Žilinská univerzita v Žiline: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
aktualizoval som skratky pre UNIZA, počet absolventov, v prehľade vzniku fakúlt som doplnil aj vývoj názvoj FRI a FEIT
Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor
Riadok 9: Riadok 9:
|Latinský názov = Universitas Solnensis
|Latinský názov = Universitas Solnensis
|Poloha = [[Žilina]], [[Slovensko]]
|Poloha = [[Žilina]], [[Slovensko]]
|Skratka = UNIZA, ŽU
|Skratka = UNIZA
|Typ = verejná univerzita
|Typ = verejná univerzita
|Zameranie = technické, ekonomické, humanitné, umelecké
|Zameranie = technické, ekonomické, humanitné, umelecké
Riadok 24: Riadok 24:
|Počet fakúlt = 7
|Počet fakúlt = 7
|Počet zamestnancov = 1 515
|Počet zamestnancov = 1 515
|Počet študentov = 7 464
|Počet študentov = 7 852
|Pregraduálny študenti =
|Pregraduálny študenti =
|Postgraduálny študenti =
|Postgraduálny študenti =
Riadok 50: Riadok 50:
'''Žilinská univerzita v Žiline''' ({{vjz|eng|''University of Žilina''}}, {{vjz|lat|''Universitas Solnensis''}}, skr. UNIZA) je [[Slovensko|slovenská]] [[Verejná vysoká škola|verejná]] [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného typu]] so sídlom v [[Žilina|Žiline]]. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, inžinierskych/magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku [[1953]] a v súčasnosti má sedem fakúlt.
'''Žilinská univerzita v Žiline''' ({{vjz|eng|''University of Žilina''}}, {{vjz|lat|''Universitas Solnensis''}}, skr. UNIZA) je [[Slovensko|slovenská]] [[Verejná vysoká škola|verejná]] [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného typu]] so sídlom v [[Žilina|Žiline]]. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, inžinierskych/magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku [[1953]] a v súčasnosti má sedem fakúlt.


Na Žilinskej univerzite ukončilo <!--kedy-->štúdium doteraz vyše 73 000 absolventov, z toho 1 500 zahraničných. Spolu <!--kedy-->má univerzita vyše 1 500 zamestnancov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 9 000 poslucháčov.
Na Žilinskej univerzite ukončilo <!--kedy-->štúdium doteraz takmer 84 000 absolventov, z toho 1 500 zahraničných. Spolu <!--kedy-->má univerzita vyše 1 500 zamestnancov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 8 000 poslucháčov v 175-tich akreditovaných študijných programoch.


== História ==
== História ==
Riadok 58: Riadok 58:


Od roku [[1961]] VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku [[1977]] a VŠD bola premenovaná na '''Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline''' (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich [[inštitúcia|inštitúcií]], [[katedra (vysoká škola)|katedier]] a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:
Od roku [[1961]] VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku [[1977]] a VŠD bola premenovaná na '''Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline''' (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich [[inštitúcia|inštitúcií]], [[katedra (vysoká škola)|katedier]] a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:
* Fakulta riadenia a informatiky
* Fakulta riadenia (od roku 1996 Fakulta riadenia a informatiky)
* Stavebná fakulta
* Stavebná fakulta
* Strojnícka fakulta
* Strojnícka fakulta
* Elektrotechnická fakulta
* Elektrotechnická fakulta (od roku 2019 Fakulta elektrotechniky a informačných technológií)


V roku [[1996]] vzniká '''Žilinská univerzita v Žiline''' ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku [[1996]] názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch [[1996]] - [[1997]] vznikli na ŽU dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií v Púchove a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja v Ružomberku, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity.
V roku [[1996]] vzniká '''Žilinská univerzita v Žiline''' ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku [[1996]] názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch [[1996]] - [[1997]] vznikli na UNIZA dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií v Púchove a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja v Ružomberku, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity.
Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. Vojenská fakulta bola v roku 2001 premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva.
Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. Vojenská fakulta bola v roku 2001 premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva.
V súčasnosti má teda univerzita sedem fakúlt.
V súčasnosti má teda univerzita sedem fakúlt.
Riadok 89: Riadok 89:


