Pôvabnica dvojfarebná: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 47: Riadok 47:


[[Kategória:Jedlé huby]]
[[Kategória:Jedlé huby]]
[[Kategória:Čírovkovité]]

Verzia z 10:21, 21. november 2020

Pôvabnica dvojfarebná
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lepista personata
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pôvabnica dvojfarebná (Lepista personata) je jedlá huba z čeľade čírovkovitých (Tricholomataceae).

Opis

Pôvabnica dvojfarebná sa výzorom a veľkosťou plodníc podobá pôvabnici fialovej. Na prvý pohľad sa však odlišuje sfarbením, najmä farebnou kombináciou hlúbika a klobúka.[1] Klobúk je 6 – 15 cm široký, za mladi polguľovito klenutý, s podvinutým okrajom, neskôr plocho klenutý až celkom plochý, belavý, plavý, bledookrový, často s hnedastým odtieňom, hladký a holý. Lupene sú 7 – 10 mm široké, husté, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, najprv belavé, neskôr krémové a napokon okrovokrémové. Hlúbik je 50 – 100 mm vysoký a 12 – 20 mm hrubý, valcovitý, plný, na krémovom podklade tmavofialovo husto vláknitý, takže vyzerá akoby bol celý fialový. Dužina je belavá, pevná, má miernu chuť a nenápadnú vôňu. Má príjemnú chuť a vôňu. Výtrusy sú elipsovité, jemne bradavičnaté, bezfarebné, veľké 5,5–7 × 4–5 μm. Výtrusný prach je biely, s mäsovoružovkastým nádychom.[2]

Výskyt

Rastie väčšinou mimo lesa v tráve na lúkach a pasienkoch, na stepných stráňach, často pod ovocnými stromami a v starých záhradách (zriedkavejšie aj v riedkych, svetlých listnatých lesoch[2]). Vždy rastie v jeseni, najskôr v septembri, za priaznivých podmienok až do decembra a často ju môžeme zbierať aj v miernej zime (na takých miestach, kde v tom čase iné hodnotnejšie huby skoro nerastú [3]). Plodnice rastú v skupinách, často v čarovných kruhoch, napr. pod ovocnými stromami. Mimo rastového obdobia signalizuje prítomnosť jej podhubia pás sýtozelenej vegetácie, najmä tráv, ktorý sa výrazne odlišuje od okolia.[1] U nás je pomerne rozšírená.[4]

Praktický význam

Je to lahodná jesenná huba, ktorú možno rozlične upravovať.[4] Je vhodná do polievok, na vyprážanie, nakladanie do octového nálevu. Zúžitkovať možno aj zamrznuté plodnice, ak sa hneď spracujú.[1]

Možnosť zámeny

Možnosť zámeny s nejakou jedovatou hubou je pre jej charakteristický tvar a farbu málo pravdepodobný. Mierne je jej podobná jedlá pôvabnica voňavá (Lepista irina), ktorá raste na vlhkých lúkach, v ovocných sadoch, ale niekedy aj v listnatých lesoch.[4]

Galéria

Referencie a bibliografia

  1. a b c Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 150.
  2. a b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 202.
  3. Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 279.
  4. a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 226.

Iné projekty