Izrael Hiebner: Rozdiel medzi revíziami
{{na úpravu}} {{bez zdroja}} |
Bez shrnutí editace Značka: odstránenie údržbovej šablóny |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{presunúť|Izrael Hiebner}} |
|||
{{na úpravu}} |
|||
{{bez zdroja}} |
{{bez zdroja}} |
||
{{Infobox Osobnosť |
|||
⚫ | |||
| Meno = Izrael Hiebner |
|||
⚫ | |||
| Rodné meno = |
|||
'''Israel Hiebner''' ( Schneeberg, 20. februára 1619) - [[Sibiu (mesto)|Sibiu]], 22. júla 1668) Astrológ, zostavovateľ kalendárov. Tiež aj Izrael Hiebner von Schneeberg a Hibner Israel. |
|||
| Popis osoby = nemecký astrológ, zostavovateľ kalendárov |
|||
| Portrét = |
|||
| Popis portrétu = |
|||
| Dátum narodenia = [[20. február]] [[1619]] |
|||
| Miesto narodenia = [[Schneeberg]], [[Nemecko]] |
|||
| Dátum úmrtia = {{duv|1668|7|22|1619|2|20}} |
|||
| Miesto úmrtia = [[Sibiu (mesto)|Sibiu]], [[Rumunsko]] |
|||
| Iné mená = Israel Hiebner |
|||
| Štát pôsobenia = |
|||
| Národnosť = |
|||
| Štátna príslušnosť = |
|||
| Zamestnanie = |
|||
| Známy vďaka = |
|||
| Alma mater = |
|||
| Profesia = |
|||
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> |
|||
| Rodičia = |
|||
| Príbuzní = |
|||
| Súrodenci = |
|||
| Manželka = |
|||
| Partnerka = |
|||
| Deti = |
|||
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Webstránka = |
|||
| Poznámky = |
|||
| Portál1 = Medicína |
|||
| Portál2 = |
|||
| Portál3 = |
|||
}} |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
'''Izrael Hiebner''' alebo '''Israel Hiebner''' (* [[20. február]] [[1619]], [[Schneeberg]], [[Nemecko]]{{--}}† [[22. júl]] [[1668]], [[Sibiu (mesto)|Sibiu]], [[Rumunsko]]) bol nemecký [[astrológ]], zostavovateľ [[kalendár]]ov. |
|||
== Biografia == |
|||
V roku 1635 študoval právo a medicínu v [[Lipsko|Lipsku]]. V roku 1640 bol menovaný za mestského úradníka v Pirne neďaleko [[Drážďany|Drážďan]]. V roku 1643 chcel ísť študovať astronómiu na univerzitu v Lipsku, ale v Drážďanoch ho priviedol lekár a zostavovateľ kalendára Rudolph Buchbach k astrológii. V rokoch 1644-45 bol vo, kde vydal svoju prvú knihu o vplyve Mesiaca a Saturnu, a tu napísal aj svoj prvý kalendár na rok 1646. |
V roku 1635 študoval právo a medicínu v [[Lipsko|Lipsku]]. V roku 1640 bol menovaný za mestského úradníka v Pirne neďaleko [[Drážďany|Drážďan]]. V roku 1643 chcel ísť študovať astronómiu na univerzitu v Lipsku, ale v Drážďanoch ho priviedol lekár a zostavovateľ kalendára Rudolph Buchbach k astrológii. V rokoch 1644-45 bol vo [[Freiberg]]u, kde vydal svoju prvú knihu o vplyve Mesiaca a Saturnu, a tu napísal aj svoj prvý kalendár na rok 1646. |
||
V roku 1645 odišiel do |
V roku 1645 odišiel do [[Norimberg]]u, kde si čoskoro získal veľkú reputáciu vďaka svojim predpovediam. Potom mu vydavateľ kníh Wolfgang Endter (1593{{--}}1659) zaplatil za jeho kalendáre až 300 guldenov, pričom za iné kalendáre zvykol platiť 50 guldenov. |
||
V roku 1648 prešiel cez Bamberg a Würzburg do Hesenska. '' |
V roku 1648 prešiel cez Bamberg a Würzburg do Hesenska. Publikoval ''Practica Reformata'' vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]. V máji 1649 bol v [[Kassel]]i, kde ho zamestnala kňažná von Eisenach, ale o pol roka neskôr bol prepustený s nie veľmi lichotivým odporúčaním. Od roku 1650 učil matematiku v [[Erfurt]]e. Práve tu vydal svoje majstrovské dielo ''Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum''. Pre svoje predpovede sa dostával do dišpút s ostatnými učencami. K ich najostrejšiemu stretu došlo s profesorom matematiky v [[Altdorf]]e Abdiasom Treuom (1597{{--}}1669), ktorého Hiebner nazval „lenivým altdorfským počítadlom“. V roku 1653 sa nachádzal v Lipsku, kde predpovedal zatmenie Slnka v nasledujúcom roku 1654. Keďže sa tak nestalo, musel z Nemecka odísť. Potom sa spomína v [[Linz]]i, kde vydal kalendár na rok 1657. |
||
Od roku 1661 pôsobil ako lekár a astronóm v |
Od roku 1661 pôsobil ako lekár a astronóm v [[Prešov]]e, kde v roku 1662 spolu s [[Johann Paterson Hain|Johannom Patersonom Hainom]] (1615{{--}}1675) založil prvé observatórium. Veľmi si ho tu vážili, pretože skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad a jeho budova pravdepodobne slúžila ako verejná hvezdáreň, ako uvádza medirytina<ref name="presov">[https://astropresov.sk/sliders/obloha-nad-nami/historia-astronomie-v-presove/ História astronómie v Prešove] - Hvezdáreň a planetárium v Prešove</ref> z roku 1662. Pôsobil tu do roku 1665. Observatórium v [[Prešov]]e fungovalo pravdepodobne až do roku 1672.<ref name="presov" /> |
||
Potom sa objavil v Sibiu, kde opäť urobil astrologické predpovede, kde aj zomrel v júli 1668. Poznal prácu [[Galileo Galilei|Galilea]] a [[Johannes Kepler|Keplera]], ale učil systém zameraný na |
Potom sa objavil v [[Sibiu (mesto)|Sibiu]], kde opäť urobil astrologické predpovede, kde aj zomrel v júli 1668. Poznal prácu [[Galileo Galilei|Galilea]] a [[Johannes Kepler|Keplera]], ale učil systém zameraný na Zem. Neskôr vyvinul geo-heliocentrický model planetárneho systému. |
||
Vo svojom diele ''Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum'' kombinoval sigillá (symboly), ochranné medaily planét s bylinami a drahými kameňmi v duchu magického prístupu (napr. Kráľovská koruna, vavrínový strom, citrón atď.). Jeho účelom bolo vyliečiť všetky choroby bez liekov. Toto dielo bolo pravdepodobne inšpirované stredovekou prácou 15 hviezd, drahokamov a bylín stredovekým Pseudo-Hermesom. Jeho práca je príručkou magického liečenia založenou na vplyve planét a interakcii bylín. Verí, že rôzne kovy, drahokamy a prívesky (sigillum) majú vplyv na pohodu a choroby. Obrázky alegoricky vyjadrujú liečivú silu planét, známe symboly a štvorce magických čísel. Použil tiež ''Heveliusovu mapu Selenographia''. Vyzval na presné planetárne pozorovania na výrobu ochranných amuletov. Preklad jeho diela mal tiež veľký vplyv na vývoj anglickej astrológie a astronómie. |
|||
== |
== Dielo == |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Referencie == |
|||
⚫ | |||
{{Referencie}} |
|||
== Externé odkazy == |
|||
⚫ | |||
*[https://beliana.sav.sk/heslo/hiebner-izrael Hiebner, Izrael] - beliana.sav.sk |
|||
{{DEFAULTSORT:Hiebner, Izrael}} |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[Kategória:Nemeckí astronómovia]] |
|||
⚫ | * ''Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum Barley: Vollkommene Cur und Heilung aller Kranckheiten Schäden und Leibes - auch Gemüths-Beschwerungen durch unterschiedliche Mittel ohne einnehmung der Artzney'' |
||
⚫ | |||
⚫ |
Verzia z 19:34, 1. marec 2021
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Izrael Hiebner. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Izrael Hiebner | |
nemecký astrológ, zostavovateľ kalendárov | |
Iné mená | Israel Hiebner |
---|---|
Narodenie | 20. február 1619 Schneeberg, Nemecko |
Úmrtie | 22. júl 1668 (49 rokov) Sibiu, Rumunsko |
Izrael Hiebner alebo Israel Hiebner (* 20. február 1619, Schneeberg, Nemecko – † 22. júl 1668, Sibiu, Rumunsko) bol nemecký astrológ, zostavovateľ kalendárov.
Biografia
V roku 1635 študoval právo a medicínu v Lipsku. V roku 1640 bol menovaný za mestského úradníka v Pirne neďaleko Drážďan. V roku 1643 chcel ísť študovať astronómiu na univerzitu v Lipsku, ale v Drážďanoch ho priviedol lekár a zostavovateľ kalendára Rudolph Buchbach k astrológii. V rokoch 1644-45 bol vo Freibergu, kde vydal svoju prvú knihu o vplyve Mesiaca a Saturnu, a tu napísal aj svoj prvý kalendár na rok 1646.
V roku 1645 odišiel do Norimbergu, kde si čoskoro získal veľkú reputáciu vďaka svojim predpovediam. Potom mu vydavateľ kníh Wolfgang Endter (1593 – 1659) zaplatil za jeho kalendáre až 300 guldenov, pričom za iné kalendáre zvykol platiť 50 guldenov.
V roku 1648 prešiel cez Bamberg a Würzburg do Hesenska. Publikoval Practica Reformata vo Frankfurte nad Mohanom. V máji 1649 bol v Kasseli, kde ho zamestnala kňažná von Eisenach, ale o pol roka neskôr bol prepustený s nie veľmi lichotivým odporúčaním. Od roku 1650 učil matematiku v Erfurte. Práve tu vydal svoje majstrovské dielo Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum. Pre svoje predpovede sa dostával do dišpút s ostatnými učencami. K ich najostrejšiemu stretu došlo s profesorom matematiky v Altdorfe Abdiasom Treuom (1597 – 1669), ktorého Hiebner nazval „lenivým altdorfským počítadlom“. V roku 1653 sa nachádzal v Lipsku, kde predpovedal zatmenie Slnka v nasledujúcom roku 1654. Keďže sa tak nestalo, musel z Nemecka odísť. Potom sa spomína v Linzi, kde vydal kalendár na rok 1657.
Od roku 1661 pôsobil ako lekár a astronóm v Prešove, kde v roku 1662 spolu s Johannom Patersonom Hainom (1615 – 1675) založil prvé observatórium. Veľmi si ho tu vážili, pretože skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad a jeho budova pravdepodobne slúžila ako verejná hvezdáreň, ako uvádza medirytina[1] z roku 1662. Pôsobil tu do roku 1665. Observatórium v Prešove fungovalo pravdepodobne až do roku 1672.[1]
Potom sa objavil v Sibiu, kde opäť urobil astrologické predpovede, kde aj zomrel v júli 1668. Poznal prácu Galilea a Keplera, ale učil systém zameraný na Zem. Neskôr vyvinul geo-heliocentrický model planetárneho systému.
Vo svojom diele Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum kombinoval sigillá (symboly), ochranné medaily planét s bylinami a drahými kameňmi v duchu magického prístupu (napr. Kráľovská koruna, vavrínový strom, citrón atď.). Jeho účelom bolo vyliečiť všetky choroby bez liekov. Toto dielo bolo pravdepodobne inšpirované stredovekou prácou 15 hviezd, drahokamov a bylín stredovekým Pseudo-Hermesom. Jeho práca je príručkou magického liečenia založenou na vplyve planét a interakcii bylín. Verí, že rôzne kovy, drahokamy a prívesky (sigillum) majú vplyv na pohodu a choroby. Obrázky alegoricky vyjadrujú liečivú silu planét, známe symboly a štvorce magických čísel. Použil tiež Heveliusovu mapu Selenographia. Vyzval na presné planetárne pozorovania na výrobu ochranných amuletov. Preklad jeho diela mal tiež veľký vplyv na vývoj anglickej astrológie a astronómie.
Dielo
- Influentz Lunae Et Saturni. Freiberg, 1644-45
- Geburts-Minut oder der edlen Astrologischen Kunst erster Theil. Norimberg-Bitterholt, 1645
- Practica Reformata. Oder Rechtfundirter Astrologischer Tractat. Frankfurt, 1648 a 1650
- Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum Barley: Vollkommene Cur und Heilung aller Kranckheiten Schäden und Leibes - auch Gemüths-Beschwerungen durch unterschiedliche Mittel ohne einnehmung der Artzney. Erfurt, 1651, 1698 a 1731, 1735
- Geursachte Apologia und Schutzrede Izrael Hiebners von Schneeberg. Lipsko, 1653
Referencie
- ↑ a b História astronómie v Prešove - Hvezdáreň a planetárium v Prešove
Externé odkazy
- Hiebner, Izrael - beliana.sav.sk