== Kampus ==
== Kampus ==
Univerzita sídli na [[Univerzitný kampus Veľký diel|Univerzitnom kampuse Veľký diel]], ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v [[Dolný Hričov|Dolnom Hričove]] Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, v [[Prievidza|Prievidzi]] Fakulta riadenia a informatiky a v [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] od roku [[1999]] Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Zuberec|Zuberci]].
Univerzita sídli na [[Univerzitný kampus Veľký diel|Univerzitnom kampuse Veľký diel]], ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v [[Dolný Hričov|Dolnom Hričove]] je pracovisko Katedry leteckej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov a v [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] od roku [[1999]] Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v [[Ružomberok|Ružomberku]] a univerzitné rekreačné stredisko v [[Zuberec|Zuberci]].


=== Služby pre študentov ===
=== Služby pre študentov ===
Riadok 113: Riadok 113:
* Ústav celoživotného vzdelávania
* Ústav celoživotného vzdelávania
* Centrum informačných a komunikačných technológií
* Centrum informačných a komunikačných technológií
* Ústav súdneho inžinierstva
* Ústav znaleckého výskumu a vzdelávania
* Ústav dopravy CETRA
* [[Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline|Univerzitná knižnica]]
* [[Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline|Univerzitná knižnica]]
* Univerzitné pastoračné centrum pri ŽU (tzv. Paľova búda)
* Univerzitné pastoračné centrum pri UNIZA (tzv. Paľova búda)
* Vydavateľstvo ŽU ([[EDIS]])
* Vydavateľstvo [[EDIS]]
* [[Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum|Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum ŽU]]
* [[Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum|Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum UNIZA]]
* Národné výcvikové centrum bezpečnosti v civilnom letectve
* Národné výcvikové centrum bezpečnosti v civilnom letectve
* Ústav konkurencieschopnosti a inovácií
* Ústav konkurencieschopnosti a inovácií
* Výskumné centrum ŽU
* Výskumné centrum UNIZA
* Univerzitný vedecký park
* Univerzitný vedecký park UNIZA


== Spolupráca ==
== Spolupráca ==
Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch [[ERASMUS]], [[Leonardo da Vinci]], [[CEEPUS]], [[TEMPUS]], [[COPERNICUS]], [[COST]], v 5., 6. a 7. rámcovom programe a i.
Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch [[ERASMUS]], [[Leonardo da Vinci]], [[CEEPUS]], [[TEMPUS]], [[COPERNICUS]], [[COST]], v 5., 6. a 7. rámcovom programe, programe H2020 a i.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 08:48, 1. február 2021

Žilinská univerzita v Žiline

Hlavná budova univerzity (Február 2020)
Motto
Univerzita s tradíciou
Iné názvy
Pôvodný názovVysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov
Latinský názovUniversitas Solnensis
Základné informácie
PolohaŽilina, Slovensko
SkratkaUNIZA
Typverejná univerzita
Zameranietechnické, ekonomické, humanitné, umelecké
Rok založenia1. október 1953
Vedenie
Rektorprof. Ing. Jozef Jandačka, PhD.
Prorektordoc. Ing. Vladimír Konečný, PhD.
prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD.
prof. Ing. Jozef Ristvej, PhD.
prof. Ing. Josef Vičan, CSc.
prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
KvestorIng. Jana Gjašiková
Predsedadoc. Ing. Norbert Adamko, PhD. (akademický senát)
Štatistické údaje
Počet fakúlt7
Počet zamestnancov1 515
Počet študentov7 852
Doktorandi488
Rozpočet40,3 mil. €
KampusUniverzitný kampus Veľký diel
Kontaktné údaje
MiestoŽilina, Slovensko
AdresaUniverzitná 8215/1
010 26 Žilina
Telefón+421 41 513 5001
Oficiálny webhttp://www.uniza.sk
Jedna z pôvodných budov Žilinskej univerzity v Žiline, tzv. "Áčko", vybudovaná v rokoch 1911-12 v ktorej prebiehala výučba v rokoch 1960-2009
Budova Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Budovy rektorátu Žilinskej univerzity v Žiline
Univerzitné pastoračné centrum Paľova búda, kde v minulosti sídlila aj Vojenská katedra
Budova žilinskej synagógy, kde bola v rokoch 1961 až 1990 zriadená hlavná aula univerzity

Žilinská univerzita v Žiline (angl. University of Žilina, lat. Universitas Solnensis, skr. UNIZA) je slovenská verejná vysoká škola univerzitného typu so sídlom v Žiline. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, inžinierskych/magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku 1953 a v súčasnosti má sedem fakúlt.

