štruktúra doštičky ==== |
||
Krvná doštička vo svojom kľudovom stave predstavuje plochý sférický útvar s objemom 4-8 fl. Pri aktivácii vytvára výbežky - pseudopódiá. Štruktúru doštičky môžeme rozdeliť do štyroch všeobecných oblastí: povrch doštičky, membránové štruktúry, cytoskelet a granula. Zrelé doštičky neobsahujú jadro, avšak môžu byť v nich prítomné zvyšky RNA. Obsahujú tiež [[Mitochondria|mitochondrie]] a zvyšky [[Golgiho aparát|Golgiho aparátu]]. |
|||
Hlavnou funkciou je zrážanie krvi za účelom zastavenie krvácania a udržania integrity endotelu. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi. |
|||
==== '''Funkcia doštičiek''' ==== |
|||
| ⚫ | V súčasnosti už vieme, že doštičky sú tiež aktívnymi účastníkmi komplementu a imunitného systému. |
||
Hlavnou funkciou trombocytov je zrážanie krvi za účelom zastavenia krvácania a udržania integrity endotelu. |
|||
| ⚫ | V súčasnosti už vieme, že doštičky sú tiež aktívnymi účastníkmi komplementu a imunitného systému. Napomáhajú v procese hojenia rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov<ref>{{Citácia knihy|edícia=Fourteenth edition|titul=Wintrobe's clinical hematology|url=https://www.worldcat.org/oclc/1079401845|miesto=Philadelphia, PA|isbn=978-1-4963-4742-8}}</ref>. |
||
V [[Hemostáza|hemostáze]] majú doštičky viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, kedy sa podieľajú na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste. |
V [[Hemostáza|hemostáze]] majú doštičky viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, kedy sa podieľajú na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste. |
||
Verzia z 23:14, 16. november 2020
Krvné doštičky alebo trombocyty sú druh krvných teliesok. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou cytoplazmy megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (9-12) dní. U človeka je ich 150-450 × 109 v litri. Sú to najmenšie telieska v krvi.
Štruktúra doštičky
Krvná doštička vo svojom kľudovom stave predstavuje plochý sférický útvar s objemom 4-8 fl. Pri aktivácii vytvára výbežky - pseudopódiá. Štruktúru doštičky môžeme rozdeliť do štyroch všeobecných oblastí: povrch doštičky, membránové štruktúry, cytoskelet a granula. Zrelé doštičky neobsahujú jadro, avšak môžu byť v nich prítomné zvyšky RNA. Obsahujú tiež mitochondrie a zvyšky Golgiho aparátu.
Funkcia doštičiek
Hlavnou funkciou trombocytov je zrážanie krvi za účelom zastavenia krvácania a udržania integrity endotelu.
V súčasnosti už vieme, že doštičky sú tiež aktívnymi účastníkmi komplementu a imunitného systému. Napomáhajú v procese hojenia rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov[1].
V hemostáze majú doštičky viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, kedy sa podieľajú na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI.[2] Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa fibrinogén z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – trombus (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia koagulocyty, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Referencie
- ↑ Wintrobe's clinical hematology. Philadelphia, PA : [s.n.]. (Fourteenth edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-4963-4742-8.
- ↑ Hematológia a transfuziológia : učebnica. Praha : Grada, 2006. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-247-1779-4.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvná doštička
Wikislovník ponúka heslo Krvná doštička
