Janko Matúška: Rozdiel medzi revíziami
životopis Janka Matúšku Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Meno = Janko Matúška |
|Meno = Janko Matúška |
||
|Portrét = Janko Matúška.jpg |
|Portrét = Janko Matúška.jpg |
||
|Popis osoby = |
|Popis osoby = slovenský spisovateľ, básnik, dramatik |
||
|Dátum narodenia = [[10. január]] [[1821]] |
|Dátum narodenia = [[10. január]] [[1821]] |
||
|Miesto narodenia = [[Dolný Kubín]], [[Rakúske cisárstvo]] |
|Miesto narodenia = [[Dolný Kubín]], [[Rakúske cisárstvo]] |
||
|Dátum úmrtia = {{dúv|1877|1|11|1821|1|10}} |
|Dátum úmrtia = {{dúv|1877|1|11|1821|1|10}} |
||
|Miesto úmrtia = [[Dolný Kubín]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
|Miesto úmrtia = [[Dolný Kubín]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
||
|Rodičia = Juraj Matúška |
|Rodičia = Juraj Matúška{{break}}Zuzana rod. Bencúrová |
||
|Príbuzní = |
|Príbuzní = |
||
|Súrodenci = |
|Súrodenci = |
||
| Riadok 16: | Riadok 16: | ||
[[Súbor:Janko Matúška, Memorial at Dolný Kubín.jpg|thumb|Pamätník v Dolnom Kubíne]] |
[[Súbor:Janko Matúška, Memorial at Dolný Kubín.jpg|thumb|Pamätník v Dolnom Kubíne]] |
||
'''Janko Vlastimil Matúška''' (predikát z Tvarožnej a Vyšných Ráztok, staršie de Tvarozsna et Felsőrasztoka; * [[10. január]] [[1821]], |
'''Janko Vlastimil Matúška''' (predikát ''z Tvarožnej a Vyšných Ráztok'', staršie ''de Tvarozsna et Felsőrasztoka''; * [[10. január]] [[1821]], [[Dolný Kubín]]{{--}}† [[11. január]] [[1877]], Dolný Kubín) bol [[Slovensko|slovenský]] [[romantizmus|romantický]] [[básnik]], [[spisovateľ|prozaik]] a [[dramatik]]. Je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v [[Galanta|Galante]]. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
| Riadok 25: | Riadok 25: | ||
Rovnako ako jeho starší brat [[Juraj Matúška]], odišiel študovať do Bratislavy na [[Evanjelické lýceum (Bratislava)|Evanjelické lýceum]]. Od roku [[1839]] sa stal aj členom [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rokou [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraja Palkoviča]] a [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], ktorí mladých národovcov nabádali, aby boli bližšie k ľudu, zároveň ich vyzývali, nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň ''Pri uvítaní bratov'' – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine. |
Rovnako ako jeho starší brat [[Juraj Matúška]], odišiel študovať do Bratislavy na [[Evanjelické lýceum (Bratislava)|Evanjelické lýceum]]. Od roku [[1839]] sa stal aj členom [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rokou [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraja Palkoviča]] a [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], ktorí mladých národovcov nabádali, aby boli bližšie k ľudu, zároveň ich vyzývali, nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň ''Pri uvítaní bratov'' – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine. |
||
V tomto turbulentnom období však na každého, kto sa zapojil do národného hnutia čakalo prenasledovanie, tresty a neistá budúcnosť. V roku 1844 dostal Štúr na poverenie inšpektora Jozefa Bajcsyho najprv zákaz prednášať a onedlho mu prišla aj výpoveď. Janka Matúšku to nesmierne trápilo a tak sa s ďalšími 21 študentmi rozhodol z lýcea odísť. Frustráciu zmiešanú so smútkom a hnevom vložil do básne [[Nad Tatrou sa blýska]], ktorú zložil 5. marca 1844 a sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne [[Kopala studienku]], ktorú Matúška sám odporučil. |
V tomto turbulentnom období však na každého, kto sa zapojil do národného hnutia čakalo prenasledovanie, tresty a neistá budúcnosť. V roku 1844 dostal Štúr na poverenie inšpektora Jozefa Bajcsyho najprv zákaz prednášať a onedlho mu prišla aj výpoveď. Janka Matúšku to nesmierne trápilo a tak sa s ďalšími 21 študentmi rozhodol z lýcea odísť. Frustráciu zmiešanú so smútkom a hnevom vložil do básne [[Nad Tatrou sa blýska]], ktorú zložil 5. marca 1844 a sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne [[Kopala studienku]], ktorú Matúška sám odporučil. |
||
Neskôr odišiel pracovať ako vychovávateľ do [[Oravský Podzámok|Oravského Podzámku]]. Tu v roku [[1848]] organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]], v roku [[1851]] začal pracovať v štátnej službe a od roku [[1870]] bol správcom kancelárie súdu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. [[14. január]]a 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova. |
Neskôr odišiel pracovať ako vychovávateľ do [[Oravský Podzámok|Oravského Podzámku]]. Tu v roku [[1848]] organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]], v roku [[1851]] začal pracovať v štátnej službe a od roku [[1870]] bol správcom kancelárie súdu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. [[14. január]]a 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova. |
||
| Riadok 75: | Riadok 75: | ||
[[Kategória:Slovenskí básnici]] |
[[Kategória:Slovenskí básnici]] |
||
[[Kategória:Slovenskí dramatici]] |
[[Kategória:Slovenskí dramatici]] |
||
[[Kategória:Osobnosti z Dolného Kubína]] |
|||
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] |
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] |
||
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]] |
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]] |
||
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]] |
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]] |
||
[[Kategória:Osobnosti |
[[Kategória:Osobnosti z Dolného Kubína]] |
||
Verzia z 20:25, 13. december 2020
| Janko Matúška | |
| slovenský spisovateľ, básnik, dramatik | |
 | |
| Narodenie | 10. január 1821 Dolný Kubín, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 11. január 1877 (56 rokov) Dolný Kubín, Rakúsko-Uhorsko |
| Rodičia | Juraj Matúška Zuzana rod. Bencúrová |
| Manželka | Žofia rod. Veselovská |
| Odkazy | |
| Commons |  Janko Matúška |
Janko Vlastimil Matúška (predikát z Tvarožnej a Vyšných Ráztok, staršie de Tvarozsna et Felsőrasztoka; * 10. január 1821, Dolný Kubín – † 11. január 1877, Dolný Kubín) bol slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik. Je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante.
