Izrael Hiebner: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značka: odstránenie údržbovej šablóny |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 29: | Riadok 29: | ||
| Webstránka = |
| Webstránka = |
||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
| Portál1 = |
| Portál1 = |
||
| Portál2 = |
| Portál2 = |
||
| Portál3 = |
| Portál3 = |
||
Verzia z 19:35, 1. marec 2021
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Izrael Hiebner. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Izrael Hiebner | |
| nemecký astrológ, zostavovateľ kalendárov | |
| Iné mená | Israel Hiebner |
|---|---|
| Narodenie | 20. február 1619 Schneeberg, Nemecko |
| Úmrtie | 22. júl 1668 (49 rokov) Sibiu, Rumunsko |
Izrael Hiebner alebo Israel Hiebner (* 20. február 1619, Schneeberg, Nemecko – † 22. júl 1668, Sibiu, Rumunsko) bol nemecký astrológ, zostavovateľ kalendárov.
Biografia
V roku 1635 študoval právo a medicínu v Lipsku. V roku 1640 bol menovaný za mestského úradníka v Pirne neďaleko Drážďan. V roku 1643 chcel ísť študovať astronómiu na univerzitu v Lipsku, ale v Drážďanoch ho priviedol lekár a zostavovateľ kalendára Rudolph Buchbach k astrológii. V rokoch 1644-45 bol vo Freibergu, kde vydal svoju prvú knihu o vplyve Mesiaca a Saturnu, a tu napísal aj svoj prvý kalendár na rok 1646.
V roku 1645 odišiel do Norimbergu, kde si čoskoro získal veľkú reputáciu vďaka svojim predpovediam. Potom mu vydavateľ kníh Wolfgang Endter (1593 – 1659) zaplatil za jeho kalendáre až 300 guldenov, pričom za iné kalendáre zvykol platiť 50 guldenov.
V roku 1648 prešiel cez Bamberg a Würzburg do Hesenska. Publikoval Practica Reformata vo Frankfurte nad Mohanom. V máji 1649 bol v Kasseli, kde ho zamestnala kňažná von Eisenach, ale o pol roka neskôr bol prepustený s nie veľmi lichotivým odporúčaním. Od roku 1650 učil matematiku v Erfurte. Práve tu vydal svoje majstrovské dielo Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum. Pre svoje predpovede sa dostával do dišpút s ostatnými učencami. K ich najostrejšiemu stretu došlo s profesorom matematiky v Altdorfe Abdiasom Treuom (1597 – 1669), ktorého Hiebner nazval „lenivým altdorfským počítadlom“. V roku 1653 sa nachádzal v Lipsku, kde predpovedal zatmenie Slnka v nasledujúcom roku 1654. Keďže sa tak nestalo, musel z Nemecka odísť. Potom sa spomína v Linzi, kde vydal kalendár na rok 1657.
Od roku 1661 pôsobil ako lekár a astronóm v Prešove, kde v roku 1662 spolu s Johannom Patersonom Hainom (1615 – 1675) založil prvé observatórium. Veľmi si ho tu vážili, pretože skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad a jeho budova pravdepodobne slúžila ako verejná hvezdáreň, ako uvádza medirytina[1] z roku 1662. Pôsobil tu do roku 1665. Observatórium v Prešove fungovalo pravdepodobne až do roku 1672.[1]
Potom sa objavil v Sibiu, kde opäť urobil astrologické predpovede, kde aj zomrel v júli 1668. Poznal prácu Galilea a Keplera, ale učil systém zameraný na Zem. Neskôr vyvinul geo-heliocentrický model planetárneho systému.
Vo svojom diele Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum kombinoval sigillá (symboly), ochranné medaily planét s bylinami a drahými kameňmi v duchu magického prístupu (napr. Kráľovská koruna, vavrínový strom, citrón atď.). Jeho účelom bolo vyliečiť všetky choroby bez liekov. Toto dielo bolo pravdepodobne inšpirované stredovekou prácou 15 hviezd, drahokamov a bylín stredovekým Pseudo-Hermesom. Jeho práca je príručkou magického liečenia založenou na vplyve planét a interakcii bylín. Verí, že rôzne kovy, drahokamy a prívesky (sigillum) majú vplyv na pohodu a choroby. Obrázky alegoricky vyjadrujú liečivú silu planét, známe symboly a štvorce magických čísel. Použil tiež Heveliusovu mapu Selenographia. Vyzval na presné planetárne pozorovania na výrobu ochranných amuletov. Preklad jeho diela mal tiež veľký vplyv na vývoj anglickej astrológie a astronómie.
Dielo
- Influentz Lunae Et Saturni. Freiberg, 1644-45
- Geburts-Minut oder der edlen Astrologischen Kunst erster Theil. Norimberg-Bitterholt, 1645
- Practica Reformata. Oder Rechtfundirter Astrologischer Tractat. Frankfurt, 1648 a 1650
- Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum Barley: Vollkommene Cur und Heilung aller Kranckheiten Schäden und Leibes - auch Gemüths-Beschwerungen durch unterschiedliche Mittel ohne einnehmung der Artzney. Erfurt, 1651, 1698 a 1731, 1735
- Geursachte Apologia und Schutzrede Izrael Hiebners von Schneeberg. Lipsko, 1653
Referencie
- ↑ a b História astronómie v Prešove - Hvezdáreň a planetárium v Prešove
Externé odkazy
- Hiebner, Izrael - beliana.sav.sk