Na Žilinskej univerzite ukončilo štúdium doteraz takmer 84 000 absolventov, z toho 1 500 zahraničných. Spolu má univerzita vyše 1 500 zamestnancov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 8 000 poslucháčov v 175-tich akreditovaných študijných programoch.

História

Dňa 1. októbra 1953 vyčlenením z Českého vysokého učenia technického v Prahe vznikla Vysoká škola železničná. Mala 5 fakúlt, a to dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná (VŠD), ktorá bola 6. septembra 1960 premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala vtedajšia Vysoká škola dopravná tri fakulty - Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.

Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET.

Od roku 1961 VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku 1977 a VŠD bola premenovaná na Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich inštitúcií, katedier a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:

  • Fakulta riadenia (od roku 1996 Fakulta riadenia a informatiky)
  • Stavebná fakulta
  • Strojnícka fakulta
  • Elektrotechnická fakulta (od roku 2019 Fakulta elektrotechniky a informačných technológií)

V roku 1996 vzniká Žilinská univerzita v Žiline ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku 1996 názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch 1996 - 1997 vznikli na UNIZA dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií v Púchove a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja v Ružomberku, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity. Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. Vojenská fakulta bola v roku 2001 premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V súčasnosti má teda univerzita sedem fakúlt.

Ako člen Európskej asociácie univerzít (EUA) od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.

Akademická obec

Súčasným rektorom je od 1. júla 2018 prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD., ktorý vo funkcii nahradil Dr.h.c. prof. Ing. Tatianu Čorejovú, PhD.

Prvým prorektorom a prorektorom pre vzdelávanie je doc. Ing. Vladimír Konečný, PhD.
Prorektorom pre vedu a výskum je prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD.
Prorektorom pre medzinárodné vzťahy a marketing je prof. Ing. Jozef Ristvej, PhD.
Prorektorom pre rozvoj je prof. Ing. Josef Vičan, CSc. Prorektorom pre informačné systémy je prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.

Predsedom Akademického senátu je doc. Ing. Norbert Adamko, PhD.
Kvestorkou univerzity je Ing. Jana Gjašiková.

Na univerzite k 31.12.2015 pôsobilo 100 profesorov a 166 docentov. Celkový počet vyučujúcich bol 654 a v oblasti výskumu pracovalo 223 zamestnancov.

Vzdelávanie

Na univerzite sa poskytuje vzdelanie celkovo v 175 študijných programoch.

Všetky akreditované študijné odbory a programy poskytované univerzitou sú uvedené v samostatnom zozname tu.

Kampus

Univerzita sídli na Univerzitnom kampuse Veľký diel, ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v Dolnom Hričove je pracovisko Katedry leteckej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov a v Tatranskej Javorine od roku 1999 Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v Ružomberku a univerzitné rekreačné stredisko v Zuberci.

Služby pre študentov

Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) Veľký diel a Hliny V, s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok.

Študenti sa majú možnosť stravovať v 7 univerzitných výdajniach a bufetoch, prakticky na každom mieste výučby.

Fakulty

V súčasnosti má univerzita sedem fakúlt:

Ďalšie pracoviská

Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy:

Spolupráca

Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch ERASMUS, Leonardo da Vinci, CEEPUS, TEMPUS, COPERNICUS, COST, v 5., 6. a 7. rámcovom programe, programe H2020 a i.

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Žilinský portál

Súradnice: 49°12′08″S 18°45′18″V / 49,202285°S 18,754874°V / 49.202285; 18.754874

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žilinská_univerzita_v_Žiline&oldid=7152747“