Luteránstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 17:00, 21. január 2021

Luteranizmus (iné názvy: luteránstvo, luterstvo; pejoratívne luterčina) je kresťanské hnutie a smer, ktorý za svoje východisko považuje teológiu Martina Luthera a jeho nasledovníkov. Je to protestantský smer založený v 16. storočí (reformácia). Cirkev spadajúca pod tento smer sa nazýva luteránska cirkev. Príslušník luteranizmu alebo luteránskej cirkvi sa nazýva luterán.

Prameň viery je Biblia a jej správne vysvetlenie sú Symbolické knihy. Vyznávajú tri historické vyznania: Apoštolské, Nicejsko-carihradské a Atanáziánske. Vysluhujú dve sviatosti: Krst a Večeru Pánovu. Celibát kňazov je dobrovoľný. Niektorý luteráni ordinujú aj ženy.

V praktickom cirkevnom živote uprednostňuje účasť laikov na správe cirkvi. Dáva dôraz na osobný vzťah a skúsenosť s Bohom. Dôraz dáva na jasné oddelenie kompetencií medzi svetskými a cirkevnými inštitúciami. Voči zmiešavaniu politickej a cirkevnej moci má odmeraný postoj. Na praktický život veriaceho sa snaží vplývať prostredníctvom zvesti Božieho Slova a vysluhovaním sviatostí.

Luteránske cirkvi

Luteránske cirkvi sú navzájom nezávislé organizačné jednotky a majú možnosť autonómneho fungovania. Fráza „luteránska cirkev“ býva bežne obsiahnutá aj v samotnom mene tej-ktorej luteránskej cirkvi. Podstatná časť luteránskych cirkví je dobrovoľne združená v Svetovom luteránskom zväze so sídlom v Ženeve. Zastrešuje viac ako 90 miliónov luteránov na celom svete. Luteránskou cirkvou je aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku.

Literatúra

KÓNYA, Peter - CSEPREGI, Zoltán (zost.): Tri lutherské vyznania viery z Uhorska / Három Lutheri hitvallás Magyarországon / Drei Lutherische Glaubensbekenntnisse aus Ungarn. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013. 140 s. ISBN 978-80-555-0945-7

Pozri aj

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Lutherrose.svg|náhľad|[[Martin Luther|Lutherova]] ruža]]
-'''Luteranizmus''' (iné názvy: '''luteránstvo, luterstvo'''; pejoratívne ''luterčina'') je kresťanské hnutie a smer, ktorý za svoje východisko považuje teológiu [[Martin Luther|Martina Luthera]] a jeho nasledovníkov. Je to [[protestantizmus|protestantský]] smer založený v [[16. storočie|16. storočí]] ([[reformácia]]). Cirkev spadajúca pod tento smer sa nazýva '''luteránska cirkev'''. Príslušník luteranizmu alebo luteránskej cirkvi sa nazýva '''luterán'''.
+'''Luteranizmus''' (iné názvy: '''luteránstvo, luterstvo'''; pejoratívne ''luterčina'') je [[Kresťanstvo|kresťanské]] hnutie a smer, ktorý za svoje východisko považuje teológiu [[Martin Luther|Martina Luthera]] a jeho nasledovníkov. Je to [[protestantizmus|protestantský]] smer založený v [[16. storočie|16. storočí]] ([[reformácia]]). Cirkev spadajúca pod tento smer sa nazýva '''luteránska cirkev'''. Príslušník luteranizmu alebo luteránskej cirkvi sa nazýva '''luterán'''.
+Prameň viery je [[Biblia]] a jej správne vysvetlenie sú [[Symbolické knihy]]. Vyznávajú tri historické vyznania: [[Apoštolské vyznanie viery|Apoštolské]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|Nicejsko-carihradské]] a [[Atanaziánske vyznanie viery|Atanáziánske]]. Vysluhujú dve sviatosti: [[Sviatosť krstu|Krst]] a [[Eucharistia|Večeru Pánovu]]. [[Celibát]] [[Kňaz|kňazov]] je dobrovoľný. Niektorý luteráni ordinujú aj ženy.
-Luteráni sa hlásia ku [[Biblia|Biblii]] a Knihe svornosti (Symbolickým knihám). Príjimajú cirkevnú Tradíciu ale len takú ktorá je v súlade s [[Biblia|Písmom]]. Vyznávajú [[Apoštolské vyznanie viery|Apoštolské]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|Nicejsko-carihradské]] a [[Atanaziánske vyznanie viery|Atanázovo vyznanie viery]]. Vysluhujú dve sviatosti: [[Sviatosť krstu|Krst]] a [[Eucharistia|Večeru Pánovu]]. Krstia už malé deti ale neodmietajú krst v neskoršom veku. Prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej chápu ako reálnu, no odmietajú katolícku [[Transsubstanciácia|transsubstanciáciu]]. Hodné príjimanie je také ak veriaci verí v Kristovu prítomnosť sviatosti a ľutoval svoje hriechy. Spoveď má charakter verejnej aj ušnej. Verejná sa vysluhuje pri bohoslužbe. Kajúcnik vyzná hriechy Bohu v srdci, kňaz kladie spovedné otázky a následne udeľuje rozhrešenie. Ušná sa vyluhuje v súkromí pred kňazom. Narozdiel od katolíckej, nie je povinnosť vyznať všetky ťažké hriechy o ktorých vieme a po spovedi kajúcnik nemusí vykonávať pokutu. Luteráni ani na ťažké a ľahké hriechy nerozdeľujú. Spása je možná jedine dôverou v Kristovo milosrdenstvo, avšak ovocím viery musia byť skutky. Luteráni si ctia svätých ale nemodlia sa ku nim. Používajú obrazy a sochy ale nevzdávajú im úctu. Luteráni odmietli neomylnosť a zvrchovanú moc pápeža, [[očistec]], [[odpustky]] a [[pelagianizmus]].
 V praktickom cirkevnom živote uprednostňuje účasť laikov na správe cirkvi. Dáva dôraz na osobný vzťah a skúsenosť s Bohom. Dôraz dáva na jasné oddelenie kompetencií medzi svetskými a cirkevnými inštitúciami. Voči zmiešavaniu politickej a cirkevnej moci má odmeraný postoj. Na praktický život veriaceho sa snaží vplývať prostredníctvom zvesti Božieho Slova a vysluhovaním sviatostí.