Životopis
Pochádzal z mnohopočetnej rodiny remeselníka Juraja Matúšku a Zuzany Bencúrovej.
Vzdelanie započal na škole v Dolnom Kubíne u jedného zo zakladateľov Matice Slovenskej Leopolda Brucka. Už v mladosti teda získaval cenné kontakty a vlastenecké povedomie.
Rovnako ako jeho starší brat Juraj Matúška, odišiel študovať do Bratislavy na Evanjelické lýceum. Od roku 1839 sa stal aj členom Ústavu reči a literatúry československej. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rokou Juraja Palkoviča a Ľudovíta Štúra, ktorí mladých národovcov nabádali, aby boli bližšie k ľudu, zároveň ich vyzývali, nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň Pri uvítaní bratov – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine.
V tomto turbulentnom období však na každého, kto sa zapojil do národného hnutia čakalo prenasledovanie, tresty a neistá budúcnosť. V roku 1844 dostal Štúr na poverenie inšpektora Jozefa Bajcsyho najprv zákaz prednášať a onedlho mu prišla aj výpoveď. Janka Matúšku to nesmierne trápilo a tak sa s ďalšími 21 študentmi rozhodol z lýcea odísť. Frustráciu zmiešanú so smútkom a hnevom vložil do básne Nad Tatrou sa blýska, ktorú zložil 5. marca 1844 a sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne Kopala studienku, ktorú Matúška sám odporučil.
Neskôr odišiel pracovať ako vychovávateľ do Oravského Podzámku. Tu v roku 1848 organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku, v roku 1851 začal pracovať v štátnej službe a od roku 1870 bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. 14. januára 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova.
V tomto zväzku však nebol najšťastnejší. Mrzutosť z nenaplneného pracovného života, sklamanie z neúspechu revolúcie, smútok nad rozpadnutými priateľskými väzbami nevplývali na neho najlepšie. Mal čoraz horšiu náladu a zatrpkol voči ľuďom. Podľa dobových svedectiev často chodieval do kasína, k čomu by Ľudovít Štúr, toľko brojaci proti hazardu, nemal pochopenie. Úradnícku službu vykonával svedomito, ale medzi zamestnancami nebol príliš obľúbený. Predčasne ho penzionovali v roku 1875. Janko Matúška zomrel 11. januára 1877 a na zasnežený pomník mu zhotovili nápis: „Svoji svojmu!“.[1]
Tvorba
Prvé básne a veršované povesti začal písať už počas štúdia na bratislavskom lýceu. Písal najmä vlastenecké básne, príležitostné básne a veršované povesti, v ktorých sa často inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Nezaujímal ho ani taký príbeh ako taký, ale snažil sa o zobrazenie citového života hrdinu a vykreslenie atmosféry, v ktorej sa dej odohrával. Svoju literárnu kariéru ukončil počas revolučných rokov 1848 – 1849, no hoci bola jeho tvorba rozsahom neveľká, umožnila naplniť úlohy, ktoré boli vytýčené štúrovskou generáciou.
Dielo
- 1844 – Nad Tatrou sa blýska 31. decembra 1843 cirkevný konvent, spravujúci školu v Bratislave, pod nátlakom politickej moci rozhodol o odvolaní Ľ. Štúra z postu námestníka profesora, ktorý zastával namiesto chorľavého a starnúceho Juraja Palkoviča. Na to reagovali 5. – 6. marca 1844 študenti tým, že na protest ich 22 opustilo lýceum v Bratislave. Prevažná časť odišla do Levoče, kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá je hymnou Slovenskej republiky.
- 1844 - Púchovská skala (Nitra)
- Svätý zákon
- Hrdoš
- Klára Zachová
- Kozia skala
- Sokolíček Plavý
- Preletel sokolík nad tichým Dunajom
- Slepý starec
- Po dolinách
- Vzdychy spod Lysice
- Pomsta
- Hrdosť
Próza
- Zhoda liptovská
Výbery a súborné diela
Dráma
- 1846 – Sirotinec
Iné projekty
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Janko Matúška
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Janko Matúška
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Dolnom Kubíne; záznam číslo 5
- Záznam o sobáši evanjelického zboru v Dolnom Kubíne; záznam číslo 1
- Plné texty diel J. Matúšku
- ↑ HEVIER ML., Daniel. Slovenská hymna má 175 rokov. Nadšenie jej tvorcu vystriedalo sklamanie a skončil pri hazarde [online]. Hospodárske noviny History, [cit. 2020-12-13]. Dostupné online.