Karol Mederly: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d preklep |
||
Riadok 66: | Riadok 66: | ||
|priezvisko=Lengyelová|meno=Tünde |
|priezvisko=Lengyelová|meno=Tünde |
||
|titul=Historický kalendár -Slovensko |
|titul=Historický kalendár -Slovensko |
||
|vydanie=prvé|vydavateľ=Perfekt, a. s.|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-8046-336-0|strany=256}}</ref> pravdepodobne v roku 1947 [[Národný súd|Národným súdom]] v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. na základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov [[Snem Slovenskej republiky]].<ref name=":0" /><!-- Doplnené to čo sedí s pôvodným textom. Problematické: |
|vydanie=prvé|vydavateľ=Perfekt, a. s.|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-8046-336-0|strany=256}}</ref> pravdepodobne v roku 1947 [[Národný súd|Národným súdom]] v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. na základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]].<ref name=":0" /><!-- Doplnené to čo sedí s pôvodným textom. Problematické: |
||
1. iné zdroje uvádzajú odsúdenie na 6 a 7 rokov (amnestuj). Národný súd s ním bol asi až 1947, možno bol súdený už predtým. |
1. iné zdroje uvádzajú odsúdenie na 6 a 7 rokov (amnestuj). Národný súd s ním bol asi až 1947, možno bol súdený už predtým. |
||
2. zomrel 1949 v Bratislave. Vo väzení? |
2. zomrel 1949 v Bratislave. Vo väzení? |
Verzia z 21:27, 27. december 2020
Karol Mederly | |
slovenský právnik, verejný činiteľ a politik | |
Narodenie | 6. jún 1887 Ružomberok, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 4. október 1949 (62 rokov) Bratislava, Slovensko |
Rodičia | Emanuel Mederly, Terézia Drahuradová |
JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava[1]) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.
Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.
V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[2] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[3] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[4] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[5]
Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.
V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.[6]
14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy[7] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.[8] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.
Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia[9] pravdepodobne v roku 1947 Národným súdom v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. na základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.[8]
Referencie
- ↑ a b Osobnosti regiónu Liptova [online]. dejinyliptova.guran.sk, [cit. 2014-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Karol Mederly [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
- ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
- ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
- ↑ a b MALATINSKÝ, Michal. KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947) [online]. karolinum.cz, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
- ↑ LENGYELOVÁ, Tünde. Historický kalendár -Slovensko. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, a. s., 2006. ISBN 80-8046-336-0. S. 256.
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike ako Carolus Borromaeus - riadok 95 - Ružomberok