Karol Mederly: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dami144 (diskusia | príspevky)
d preklep
Maros441 (diskusia | príspevky)
doplnenie odkazov
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Karol Mederly, Július Stano, Alexander Mach, Jozef Sivák.png|náhľad|220x220bod|Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939]]
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Karol Mederly
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský právnik, verejný činiteľ a politik
| Portrét =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[6. jún]] [[1887]]
| Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1949|10|4|1887|6|6}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Manželka =
| Deti =
| Rodičia = Emanuel Mederly, Terézia Drahuradová
| Príbuzní =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}

JUDr. '''Karol Mederly''' (* [[6. jún]] [[1887]], [[Ružomberok]] – † [[4. október]] [[1949]], [[Bratislava]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
JUDr. '''Karol Mederly''' (* [[6. jún]] [[1887]], [[Ružomberok]] – † [[4. október]] [[1949]], [[Bratislava]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = dejinyliptova.guran.sk
| vydavateľ = dejinyliptova.guran.sk
Riadok 52: Riadok 21:
|titul=Digitálna knižnica - dokument
|titul=Digitálna knižnica - dokument
|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=46041
|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=46041
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-25}}</ref>
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-25}}</ref>{{Infobox Politik
| Meno             = JUDr. Karol Mederly

| Portál1          =
Po smrti Andreja Hlinku ([[16. august]] [[1938]]) spolu s [[Karol Sidor|Karolom Sidorom]] a svojim starším bratom [[Anton Mederly|Antonom]] (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava<ref name=":1" />) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve ''Andrej''.
| Súrodenci        = [[Anton Mederly]]
| Manžel           =
| Manželka         =
| Partner          =
| Partnerka        =
| Deti             =
| Webstránka       =
| Poznámky         =
| Portál2          =
| Rodičia          = Emanuel Mederly a Terézia rod. Drahuradová
| Úrad2 = poslanec [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]]
| Koniec obdobia2 = 1935
| Začiatok obdobia2 = 1929
| Úrad3 = senátor [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]]
| Koniec obdobia3 = 1939
| Začiatok obdobia3 = 1935
| Úrad4 = poslanec a podpredseda [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]]
| Začiatok obdobia4 = 1939
| Príbuzní         =
| Vierovyznanie    = rímskokatolícke
| Rodné meno       =
| Koniec obdobia   = 1923
| Popis osoby      =
| Portrét          =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu   =
| Podpis           = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Poradie          =
| Úrad             = mešťanosta [[Ružomberok|Ružomberka]]
| Začiatok obdobia = 1920
| Predchodca       = [[Ľudovít Labaj]]
| Národnosť        = slovenská
| Nástupca         =
| Dátum narodenia  = 6. júna 1887
| Miesto narodenia = [[Ružomberok]]
| Dátum úmrtia     = 4. októbra 1949 (62 rokov)
| Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
| Politická strana = [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]]
| Alma mater       =
| Profesia         = právnik
| Koniec obdobia4 = 1945
}}Po smrti Andreja Hlinku ([[16. august]] [[1938]]) spolu s [[Karol Sidor|Karolom Sidorom]] a svojim starším bratom [[Anton Mederly|Antonom]] (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava<ref name=":1" />) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve ''Andrej''.


V októbri [[1938]] sa podieľal na prijatí [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohody]] a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.<br>V decembrových [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]] v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára [[1939]] bol zvolený za podpredsedu [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
V októbri [[1938]] sa podieľal na prijatí [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohody]] a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.<br>V decembrových [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]] v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára [[1939]] bol zvolený za podpredsedu [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 72: Riadok 83:
predsedovi snemu M. Sokolovi, hoci jeho členstvo bolo v rozsudku spomenuté, a K. Mederlymu, ktorý bol ako podpredseda snemu vymenovaný HSĽS aj za člena štátnej rady v jej prvom funkčnom období.Naproti tomu sa Národný súd ku koncepcii kolektívnej zodpovednosti v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. sa odvolal na rozsudok proti Suroviakovi - ,SNA, f. ÚP SNR, kr. č. 437, 1200/dôv.47.
predsedovi snemu M. Sokolovi, hoci jeho členstvo bolo v rozsudku spomenuté, a K. Mederlymu, ktorý bol ako podpredseda snemu vymenovaný HSĽS aj za člena štátnej rady v jej prvom funkčnom období.Naproti tomu sa Národný súd ku koncepcii kolektívnej zodpovednosti v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. sa odvolal na rozsudok proti Suroviakovi - ,SNA, f. ÚP SNR, kr. č. 437, 1200/dôv.47.
4. rodina? -->
4. rodina? -->



== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 11:05, 30. január 2021

Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939

JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava[1]) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[2] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[3] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[4] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[5]

Karol Mederly
Karol Mederly
Momentálne v úrade
od 1920
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
Poslanec a podpredseda Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Biografické údaje
NarodenieRužomberok
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.

V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.[6]

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy[7] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.[8] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia[9] pravdepodobne v roku 1947 Národným súdom v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. na základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.[8]


Referencie

  1. a b Osobnosti regiónu Liptova [online]. dejinyliptova.guran.sk, [cit. 2014-11-28]. Dostupné online.
  2. Karol Mederly [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (česky)
  3. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  4. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online. (česky)
  5. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  6. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  7. Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  8. a b MALATINSKÝ, Michal. KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947) [online]. karolinum.cz, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  9. LENGYELOVÁ, Tünde. Historický kalendár -Slovensko. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, a. s., 2006. ISBN 80-8046-336-0. S. 256.

 Externé odkazy