Niagarské vodopády: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Verzia používateľa 217.119.126.192 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 46.34.229.224
Značka: rollback
Riadok 9: Riadok 9:


== Vznik ==
== Vznik ==
Za svoj vznik vďačia Nigerské vodopády [[Glaciál|ľadovej dobe]], ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.<ref name="čeman"/> Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka [[Niagara]]. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov [[Goat Island]] a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále približovať k Erijskému jazeru. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.
Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády [[Glaciál|ľadovej dobe]], ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.<ref name="čeman"/> Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka [[Niagara]]. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov [[Goat Island]] a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále približovať k Erijskému jazeru. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 14:49, 15. február 2021

Súradnice: 43° 04′ 48″ s.š., 79° 04′ 15.6″ z.d.

Kanadská časť, Horseshoe Falls
Časť v USA, American Falls a Bridal Veil Falls

Niagarské vodopády (angl. Niagara Falls, franc. Chutes Niagara) sú známe vodopády na hranici Kanady a USA. Ležia na rieke Niagara v dvojmestí Niagara Falls v kanadskej provincii Ontário a Niagara Falls v americkom štáte New York. Rieka Niagara je dlhá iba 56 km a odvádza vodu z Erijského jazera do Ontárijského jazera. Niagarské vodopády majú tri navzájom oddelené časti: Horseshoe Falls (Konská podkova, kanadská časť vodopádov) a American Falls (Americké vodopády, americká časť vodopádov) a priľahlé Bridal Veil Falls (Svadobný závoj, americká časť vodopádov). Niagarské vodopády nie sú významné svojou výškou, ale mohutnosťou. S priemerným ročným prietokom 5 936 m³/s sú najmohutnejšími vodopádmi v Severnej Amerike.[1] Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.[1]

Opis

Horseshoe Falls sú vysoké 53 m, no American Falls sú vysoké iba 21 m, a to kvôli hromade skál, ktorá sa tam zosunula v roku 1954. Väčšie Horseshoe Falls sú široké 790 m, menšie American Falls 320 m. Maximálny prietok je až 5 700 m³/s[2]. Počas leta, keď sa z rieky odvádza maximálne množstvo vody do elektrárne, prietok klesá na 2 832 m³/s a v noci sa ešte dokonca znižuje asi na polovicu.

Vznik

Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády ľadovej dobe, ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.[1] Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z Veľkých kanadských jazier si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka Niagara. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov Goat Island a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále približovať k Erijskému jazeru. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.

Referencie

  1. a b c ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
  2. Niagara Falls History of Power – Historical and engineering data on the U.S. and Canadian power stations [online]. . Dostupné online. (anglicky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy