Karol Mederly: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Maros441 (diskusia | príspevky)
doplnenie odkazov
doplnenie odkazov
Riadok 45: Riadok 45:
| Vierovyznanie    = rímskokatolícke
| Vierovyznanie    = rímskokatolícke
| Rodné meno       =
| Rodné meno       =
| Koniec obdobia   = 1923
| Koniec obdobia   =
| Popis osoby      =
| Popis osoby      =
| Portrét          =
| Portrét          =
Riadok 52: Riadok 52:
| Podpis           = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Podpis           = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Poradie          =
| Poradie          =
| Úrad             = mešťanosta [[Ružomberok|Ružomberka]]
| Úrad             =
| Začiatok obdobia = 1920
| Začiatok obdobia =
| Predchodca       = [[Ľudovít Labaj]]
| Predchodca       =
| Národnosť        = slovenská
| Národnosť        = slovenská
| Nástupca         =
| Nástupca         =
Riadok 65: Riadok 65:
| Profesia         = právnik
| Profesia         = právnik
| Koniec obdobia4 = 1945
| Koniec obdobia4 = 1945
| Úrad5 = mešťanosta [[Ružomberok|Ružomberka]]
| Začiatok obdobia5 = 1920
| Koniec obdobia5 = 1923
| Predchodca5 = [[Ľudovít Labaj]]
}}Po smrti Andreja Hlinku ([[16. august]] [[1938]]) spolu s [[Karol Sidor|Karolom Sidorom]] a svojim starším bratom [[Anton Mederly|Antonom]] (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava<ref name=":1" />) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve ''Andrej''.
}}Po smrti Andreja Hlinku ([[16. august]] [[1938]]) spolu s [[Karol Sidor|Karolom Sidorom]] a svojim starším bratom [[Anton Mederly|Antonom]] (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava<ref name=":1" />) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve ''Andrej''.



Verzia z 11:26, 30. január 2021

Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939

JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava[1]) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[2] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[3] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[4] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[5]

Karol Mederly
Karol Mederly
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
Poslanec a podpredseda Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Mešťanosta Ružomberka
V úrade
1920 – 1923
Predchodca Ľudovít Labaj
Biografické údaje
NarodenieRužomberok
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.

V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.[6]

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy[7] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.[8] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia[9] pravdepodobne v roku 1947 Národným súdom v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. na základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.[8]


Referencie

  1. a b Osobnosti regiónu Liptova [online]. dejinyliptova.guran.sk, [cit. 2014-11-28]. Dostupné online.
  2. Karol Mederly [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (česky)
  3. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  4. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online. (česky)
  5. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  6. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  7. Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  8. a b MALATINSKÝ, Michal. KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947) [online]. karolinum.cz, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  9. LENGYELOVÁ, Tünde. Historický kalendár -Slovensko. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, a. s., 2006. ISBN 80-8046-336-0. S. 256.

 Externé odkazy