Karol Mederly: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie odkazov
infobox
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Karol Mederly, Július Stano, Alexander Mach, Jozef Sivák.png|náhľad|220x220bod|Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939]]
JUDr. '''Karol Mederly''' (* [[6. jún]] [[1887]], [[Ružomberok]] – † [[4. október]] [[1949]], [[Bratislava]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
JUDr. '''Karol Mederly''' (* [[6. jún]] [[1887]], [[Ružomberok]] – † [[4. október]] [[1949]], [[Bratislava]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = dejinyliptova.guran.sk
| vydavateľ = dejinyliptova.guran.sk
Riadok 76: Riadok 75:
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-26}}</ref>
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-26}}</ref>


14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky|url=https://www.upn.gov.sk/data/pdf/ustava1939.pdf|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-25|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> nového štátu. Poslancom [[Snem Slovenskej republiky|Slovenského snemu]] a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom [[Štátna rada Slovenskej republiky|štátnej rady]] v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947)|url=https://karolinum.cz/data/clanek/3686/PHS_2_2016_06_Malatinsky.pdf|vydavateľ=karolinum.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]], členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.
14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky|url=https://www.upn.gov.sk/data/pdf/ustava1939.pdf|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-25|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> nového štátu. Poslancom [[Snem Slovenskej republiky|Slovenského snemu]] a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom [[Štátna rada Slovenskej republiky|štátnej rady]] v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947)|url=https://karolinum.cz/data/clanek/3686/PHS_2_2016_06_Malatinsky.pdf|vydavateľ=karolinum.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]], členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.[[Súbor:Karol Mederly, Július Stano, Alexander Mach, Jozef Sivák.png|náhľad|220x220bod|Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939]]Na jar [[1945]] pred prichádzajúcim frontom utiekol do [[Rakúsko|Rakúska]], kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra [[1946]] proti nemu, [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]] (v neprítomnosti), [[Martin Sokol|Martinovi Sokolovi]] a [[Pavol Opluštil|Pavlovi Opluštilovi]] začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia<ref>{{Citácia knihy

Na jar [[1945]] pred prichádzajúcim frontom utiekol do [[Rakúsko|Rakúska]], kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra [[1946]] proti nemu, [[Karol Sidor|Karolovi Sidorovi]] (v neprítomnosti), [[Martin Sokol|Martinovi Sokolovi]] a [[Pavol Opluštil|Pavlovi Opluštilovi]] začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Lengyelová|meno=Tünde
|priezvisko=Lengyelová|meno=Tünde
|titul=Historický kalendár -Slovensko
|titul=Historický kalendár -Slovensko

Verzia z 11:27, 30. január 2021

JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava[1]) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[2] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[3] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[4] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[5]

Karol Mederly
Karol Mederly
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
Poslanec a podpredseda Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Mešťanosta Ružomberka
V úrade
1920 – 1923
Predchodca Ľudovít Labaj
Biografické údaje
NarodenieRužomberok
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.

V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.[6]

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy[7] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.[8] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia[9] pravdepodobne v roku 1947 Národným súdom v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. na základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.[8]


Referencie

  1. a b Osobnosti regiónu Liptova [online]. dejinyliptova.guran.sk, [cit. 2014-11-28]. Dostupné online.
  2. Karol Mederly [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (česky)
  3. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  4. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online. (česky)
  5. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  6. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  7. Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  8. a b MALATINSKÝ, Michal. KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947) [online]. karolinum.cz, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  9. LENGYELOVÁ, Tünde. Historický kalendár -Slovensko. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, a. s., 2006. ISBN 80-8046-336-0. S. 256.

 Externé odkazy